Počasie je dobré, varia nám chutne, vreckové ešte mám. Milí rodičia, od dočasne vzdialeného potomka dnes už sotva dostanete pohľadnicu ako z pionierskej éry a esemeskovanie s ním si radšej rozmyslite, radí psychologička. Prázdninové odlúčenie je dôležitá skúsenosť. Nielen pre dieťa.
„Často ku mne do ordinácie prichádzajú rodičia v spoločnosti svojho malého dieťaťa, čo nie je práve vhodné. Niežeby ho nemali komu na pár hodín zveriť, ale vraj to ešte ani neskúšali. Považujem to za chybu, ktorá ohrozuje zdravý vývinový proces,“ upozorňuje psychologička Katarína Bieliková. Bez postupného budovania a posilňovania návykov takéhoto typu potom prichádzajú problémy so zvládaním škôlky a školy. „
Separačná úzkosť je prirodzeným štádiom emočného vývoja. Nemali by sme však dopustiť, aby sa rozvinu- la do takej závislosti, že potomok visí rodičovi na nohe ešte aj na toalete,“ vystríha odborníčka. „Už dvojročné dieťa môžeme aj niekoľ kokrát týždenne nechať na určitý čas s blízkym človekom. Väčšinou sú to starí rodičia alebo iní príbuzní, eventuálne naši dobrí kamaráti. Okolo troch rokov veku to pokojne môže byť aj na jednu-dve noci. Neskôr, ešte stále počas predškolského obdobia, dokonca už aj na týždeň,“ konkretizuje K. Bieliková.
Nijako sa nepreviňujete
Adaptačnou metódou v prostredí s oboma rodičmi je ich sporadická striedavá neprítomnosť. Spája užitočné pre deti s prospešným pre dospelých. „S obľubou prízvukujem, že s príchodom detí na svet sa stávame ich rodičmi, nie otrokmi. Je nevyhnutné zachovať si priestor aj pre partnera a seba samého. Jeden víkend môže mamina stráviť na wellness pobyte, tatino zas ďalší na rybačke. Veľa vzťahov sa dostáva do krízy preto, lebo dospelí – prevažne bez zlého úmyslu a vo vleku zaťažujúcej každodennej prevádzky – fungujú už iba čisto rodinne, nie partnersky,“ vysvetľuje psychologička jeden z prínosných aspektov prázdninového odlúčenia od detí.
Ak je to v zamestnaní priechodné, bez zábran si súbežne s pobytom potomkov u príbuzných či v tábore doprajte dovolenku vo dvojici namiesto zotrvávania v rutine. „Spoľahnite sa, že dieťa je v dobrých rukách a baví sa bez ohľadu na to, či vy trčíte doma, alebo si naplno vychutnávate voľno. Nie je predsa u starých rodičov či v tábore za trest, nijako sa voči nemu nepre- viňujete. Naopak, bonusovým benefitom preňho po návrate budú zregenerovaní rodičia s osvieženým vzťahom.“
Optimálna náplň letného obdobia v sebe zahŕňa proporčné rozdelenie dvoch mesiacov na chvíle strávené v najužšom rodinnom kruhu, pobudnutie dieťaťa u príbuzných a jeho ďalšie aktivity v odlúčení, čo bývajú najmä tábory. Pri starších deťoch zhruba na prechode z prvého do druhého stupňa školy je vyjadrením dôvery a špecifickou formou osamostat- ňovania ponechanie doma bez dozoru, kým sú rodičia v práci.
„Učí ich to zodpovednosti. S tým súvisí potreba delegovať na ne aspoň zopár povinností typu zohriatia si pripraveného obeda, aby sa podučili organizovanosti a netrávili všetok čas pri elektronike.“ Škôlkari zase vzhľadom na zlaďovanie dovolenkového penza rodičov a riešení, ktoré sú k dispozícii, „znesú“ aj predĺženie dochádzky o nejaký ten týždeň, čo väčšinou býva možné. „Malé deti zďaleka ešte nemajú také vnímanie času a kontextu, aby vedeli, čo sú to dva mesiace, a pociťovali potrebu nárokovať si na celé leto mimo zariadenia. Navyše, deti sa počas prázdninového režimu škôlok charakterizovaného zlučovaním ročníkov miešajú, čo len napomáha ich socializácii po nedáv- nych dlhých mesiacoch nútených deficitov. Stačí sa im teda v lete plnohodnotne venovať toľko, koľ ko si môžeme dovoliť, prípadne im na lepšie utváranie predstavy vizualizovať dni prostredníctvom nejakých pomôcok: nálepiek a po- dobne. Do desať či dvadsať už väčšinou narátajú, to je ono povestné ́ešte toľkokrát sa vyspinkáš ́.“
No a pri starých rodičoch sa chtiac-nechtiac podvoľte nepísanému pravidlu, že sú na rozmaznávanie, nie na výchovu. Vopred sa teda zmierte s benevolentnejším prístupom. Citlivo však zvážte ich aktuálnu kapacitu a vyzvite všet- kých zainteresovaných k ostražitosti. Pri zmene scenérie z rušnej mestskej na komótnejšiu vidiecku totiž opatrnosť akosi automaticky opadá, čo sa pri vode, na horách či v kôlni občas vypomstí.
Spojenie áno, mobil nie
Obľúbená hračka alebo podobné spojenie s domovom sa v batožine do pobytového tábora určite dá akceptovať. „Vankúšik, dečka, plyšák... Ani staršie deti pri zaspávaní nepohrdnú upokojujúcim mojkaním. Dieťa by malo asistovať pri balení, aby nadobudlo prehľad o obsahu kufra aj povzbudivý pocit, že dbáme na jeho názor.“ Ešte väčšou oporou v tábore je prítomnosť súrodenca či kamaráta zo školy, krúžku alebo susedstva. „Mobil by však mal zostať tabu,“ zdôrazňuje psychologička.
„Chápem podvedomú tendenciu mať možnosť komunikácie, ale nie, nie, ešte raz nie. Povedzme si to otvorene: je to ako s tými deťmi visiacimi na rodičoch v mojej ordinácii. Problém je skôr v rodičoch. Prosto majú nutkanie zavolať, či je dieťa v tábore v pohode. No je! Telefonáty ho len zbytočne rozptyľujú.“ Je nevyhnutné racionálne si uvedomiť, že pre mimoriadne prípady má personál kontakt na rodičov. „Už za našich čias boli návštevy nežiaduce, rovnako treba vnímať aj telefonáty či posielanie správ. Môže sa trebárs stať, že dieťa akurát zastihnete rozcitlivené pod vplyvom nejakej udalosti, ktorá je v skutočnosti neškodná a vyrovnanie sa s ňou by ho v konečnom dôsledku obohatilo. Potrebuje sa odnaučiť, že všetko zaňho rieši rodič.“
Mobil v tábore znamená predovšetkým riziko podľahnutia emóciám a predčasného ukončenia pobytu. „Ak sme tábor vyberali starostlivo, o čom nepochybujem, treba takéto zásadné rozhodnu- tia vždy ponechať na vedúcic s dostatkom pedagogických schopností a skúseností. Majú za sebou kopec požadovaných školení a výcvikov, k tomu bohatú prax.“
Foto: Shutterstock