Vedeli ste, že zdravie dieťaťa v dospelosti totiž ovplyvňujú až z osemdesiatich percent okolité faktory, predovšetkým výživa, a len zvyšných dvadsať percent je predurčených génmi? Hoci to môže znieť absurdne, je dokázané, že to ako sa bude vaše dieťa stravovať prvých tisíc dní svojho života, je celkom zásadné pre jeho budúce zdravie a vývoj.
Prvá tisícka rozhoduje
Podľa odborníkov vo vedeckej oblasti tzv. nutričného programovania hrá kľúčovú rolu pre zdravie dieťaťa v dospelosti práve výživa prvých tisíc dní. Rozhodujúci je teda spôsob stravovania matky v priebehu tehotenstva a následne v dojčenskom a batoľacom veku dieťaťa.
"Výživa v tehotenstve má na vývoj plodu celkom zásadný význam. Existuje teória programovania ‚in utero‘, teda už v maternici, podľa ktorej vonkajšie vplyvy pôsobiace na plod v priebehu tehotenstva môžu viesť u dieťaťa k celoživotným následkom. Z medicíny je známych veľa príkladov, či už ide o prekonané infekcie v tehotenstve, pôsobenie liekov alebo nedostatočné okysličenie (hypoxia) plodu a pod. To všetko ovplyvňuje rast a vývoj plodu, možné komplikácie pred, počas a po pôrode, prípadne môže viesť k dlhodobým následkom. Rovnaký vplyv majú i niektoré zložky stravy, či už ide o deficit kyseliny listovej, jódu, alebo aj o celkovú podvýživu matky,“ vysvetľuje docent Bronský.
Správna výživa v ranom veku zásadným spôsobom znižuje pravdepodobnosť vzniku civilizačných chorôb, teda obezity, cukrovky druhého typu, alergií, astmy či kardiovaskulárnych chorôb. Pokiaľ sa bude dieťa stravovať podľa zásad racionálnej výživy, položíte tým základy optimálneho vývoja jeho metabolizmu, imunity a tiež mozgu. A to za to stojí, nie?
Naprogramujte mu chute
Znie to trochu ako zo sci-fi, ale je to pravda. Výživou v prvých tisícich dňoch života totiž môžete naprogramovať budúce stravovacie správanie svojho dieťaťa, hlavne jeho návyky a chuťové preferencie, a tým mu zaistiť tú najlepšiu štartovú pozíciu. Zásadná myšlienka nutričného programovania vychádza z predpokladu, že pokiaľ má dieťa dostatočné množstvo zdravej, kvalitnej a čerstvej stravy, podmienky na jeho prežitie sú natoľko priaznivé, že organizmus nemá potrebu preferovať cukry, soli či tuk.
Telo dieťaťa potom reaguje tým, že dodávanie ďalších živín a prísad vyhodnotí ako potrebné a v snahe zachrániť sa začne túto zdravú stravu uprednostňovať. Na význam nutričného programovania upozorňuje aj iniciatíva 1000 dní do života, ktorá vznikla na podnet spoločnosti Nutricia a s podporou popredných odborníkov.
Radšej neprilepšujte
Mnoho z nás má tak stále pocit, že pokiaľ dieťaťu „nedopraje“ poriadnu porciu dobre osladeného alebo osoleného a omasteného jedla, o niečo ho ochudobňuje. Práve toto „dopriavanie“ je potom príčinou celosvetového nárastu obezity a ďalších civilizačných chorôb.
„Pre dieťa je v prvých 2–3 rokoch života zásadný ‚optimálny vývoj‘ a ten dosiahneme primeraným príjmom pestrej stravy. Teda ani diétnymi obmedzeniami, ani prekrmovaním dieťaťa. Stále platí, že v prvom polroku života je optimálnym zdrojom výživy materské mlieko podľa potreby dieťaťa, ďalej dojčenie so zavedením príkrmov, ktoré majú byť pestré, nemajú sa dosoľovať ani dosládzať.
Čo sa týka ‚prilepšovania‘ dieťaťu, tak to bežne nie je indikované. Neodporúča sa pridávať žiadne potravinové doplnky (okrem vitamínu D) ani nútiť dieťa k nadmernému kalorickému príjmu. Taký postup by mohol viesť k rozvoju nadváhy či obezity u dieťaťa,“ zhŕňa docent Bronský.
Výživou proti chorobám
Je dôležité pamätať si jediné: správnym a zdravým jedálnym lístkom naučíte dieťa zdravým stravovacím návykom a tým znížite riziko civilizačných chorôb v dospelosti. Napríklad pri vysokom cholesterole alebo cukrovke, čo sú práve choroby s genetickým podielom, je zdravý životný štýl súčasťou prevencie a vlastne i liečby. Preto zvážte, čo dávate na tanier nielen sebe počas gravidity, ale aj neskôr svojmu dieťatku. Na každom hlte totiž záleží.
Foto: Shutterstock