Tak, a je to tu. Vyšiel vám pozitívny test. Pokiaľ ste ďalšie dieťa plánovali, pre partnera to nebude žiadne veľké prekvapenie. Ale je tu ešte niekto ďalší. Ako pripraviť na príchod súrodenca vášho prvorodeného? A ako mu to vysvetliť tak, aby sa tešil, a zároveň bol pripravený na to, že sa kopa vecí zmení?“ Podľa detskej psychologičky Terezy Beníškovej je najlepšie riadiť sa intuíciou.
„Ak rodičia chcú veľkú novinu zdieľať s prvorodeným hneď od začiatku, je to v poriadku. Keď majú pocit, že by si ju radšej nechali pre seba, alebo majú obavu, že by to dieťa povedalo ďalším ľuďom, nech počkajú,“ vraví. „Ale dieťa niekedy samo od začiatku vycíti, že sa niečo deje, že niečo nie je ako predtým, takže je možno lepšie, keď sa o mamičkinom tehotenstve dozvie čo najskôr, aby zmeny v správaní rodičov správne chápalo.“
Prečo počkať?
To všetko sú argumenty, prečo povedať pravdu čo najskôr. Na druhej strane, do konca prvého trimestra nemáte, bohužiaľ, nič isté, až tridsať percent tehotenstiev skrátka nevyjde. Ďalšie dôvody, prečo počkať? Dieťa v predškolskom alebo školskom veku takú novinu jednoducho neutají a predstava, že o vašom tehotenstve čoskoro hovoria i miestne klebetnice v rade pred pokladňou, vskutku nebudí nadšenie.
Načasovanie teda záleží len na vás a na tom, ako sa cítite. Pokiaľ je vám od rána do večera zle a máte čo robiť, aby ste hneď po príchode domov nepadli do postele, možno bude lepšie ísť s pravdou von, aby sa dieťa nebálo, že ste možno chorá. Všetko zvládate ako predtým? Potom to má čas do konca tretieho mesiaca. Len si postrážte, aby syn či dcéra neboli poslední, kto sa o novom súrodencovi dozvie, a ešte napríklad omylom, od niekoho „cudzieho“. Mohli by sa cítiť zmätení alebo dokonca „zradení“. Vaše deti by, naopak, mali byť medzi prvými! Detská psychologička k tomu hovorí: „Radšej priznať tehotenstvo, ako si vymýšľať výhovorky. Keď o tom napriek tomu zatiaľ nechcete hovoriť, vždy môžete povedať, že sa práve necítite dobre, a preto danú činnosť s dieťaťom nerobíte. Mamičku by mal tiež oveľa viac zastúpiť tatko a brať dieťa von, športovať s nimi a robiť ďalšie veci, ktoré mamička nemôže.“
Správne slová
Ako to povedať? „Slovami primeranými danému veku, s láskou,“ zdôrazňuje Tereza Beníšková. „Zrejme príliš nezáleží na tom, ako presne sa novinka povie, skôr na tom, ako sa pritom a potom mamička a otecko správajú. Dieťa by z informácie malo cítiť, že pre rodičov je to radostná novina, že sa na dieťatko tešia tak isto, ako sa tešili na neho. „Vysvetlite, že pre mamičku býva tehotenstvo náročné, že jej teraz musíme viac pomáhať, že nesmie zdvíhať nič ťažké, že na seba musí dávať pozor. Ale že to spolu ako rodina určite dobre zvládnete.“ Len sa snažte viac si prvorodeného všímať, aby necítil potrebu už teraz súperiť s nenarodeným súrodencom. „Niekedy deti práve tým, že hovoria, že súrodenca nechcú, sa snažia upútať pozornosť,“ upozorňuje psychologička.
Čo všetko hovoriť?
Len to pekné, alebo načať i „nepríjemné“ dôsledky? Alebo príchod bračeka či sestričky jednoducho len oznámiť a počkať, až (a či) sa prvorodený bude sám vypytovať? „Držala by som sa posledného variantu. Tak isto nikto nemôže vedieť, ako presne to bude po narodení súrodenca vyzerať, v akom stave bude mamička, či bude dieťatko zdravé, alebo bude mať nejaké ťažkosti. Čo s tým? „Deťom je dobré, ak sa dá, vôbec neklamať,“ hovorí detská psychologička. „Pripusťte, že bábätká plačú, že v noci niekedy nespia a že budeme doma musieť všetci viac priložiť ruku k dielu. Ale že narodenie súrodenca prináša oveľa viac dobrého. Dôležité je veriť, že to potomok zvládne. Pokiaľ sa bude rodič príliš strachovať, prenesie svoj strach na dieťa a ono bude mať s prijatím súrodenca problémy.“
Nech sa zapojí
V každom prípade by mal prvorodený cítiť, že je súčasťou vášho tehotenstva. Ako? . Dovoľte dieťaťu, aby s vami vyberalo oblečenie, hračky, „raďte“ sa s ním, spoločne prestavajte izbičku. Ale nenúťte, len ponúkajte. „Niekedy prospeje, že rodičia berú staršie dieťa na nákupy so sebou, posilňuje to jeho pocit významnosti, vidí, že s ním rodičia rátajú. Čím viac sa bude na prípravách na príchod súrodenca podieľať, tým viac bude brať bábätko za svoje a ono sa tým skôr stane súčasťou jeho sveta,“ hovorí psychologička.
„Tiež je dobré zadovážiť si encyklopédiu a ukazovať na obrázkoch, ako sa embryo vyvíja, čo všetko vie, aby sa dieťa cítilo byť súčasťou procesu tehotenstva,“ navrhuje detská psychologička. Pravda, netreba robiť z toho vedu. Naopak sa môže stať, že dieťa na očakávaného súrodenca počas mamičkinho tehotenstva aj niekoľkokrát zabudne. Deväť mesiacov je totiž pre takéto malé dieťa nepredstaviteľne dlhá doba.
Foto: Shutterstock