Často skloňovaný pojem „kontaktné rodičovstvo“ môže znamenať pre každého niečo iné. Všeobecne však platí, že poznať dobre svoje dieťatko a vyladiť vzájomné potreby je najlepšou investíciou do práve sa rozvíjajúceho vzťahu. Čo zasejete, zožnete v období vzdoru alebo počas puberty.
Spať spolu, alebo každý sám? Nosiť, alebo chodiť s kočíkom? Reagovať ihneď na každý plač? A ako v tom všetkom fungovať i pre seba? Otázok okolo kontaktného rodičovstva už bolo položených veľa, definícií a postupov spísaných tiež. Už pojem „kontaktný“ môže znamenať pre každú čerstvú mamu niečo iné.
Rady babičiek varujú „hlavne si to dieťa nerozmaznaj“, články, diskusie a knihy hocikedy zase, naopak, hrozia, že na vývoj dieťaťa bude mať zhubný vplyv, pokiaľ ho necháte spať v kočíku alebo dáte na pol dňa opatrovateľke a budete sa venovať len sebe. Túžba byť najlepšou mamou je nám vlastná, ale v záplave dobre mienených rád sa stratíme a sebavedomie je razom na bode mrazu. Najjednoduchšie je riadiť sa intuíciou a snažiť sa svoje dieťa dobre poznať.
Len vy dvaja a žiadna príručka
Kontaktné rodičovstvo však nie je o dodržiavaní presných postupov, ako často dieťa masírovať, koľkokrát dojčiť, alebo ako usporiadať spálňu. Blízky kontakt s dieťaťom a jeho okolnosti si nastavujete sama. Možno nízke sebavedomie nás matky doháňa k príručkám a presne miereným radám, ktorých sa chceme zubami-nechtami držať, aby sme sa nestratili v novom, cudzom svete budovania vzájomného spolužitia.
„Nie je jedna vec, ktorá by mala na dieťa najväčší vplyv. Ale ak má dieťa blízko rodiča, môže od neho čerpať to, čo aktuálne potrebuje,“ vysvetľuje psychologička. „Pokiaľ je kontakt vzdialenejší, musí sa dieťa oveľa viac snažiť a prispôsobovať svoje správanie, aby bolo videné a počuté a dostalo, čo potrebuje.“ hovorí detská psychologička Mgr. Alena Vávrová.
Nie je to sebaobetovanie
Byť „kontaktným rodičom“ by však nemalo znamenať obetovať sa absolútne potrebám dieťaťa. Aj vy máte svoje limity, ďalšie deti, domácnosť, často i prácu alebo len obyčajnú túžbu napustiť si vaňu plnú peny. V pojme „kontakt“ by sa tak mal udržať tiež ten vás samotnej so sebou. „Dialóg je o vnímaní seba a druhého,“ dopĺňa Mgr. Vávrová. „Sme tu dvaja, obaja máme svoje potreby a niekedy plníme tvoje, inokedy svoje. Dieťa si často svoje potreby nevie naplniť samo, na to tu má práve rodičov, ale rodič na tie svoje musí myslieť sám. Nezabudnúť na seba je zásadné.“
„Diskutujte“ s bábätkom
Rozhodnutie, či spať spoločne, používať šatku či bezplienkovú metódu, robte spoločne s dieťaťom. Hoci to znie úsmevne, komunikácia s nemluvniatkom je možná cez jeho neverbálne prejavy a vašu intuíciu. Odhoďte rozum bokom. Podľa Mgr. Hladkej racionálne cesty nefungujú. Ako mamy jednoducho vieme, čo a ako robiť: „Apelujem však na zdravé nosenie. Naša generácia má problémy s chrbtom z chodúľok, predčasného posadzovania, vodenia za ruky v dobe, kedy dieťa len ťažko stálo, nieto chodilo. Dnešným deťom môže problémy spôsobovať nosenie vo zvislej polohe v šatke či nosidielku v dobe, kedy na ne nie sú pripravené, a nevhodná manipulácia všeobecne. Bábätká majú slabé šijové svaly a pri nesprávnom nosení hlavička tlačí na chrbticu, čo podľa nových poznatkov môže stáť za problémami s hyperaktivitou a poruchami učenia.“
V nosení teda radšej ponechajte intuíciu bokom a navštívte kvalitný kurz, alebo si nechajte poradiť. A netreba pripomínať, že „kontaktný“ rodič myslí i na seba, v tomto prípade na svoj chrbát. Len pohodová mama bez bolestí môže fungovať stopercentne.
Bez limitov to nepôjde
„Len daj pozor, nech ho hneď nerozmaznáš,“ varujú babičky, keď nás vidia s dieťaťom v šatke či náruči. Kontaktné rodičovstvo však nie je voľná výchova v štýle „vyhoviem ti vo všetkom a kedykoľvek“. Je o nastavení harmónie a zdravého vzťahu, ale ten má aj svoje hranice a limity. Pokiaľ ich dieťa nemá, dostáva sa ľahko do úzkosti a agresie. Dobre položené základy zdravého vzťahu, nech už ich nazveme kontaktné rodičovstvo či akokoľvek inak, sa nám rodičom môžu v budúcnosti len zúročiť v ťažších obdobiach puberty, choroby v rodine alebo inej vypätejšej situácii. Už preto majú zmysel.
Foto: Shutterstock