Vaše dieťa sa snaží napísať slohovú prácu a nedarí sa mu. „Ja som taký hlúpy,“ vykríkne a päsťou udrie do stola. Papier je posiaty čmáranicami, s preškrtnutými vetami, ktoré napísalo, ale sa mu stále nepozdávajú. Je nespokojné, hnevajú ho svoje predchádzajúce pokusy. „Nie si hlúpy, zlatko!“ Snažíte sa ho upokojiť, na čo zlostne pokrčí papier a začne na vás kričať: „Ale som! Som hlúpy! Som úplne nemožný!“ A táto reakcia už rozladí aj vás. Neviete, či celú situáciu dramatizuje a preháňa, alebo si naozaj myslí, že je hlúpy.
Keď sa dieťa o sebe vyjadruje negatívne, rodičia ho chcú upokojiť, konajú inštinktívne. Snažia sa ho ubezpečiť o tom, že sa mýli, že nie je nešikovné a hlúpe. Podobné slová detí vo väčšine prípadov však odkrývajú ich skutočné pocity. Často nevidia, že sú jedinečné a výnimočné, že si zaslúžia vašu lásku a pozornosť. Nevidia nič z toho, o čom sa ich rodičia snažia presvedčiť. Neveria tomu a majú pocit, že sú hlúpe, nemožné a zlé. Namiesto toho, aby ste sa situáciu snažili vyriešiť hneď, vyskúšajte nasledujúce tipy, ktoré vám po- môžu pochopiť pocity, ktoré stoja za problémom a jeho vnútorným bojom.
Skúste ho pochopiť
Predstavte si seba na jeho mieste a pokúste sa pochopiť, čo môže dieťa cítiť. „Tento sloh je naozaj ťažký, však?“ alebo „Mám pocit, že si z toho slohu nervózny.“ Ak vám nenapadne nič iné, vyskúšajte jednoduchšiu možnosť: „Je to naozaj ťažké.“ A objímte ho.
Buďte zvedaví
Niektoré deti jednoducho nie sú schopné uchopiť a sformulovať svoje pocity. Môžete im pomôcť tým, že jeho problémy sa budete snažiť odhaliť a vysloviť spoločne. „Vieš, o čom rozmýšľam? Rada by som vedela, prečo ťa rozladila táto úloha.“ Alebo: „Aj ostatné slohové práce ťa zvykli takto rozladiť alebo len táto jedna?“
Napíšte to spolu
Keď ste celú situáciu preskúmali a zistili ste, v čom je problém, môžete začať pracovať na tom, aby dieťa dokázalo vyjadriť svoje pocity verbálne. Namiesto viet: „Písanie je ťažké. Som hlúpy,“ môže skúsiť vety: „Pracujem na tom, aby sa mi tento sloh podaril,“ alebo: „Chýb sa predsa môže dopustiť každý, chyby patria aj k písaniu slohu,“ alebo: „Mami! Som z tejto úlohy veľmi nervózny! “
Úlohu vyriešte spoločne
Pokúste sa prekonať nutkanie navrhnúť okamžité riešenie, alebo riešenie, ktoré je v tej chvíli samozrejmé len vám. Radšej pracujte v tíme. Niekedy totiž neexistujú ľahké a rýchle riešenia a správne odpovede znejú inak: „ Ešte na tom musím popracovať,“ alebo: „ Stále pracujem na tom, aby som v tom bol ešte lepší.“
Premôžte svoje pocity
Pocity prichádzajú a odchádzajú, nie je dobré ich zveličovať a pri- pisovať im príliš veľ kú váhu. Vaše dieťa môže mať pocit, že si vašu lásku nezaslúži, ale to neznamená, že je to tak, že je to pravda. Ak sa niekto zasekne pri riešení jednej úlohy, ešte neznamená, že je hlúpy. Spomeňte si na chvíle, keď vaše dieťa úspešne zdolalo prekážky, prekonalo nejaké ťažkosti a cítilo sa sebavedomo a nadšene.
Postupujte pomaly
Nesnažte sa s ním o všetkých vyššie uvedených bodoch porozprávať naraz, radšej ich rozdeľte do niekoľ kých krat- ších rozhovorov. Vieme, že svojmu dieťaťu chcete pomôcť a urobili by ste všetko preto, aby ste ho upokojili, ale ak je negatívne naladené, možno nebude schopné prijať vaše povzbudenie. Preto sa pripravte na to, že vaše dieťa sa najprv nebude chcieť s vami rozprávať, najmä ak má problém veci vidieť v inom (v tom vašom) svetle.
Foto: Shutterstock