Vaše trojročné dieťa nastúpilo do škôlky a po pár mesiacoch je viac doma s horúčkami než medzi vrstovníkmi. Je toto bežné, alebo sa to týka len vašej ratolesti a problém je v imunite? Koľko chorôb je vlastne „v norme“ a kedy už volať do ordinácie imunológa?

Jednoducho by sa dalo povedať, že bez respiračných ochorení sa asi žiadne škôlkarské a mladšie školské dieťa nezaobíde. Po troch epizódach angín, zápalov stredného ucha či priedušiek mávame veľmi často pocit, že sa to týka len nášho dieťaťa a všetky okolo sú určite zdravé.

Pridávame potravinové doplnky, každému pokašliavajúcemu v okolí troch metrov venujeme nenávistný pohľad ako potenciálnemu rozsievačovi ďalšej choroby pre nášho potomka a pre istotu pridáme ďalší sveter pod bundu. Chce to pokoj a trpezlivosť.C horobnosť malých detí je bežná vec a s každou ďalšou infekciou je ich imunitný systém silnejší. Aspoň niečo, chcelo by sa povedať. Pochopiteľne však existujú situácie, ktoré sa musia riešiť. Ako ich rozpoznať?

Imunita a jej vývoj

Imunitný systém sa vytvára už v priebehu embryonálneho vývoja. Úloha imunity je jasná: chrániť organizmus pred škodlivými vplyvmi z vonkajšieho prostredia, alebo dokonca z vlastného organizmu. Každé stretnutie s infekciou posúva imunitný systém o krok ďalej. V tomto kontexte je bežná choroba vlastne prospešná, pretože s každou ďalšou sa telo dieťaťa niečomu „priučí“ a nabudúce zabojuje lepšie. Pravda, to je slabá útecha pre tých, ktorí teplomer a sirup proti teplote ťahajú zo šuplíka každé dva týždne.

Hurá do škôlky – a do postele

Keď dieťa nastúpi do kolektívu, riziko ochorenia sa podstatne zvýši. To je fakt, ktorý musíme prijať ako nepríjemnú pridanú hodnotu statusu „škôlkárok“.

„Imunitný systém v tejto dobe ešte prechádza fázou učenia, poznáva jednotlivé patogény a postupne si ich zapamätúva,“ vysvetľuje imunológ MUDr. Jaromír Paukert. „Choroby sú v tomto veku prirodzeným javom. Vždy je to však otázka miery a charakteru infektov a celkového priebehu ochorení. Každé dieťa sa musí posudzovať individuálne.“

Chorobám sa naše dieťa nevyhne a príliš si nepomôžeme ani tým, keď škôlku o rok oddialime. To, či má dieťa tri alebo štyri roky, totiž zásadný vplyv nemá. O trochu lepšie sú na tom v boji s bacilmi tie deti, ktoré majú staršieho súrodenca, alebo tie, ktoré sa do kolektívov dostali už „v plienkach“. 

„V 90 % prípadov sú deti prvý rok v škôlke viac choré, ďalšie roky už menej. Je to dané prirodzeným dozrievaním imunitného systému. Ten si infekcie ‚omaká‘ a dokáže na ne lepšie reagovať,“ dodáva MUDr. Paukert.

 

Koľko chorôb je v norme?

„Dcéra bude mať štyri roky a od septembra má piatu angínu, už som z toho zúfalá,“ rozpráva Mirka. „Zdravá bola dokopy asi mesiac, inak je týždeň v škôlke a týždeň alebo dva doma.

Síce jej vždy dobre zaberú antibiotiká, ale aj tak už mi pripadá, že to nie je normálne. Premýšľam o nejakom podrobnejšom vyšetrení, ale naša doktorka ma zatiaľ upokojuje, že je to bežné.“

Napriek tomu, že je potrebné pristupovať ku chorým deťom individuálne, v otázke frekvencie ochorení na respiračné choroby v detskom veku existujú určité záchytné body. Koľko chorôb je teda normálnych?
– Do troch rokov veku dieťaťa 8 infekcií za rok
– Medzi 3. a 5. rokom 6 infekcií za rok

Kameň úrazu ale spočíva vo vysvetlení slova „infekcie“ či „choroba“, to potvrdzuje i MUDr. Paukert. „Dôležité je vnímanie rodičov. Keď dieťa dostane obyčajnú nádchu, pre niekoho je choré. Iný rodič to berie tak, že pokiaľ teplota nestúpa až k štyridsiatke, netreba sa znepokojovať.

Prirodzená chorobnosť sa vyznačuje niekoľkými znaky:
– infekcie prebiehajú ľahkým spôsobom, nie sú komplikované
– reagujú na symptomatickú liečbu – liek na teplotu, kvapky do nosa, liek na odkašliavanie
– netrvajú dlho, obvykle týždeň
– väčšinou nie je nutná antibiotická liečba, a pokiaľ áno, dieťa na ňu reaguje rýchlo a príznaky skoro zmiznú.“

Kedy navštíviť imunológa

Hoci sú dni strávené v posteli dlhé pre dieťa i pre rodičov, k detstvu to jednoducho patrí. Varovné signály, že by mohlo ísť o závažnejší problém než bežné „zamorovanie“, sú presne opísané a rodičia by nad nimi nemali zatvárať oči.

Čo a v akom množstve už je teda nad rámec normálnosti? Európska spoločnosť pre imunodeficiencie stanovila 10 varovných známok primárnej imunodeficiencie takto:

– 4 a viac infekcií stredného ucha za rok
– 2 a viac závažných infekcií vedľajších nosových dutín za rok
– 2 a viac mesiacov antibiotickej liečby s malým efektom
– 2 a viac zápalov pľúc za rok
– opakované hlboké kožné alebo orgánové abscesy
– pretrvávajúca plesňová infekcia úst alebo kože u starších ako jeden rok
– neprospievanie dojčaťa
– potreba vnútrožilovej antibiotickej liečby na vyliečenie infekcie
– 2 a viac hlboko lokalizovaných infekcií
– rodinná anamnéza primárnej imunodeficiencie

Foto: Shutterstock