Gény síce celkom neobaláchame, napriek tomu sa môžeme aspoň čiastočne pokúsiť vyhnúť tomu, aby sa u dieťaťa vyskytli prejavy alergie.

Zásadnú rolu v prevencii tejto civilizačnej choroby hrá, samozrejme, dojčenie. Rovnako dôležité je však to, kedy a ako začneme naše dieťatko prikrmovať. Práve stretnutie s prvými nemliečnymi príkrmami môže byť totiž momentom, kedy malý organizmus zareaguje alergickou odozvou.

Veľa mamičiek je stále presvedčených, že pokiaľ majú nejakú alergiu ony či otecko dieťaťa, má pred sebou rovnakú budúcnosť aj ich spoločné dieťa. Na pravú mieru to uvádza prof. MUDr. J. Nevoral, CSc.: „Keď je jeden z rodičov alergik, riziko, že dieťa bude tiež alergikom, je asi 30 až 45 percent. Pokiaľ sú alergici obaja rodičia, riziko je až 70 percent. Včasný rozvoj alergie (ekzému) možno ovplyvniť diétnymi opatreniami v prvých mesiacoch života dojčaťa. Ostatné alergie sa nemôžu ovplyvniť diétnymi opatreniami.“

Ani skoro, ani neskoro

Veľmi dôležitý je už čas začatia prikrmovania. U zdravého prospievajúceho dojčaťa sa odporúča výlučné dojčenie do ukončeného šiesteho mesiaca. Nemliečny príkrm by sa nemal zavádzať pred ukončeným štvrtým mesiacom a najneskôr ho treba začať zavádzať u dojčených, čiastočne dojčených i nedojčených detí v šiestom mesiaci veku. Práve začatie prikrmovania medzi štvrtým a šiestym mesiacom podľa pediatrov neprináša v našich podmienkach žiadne závažné zdravotné riziká. Naopak, začiatok prikrmovania pred ukončeným štvrtým mesiacom alebo po ukončenom šiestom mesiaci môže predstavovať určité riziko. Okrem podvýživy, porúch príjmu potravy či anémie je takým rizikom i vznik alergie.

U detí s vysokým rizikom alergie, najmä u tých, ktorých rodičia či súrodenci sú tiež alergici, sa podľa aktuálnych odporúčaní detských gastroenterológov postupuje pri zavádzaní príkrmu zhodne ako u detí bez rizika. Optimálne pritom je, pokiaľ sa príkrm zavedie ešte v dobe, kedy je dieťa dojčené.

Čím začať?

Ďalšou kardinálnou otázkou je, ktorými potravinami je najlepšie začať. A tú budete, samozrejme, riešiť s pediatrom, ktorý má dojča na starosti. Profesor Nevoral preto podotýka: „V okamihu akýchkoľvek pochybností, či ide o alergiu, či nie, by sa rodičia vždy mali obrátiť najprv na svojho lekára pre deti a dorast.“

Prečo? Rady sa v tomto ohľade často zásadne líšia nielen v rôznych časových obdobiach (stačí si spomenúť, čím naše mamičky prikrmovali nás), ale aj v rôznych zemepisných šírkach. Druh potravín používaných pri zavádzaní príkrmov tak väčšinou nie je podložený vedeckými dôkazmi o prospešnosti danej potraviny, ale je skôr závislý od lokálnych zvyklostí. Ako prvé odporúčajú detskí gastroenterológovia potraviny s dostatočným obsahom železa. Pri zavádzaní príkrmov sa pritom neodporúča odkladať kontakt s lepkom ani s potravinami, ktoré sa tradične považovali za alergény.

Panika nie je na mieste

Mnoho dnešných matiek má zafixované, že by sa ich čerstvo narodené dieťa malo s potravinami, ktoré sú známe ako potenciálne alergény, stretnúť čo najneskôr, najlepšie až vtedy, kedy je organizmus dieťatka dostatočne vyspelý
a zrelý, aby zvládol prípadnú reakciu. Kde sa vzala táto predstava?

V roku 2006 vydala Americká akadémia pre imunológiu a alergiológiu odporúčanie, že zavádzanie potravín, ktoré najčastejšie vyvolávajú alergie, treba v príkrmoch oddialiť. Predpokladalo sa, že včasné zavedenie alergénov do stravy môže zvýšiť riziko rozvoja alergií.

 

Na základe následných štúdií sa však táto teória nepotvrdila a už v roku 2008 boli vydané opačné odporúčania, teda že pokiaľ sa zavádza príkrm, nie je dôvod odkladať akékoľvek potraviny, o ktorých sa predpokladá, že vyvolávajú alergie. Neskorý kontakt s alergénmi totiž podľa týchto štúdií nezníži riziko rozvoja alergických ochorení ani u detí, ktoré majú na vznik alergie dispozíciu (ide najmä o malých atopikov). Z rovnakého dôvodu nemá podľa gastroenterológov význam ani vyraďovanie alergénov zo stravy matky v dobe tehotenstva či dojčenia. Alergény sa len neodporúča zavádzať pred ukončeným štvrtým mesiacom, to však platí o všetkých príkrmoch.

Obávaný lepok

Podobným strašiakom ako potenciálne alergény sa v poslednej dobe stal lepok, a to nielen vo výžive najmenších, ale i dospelých. Počet hollywoodskych celebrít, ktoré lepok úmyselne vyradili zo stravy a teraz k tomu nabádajú svojich fanúšikov, stále rastie. Niektorí rodičia tak môžu dôjsť k názoru, že ak lepok škodí dospelým, bude pravdepodobne ešte oveľa nebezpečnejší pre dojčatá. Pravda, ako to tak už býva, bude niekde uprostred. Lepok sa – podobne ako potenciálne alergény – neodporúča podávať deťom príliš skoro, čo znamená pred ukončeným štvrtým mesiacom veku, ale ani príliš neskoro, teda po ukončenom siedmom mesiaci.

Možno sa vyhnúť celiakii?

Dosiaľ nie je jasne preukázané, či zavedenie lepku v situácii, kedy je dieťa ešte aspoň čiastočne dojčené, môže vyprovokovať vznik celiakie, teda neznášanlivosti lepku, alebo len odďaľuje a modifikuje jej manifestáciu. Jednoducho povedané, ešte nie je úplne jasné, či pri podaní lepku za súčasného dojčenia máme nádej, že prípadnú celiakiu nevyprovokujeme, alebo jednoducho len oddialime jej prvé prejavy.

Priaznivý vplyv materského mlieka môže byť vysvetlený obsahom látok, ktoré dokážu „nabudiť“ imunitný systém, alebo nižšou dávkou podávaného lepku počas dojčenia, prípadne preventívnym účinkom materského mlieka proti infekciám, ktoré sa považujú za spúšťač u detí s dispozíciou k celiakii.

Postupujte pomaly

Zavádzanie lepku by každopádne malo byť postupné. Najprv by sme mali ponúkať len veľmi malé množstvo lepku, ktoré môžeme pozvoľna zvyšovať. Jedna zo štúdií určila ako úvodné množstvo lepku, ktoré znižovalo u dojčených detí riziko rozvoja celiakie, na maximálne 7,5 gramu za deň.

Množstvo šesť gramov lepku pritom predstavujú asi dve lyžičky pšeničnej múky pridanej do zeleninového príkrmu, alebo dve piškóty pridané do ovocného príkrmu. Tieto odporúčania sú tiež v súlade s prevenciou alergie na bielkovinu pšenice a diabetu 1. typu, kde sa môže vplyv lepku tak isto uplatňovať. Odďaľovanie podania cereálií po šiestom mesiaci veku môže, naopak, zvyšovať riziko vzniku alergie na pšenicu.

Pokiaľ je určitá alergia dokázaná, nemalo by to byť dôvodom na vyraďovanie iných potravín, na ktoré dieťa nie je alergické. Profesor Nevoral na záver upokojuje: „Počet alergikov síce narastá, nemožno však tvrdiť, že nealergické dieťa bude v budúcnosti výnimkou. Vždy bude záležať na rodinnej anamnéze a prístupe mamičky k výžive dieťaťa od novorodeneckého veku.“

Foto: Shutterstock