1. Prehnaná materská starostlivosť
Výsledkom je "mamičkin maznáčik", ktorý si partnerku zamieňa s matkou. Vyžaduje dokonalý servis, ale sám doma nič neurobí a do vzťahu nič neprináša. Neumyje po sebe hrnček, nezaplatí zloženky, nezariadi víkend... Toto správanie sa potom prenáša z generácie na generáciu podobne ako tuberkulóza.
Ak vaša svokra svojmu manželovi doslova posluhovala, bude od vás partner očakávať to isté a od neho to odpozoruje aj váš syn. Riešením je preťať začarovaný kruh. Na syna odmalička nakladajte domáce povinnosti a nič za neho prehnane neriešte. Naučí ho to samostatnosti. Ale pozor: Po partnerovi nemôžete spravodlivo požadovať, aby pral, žehlil a piekol vianočné pečivo. Starať sa o muža je v poriadku, ak sa aj on primerane stará o vás.
2. Absencia mužských vzorov
"Výchovným ideálom je prísnejší otec (ale nie príliš tvrdý a zlý) a lepšia ošetrujúca matka," hovorí Iva. "Deti musia v otcovi cítiť autoritu a vedieť, že ak prekročia hranice, mali by sa ho trochu báť. Čo povie otec, to platí - aj preto by mal mať muž jasné názory a občas aj trochu zvýšiť hlas. Keď dieťa niečo vykoná, matka by mala povedať:, Len počkaj, až príde otec! 'Lenže toto práve dnes bohužiaľ často chýba."
3. Prílišná ochrana
Psychológovia tomu hovoria "syndróm hyperprotektívnej matky". V škôlke na ihrisku nesmie syn veľmi behať, na základke nesmie s kamarátmi na chatu, na gymnáziu mu zakážete cestu do Bulharska. Prílišná ochrana pred rizikom je ale synovi rozhodne na škodu, pretože k mužskej psychike zdravé riskovanie prirodzene patrí. Synovia hyperprotektívnych matiek bývajú v živote neistí a bojazliví, čo potom často riešia drogami, alkoholom, gamblerstvom či ďalšími závislosťami.
4. Vytvorenie pokriveného obrazu ženy
Prílišná materská obetavosť v súvislosti s prehnane dominantným "macho otcom" môže u syna vyústiť v predstavu, že ženy sú podradné bytosti. Nie sú! Ženy majú od prírody schopnosti pre trochu iné veci ako muži (lekári napríklad popísali viac než sto funkčných rozdielov medzi mužským a ženským mozgom). Obe pohlavia sú proste v niečom lepšie a v niečom zase horšie. Matka by preto mala syna odmalička učiť rozumieť ženám a chápať, že sú citlivejšie, že občas potrebujú pohladiť a občas ocenia kyticu alebo peknú SMS.
5. Potláčanie emócii
Absolútna maxima "Nesmieš plakať - chlapi neplačú!" Je zásadný omyl. Z chlapca tak síce vychováte tvrďasa, ale postaráte sa mu o psychické problémy. Neprejavené a neodžité emócie sa totiž v človeku hromadia a môžu spôsobovať depresie. Muž by mal svoje emócie kontrolovať, ale keď je to potrebné, nemal by sa báť ich prejaviť. Ide o kontext. Výkrik "Do riti, neserte ma!" Môže byť znakom skratu, ale môže byť aj úľavným chlapským gestom. Poplakať si na pohrebe blízkeho príbuzného je ok, ale v inom kontexte sa k mužovi slzy nehodia. "Frflošov, ktorí zomierajú na chrípku, nemá nikto rád," zhŕňa Iva.