Umenie staroegyptských lekárov a liečiteľov spopularizoval nielen strhujúci historický román Egypťan Sinuhet od Mika Waltariho, ale predovšetkým dochovaní mumifikovaní nebožtíci a niekoľko lekárskych "kníh" (papyrusov) s presnými postupmi liečby niektorých ochorení. Za jeden z najzaujímavejších je považovaný Gynekologický kahúnský papyrus, ktorý sa zaoberá ženskými chorobami, antikoncepciou.

Avšak pôrodníctvu, respektíve pôrodu samotnému, sa príliš nevenuje. Pôrod bol totiž považovaný za úplne prirodzený proces a samotný lekár sa pri pôrode vyskytoval pravdepodobne iba výnimočne. A ako teda bolo o egyptskej mamičky a ich bábätká postarané?

Dievča, alebo chlapec?

Prvá známka tehotenstva je pochopiteľne vo všetkých kultúrach a národoch rovnaká, ale ako Egypťanky zisťovali, či sa narodí dievča, alebo chlapec? Vraj jednoducho; zasadili pšenicu a jačmeň, ktoré zalievali močom, a ak vyklíčil rýchlejšie jačmeň, bol na ceste chlapec, v prípade, že sa predtým zazelenali guľatučké zrnká pšenice, mala sa narodiť dievčatko.

Ak sa daná žena javila ako neplodná, bola podrobená jednoduchému testu. Žena si vložila do pošvy strúčik cesnaku, a pokiaľ jej ráno páchlo z úst, bola plodná! Test sa opieral o zaujímavú teóriu, že tráviaca a pohlavná sústava je prepojená, a ak nie je "spojenie" prerušené, prestúpi zápach z rodidiel až do dutiny ústnej.

Plánovanie počatia – alebo antikoncepcia v starom Egypte 

Hoci boli deti považované za dar z nebies, boli samozrejme situácie, vzťahy i "odbory podnikania", kedy nebolo tehotenstvo žiaduce. Ako antikoncepčné prostriedky sa používali najrôznejšie pasty, tie sa pomocou tampónu z prírodných materiálov (morská huba, ľanové rolky) vkladali do pošvy.

Receptov bolo viacero - od vcelku prijateľných, obsahujúcich datle, akácie, kyslé mlieko či veľmi obľúbený med, po trochu kontroverzné pasty s obsahom krokodílieho trusu.

Tieto unikátne medikamenty mali za úlohu zahubiť spermie a znemožniť oplodnenie. Tiež je doložená existencia akéhosi vykurovadla pošvy, ktorého výpary vraj zabraňovali počatiu. Nesmieme však zabudnúť ani na čiastočne účinnú prerušovanú súlož a prvé kondómy zo zvieracích čriev.

„Hurá“ na pôrodnú sálu?

V starom Egypte bol pôrod ženskou záležitosťou, bohaté dámy pravdepodobne rodili v chrámoch a pôrodným babám im boli skúsené kňažky. Bežne sa však rodievalo doma. K vyvolaniu pôrodu sa miestnosť vykurovala hroším trusom, rodilo sa zvyčajne v podrepe na primitívnej pôrodnej stoličke.

Rovnako ako v lekárstve mala aj pri pôrode miesto mágia - amulety, zariekavanie, modlitby a ďalšie rituály. Nastávajúcej mamičke pomáhali babice, ktorých "živnosť" nebola zďaleka tak vážená, ako práca lekára. Každá z nich vraj mala svoju špecifickú funkciu; jedna stála za rodičkou a pevne ju držala a povzbudzovala, ďalšia chytala a vítala dieťatko, ďalšia sa modlila. To či bude novorodenec prospievať, sa predpovedalo podľa sily kriku a výrazu tváre po narodení.

Popôrodná starostlivosť o dieťatko

Novorodený Egyptaň sa najprv umyl, osušil a uložil do kolísky. Kočíky samozrejme neexistovali, kojenec bol nosený (v súčasnosti by sa povedalo "šiatkovaný"). Rodičia plačlivých ratolestí mali k dispozícii niekoľko medikamentov na upokojenie; asi najimpozantnejšie sa javí zmes mušiek zoškrabaných zo stien a samozrejme najrôznejšie makové odvary.

Ďalším zaujímavým medikamentom pre malých "urevancov", ktorým rástli zúbky, bola pečená myš. Tento nevšedný recept sa na počudovanie objavuje aj v niektorých národoch v stredoveku.

Sláva kojenia!

Dojčenie malo v starovekom Egypte výsostné postavenie, čo dokladajú aj niektoré historické artefakty. Deti sa kojili do troch rokov. Vznešené dámy zvyčajne mávali k dispozícii až niekoľko kojných. Zápaly v prsiach sa riešili najrôznejšími obkladmi a samozrejme aj za pomoci mágie. Ako prvý príkrm bola podávaná napríklad dreň z papyrusu a rôzne upravené stonky najmä vodných rastlín.

(Zdroj: Bruno Halioua, Medicína v dobe faraónov, nakl. Kosmas a preklad Gynekologického kahúnského papyrusu)