Slečna Lenka má 35 rokov, má za sebou jedno nepodarené manželstvo a pred sebou pravdepodobne pekné spoločné roky s mužom, ktorého miluje, s ktorým si veľmi rozumie, má spoločné záujmy aj pohľad na svet. Obaja sú "zrelí" a obaja majú už veľa prežité a vedia, čo od života a životného partnera očakávajú. Jedno (jediné) také očakávanie je však pre Lenku v súčasnosti neakceptovateľné.

Lenka hovorí: „13. komnata“ a rozvod

Na "háčiky" vo vzťahoch mám "šťastie". Dalo by sa povedať priamo talent! Predchádzajúce manželstvo skončilo fiaskom práve preto, že som nechtiac otvorila manželovu "13. komnatu ", o ktorej existencii som sa nikdy nemala dozvedieť (bližšie to špecifikovať nechcem).

Našťastie sme nemali deti, takže bol rozvod rýchly. Bývalý manžel bol celkom fajn človek, ale sú veci, cez ktoré sa jednoducho neprenesiete. Súčasný priateľ je moja osudová láska; osudové bolo už stretnutie, spoločné záujmy, pohľad na svet, na výchovu aj prístup k deťom, o ktorých už sme pred nedávnom začali hovoriť. Lenže téma detí otvorila ďalšie závažné témy - pôrod. Priateľ ma zaskočil tým, koľko toho o pôrode vedel, aký mal prehľad, ale najväčší šok pre mňa bol, keď mi povedal, že by si veľmi prial, aby som rodila doma! "

Lenka pokračuje: Nie som proti domácim pôrodom, ale ja chcem rodiť v pôrodnici!

"Aby bolo jasné, osobne nie som proti domácim pôrodom, teda za určitých podmienok. Priateľova sestra žije v Holandsku, kde nie je pôrod v domácom prostredí považovaný za alternatívny - ako sa u nás s obľubou hovorí - ale za bežnú súčasť moderného pôrodníctva. Veľké percento holandským mamičiek rodí doma, a doma rodila dve zo svojich troch detí aj manželovho sestra. Tretie bábätko sa kvôli zdravotným problémom narodilo plánovane cisárskym rezom v pôrodnici.

O domácich pôrodoch toho teda viem naozaj veľa; s priateľovou sestrou sme o všetkom mnohokrát hovorili, videla som videá z oboch pôrodov, hovorila som o samote aj s jej mužom, ale sama za seba som stále rozhodnutá rodiť v pôrodnici. Priateľ je však z osobných, možno by sa dalo povedať aj duchovných dôvodov absolútne proti, a ja premýšľam, čo s tým. "

Lenka sa pýta: Obidvaja máme právo rozhodovať o spoločnom dieťatku. Platí to ale aj o pôrode?

"Obaja rodičia svoje deti milujú, obaja majú právo o spoločnom dieťati rozhodovať rovnakým dielom, kde ale tieto práva začínajú, a kde končia? Je to už v čase, keď sa napríklad žena rozhoduje o umelom prerušení tehotenstva? Možno. Ostatne v takom prípade je jednoznačne veľmi príjemné, keď muž ženu podporuje, stojí pri nej a vezme na seba spoluzodpovednosť za konečné rozhodnutie, nech už je akékoľvek. Ale čo pôrod? Nie je to podobné?

Sama podvedome cítim, že nie. Pôrod je ženská záležitosť, žena dieťa 9 mesiacov nosí vo svojom tele, žena potom prežíva bolesti aj možné komplikácie pri pôrode. Myslím, že mám skrátka nárok, rodiť tam, kde chcem.

Lenže priateľ to vidí inak a ja rozumiem aj jeho pohnútkam. Cítim, že bude úžasný a milujúci otec. Viem, že sa na deti strašne teší. Ale momentálne vôbec neviem, čo mám robiť. Dieťa by sme obaja už veľmi chceli, ale kým nebudem rozhodnutá, ako a kde ho porodím, nedovolím, aby sme sa o neho začali snažiť."