Sprievodca spánkom od 0 do 6 rokov

Keď nespí dieťa, nespí ani mamička. Bohužiaľ to však neplatí naopak. Pokiaľ si teda dojča či batoľa vynahrádza nočné bdenie spánkom cez deň, mama ten čas využije na všetko možné, len nie na doháňanie spánkového deficitu. „Prvý rok s Nelou mám v hmle. Bola bábätko typu ,nespavec nežravec‘ – keď spala viac než dve hodiny v kuse, chodila som ju kontrolovať, či je v poriadku.

[ArticleBox Simona: Pod stromček dostanem plastiku pŕs. Ja ju však nechcem! : 26889]

Spätne vôbec neviem, ako som mohla fungovať,“ rozpráva tridsaťšesťročná Andrea a so smiechom dodáva: „Aj napriek tejto skúsenosti som po desiatich rokoch prehovorila manžela a na jar čakáme druhé dieťa. Rozhodla som sa, že si nepripustím iné než pozitívne myšlienky.

Tentoraz jednoducho budeme mať spavé, dobré bábätko!“ Andrea pri prvom tehotenstve prežívala veľký stres: zomrel jej otecko a ona musela prevziať rodinnú firmu. Od šiesteho mesiaca mala nariadený oddychový režim, pretože jej často a silno tvrdlo brucho. Nela sa nakoniec narodila v termíne, ale bola veľmi nepokojné bábätko.

Že má vaše rozpoloženie a atmosféra v domácnosti na spanie detí skutočne vplyv, potvrdzuje i Marta Šimůnková, pediatrička s dlhoročnou praxou: „Medzi najčastejšie príčiny detskej ,nespavosti‘, teda pomalého usínania, nočného prebúdzania a nočných desov, patrí napätá rodinná atmosféra a stres rodičov.

Nedostatok spánku u detí pritom môže viesť k zhoršenému sústredeniu, pozornosti, schopnosti učenia, k neposednosti a tiež k oslabeniu imunitného systému a vyššej chorobnosti.“ Ako týmto problémom predísť? Tu je náš sprievodca detským spánkom od narodenia až po šiesty rok.

0–3 mesiace

Asi neočakávate, že vám hneď po príchode z pôrodnice bude dieťatko spať celú noc. Novorodenci sa často budia na dojčenie, ale zase dosť spia cez deň. „V prvých mesiacoch to bola, paradoxne, oveľa väčšia pohoda ako teraz, keď má syn dva roky a spí maximálne hodinku po obede,“ zveruje sa dvadsaťdeväťročná Petra.

Zatiaľ čo niektoré deti rýchlo „nabehnú“ na pravidelný spací režim, iným to trvá niekoľko mesiacov. „Nie je vylúčené, že poruchy spánku u bábätka majú pôvod práve v tomto citlivom období. Napätie, starosti, stres, nepravidelná životospráva mamičky.

V tom môže spočívať príčina ,obráteného‘ denného a nočného rytmu u dieťaťa,“ upozorňuje lekárka. Zároveň však zdôrazňuje, že každý má inú potrebu spánku. Potvrdiť to môžu rodičia dvojčiat.

„Tie rozdiely boli až neuveriteľné. Zatiaľ čo dcéra od šiestich týždňov spala od siedmej večer do siedmej ráno, syn spal celú noc až vtedy, keď mal takmer rok,“ spomína tridsaťpäťročná Šárka. „Prvé mesiace spali deti v jednej postieľke a nám pripadalo nepochopiteľné, ako môže jedno z nich sladko spinkať, zatiaľ čo súrodenec vedľa neho reve ako pavián!“

[ArticleBox VIDEO: Mami, nespi! Poď sa hrať! : 26885]

Pokiaľ máte šťastie na spavé bábätko, asi riešite dilemu: budiť, alebo nebudiť ho na nočné mlieko? Pediatrička to vidí takto: „Bábätká do štyroch mesiacov určite radšej buďte. Potom by som tomu nechala voľný priebeh. Len čo sa na noc zaradí kaša, potom by som nechala prospievajúce bábätko spať celú noc.“

Máte nervy na pochode z toho, že sa už nikdy nevyspíte? Ale vyspíte, i toto je len dočasné. Prvé týždne a mesiace sú tu predsa na to, aby ste sa zžili. Nastaveniu pevného režimu napomôžu každodenné rituály. Bábätko si časom zvykne, že po večerných rituáloch nasleduje v pevnom poradí mlieko, pomaznanie a uloženie do postieľky.

Áno, do vlastnej postieľky, v nej by dieťatko malo spať od úplného začiatku. Nad ránom si ho môžete vziať k sebe do postele, ale len na chvíľku. Odporúča to i Marta Šimůnková: „Som proti spaniu detí v posteli s rodičmi. Myslím, že ide o zlozvyk, ktorý môže byť u malých detí aj nebezpečný.“ 

3–6 mesiacov

Po treťom mesiaci sa pomaly ustanovuje denný a nočný rytmus spánku a bdenia; maximum spánku pripadá na dobu medzi polnocou a piatou hodinou rannou.

„V tejto fáze je nutné, aby dieťa získalo pocit istoty z rodinného zázemia, aby malo všetko, čo potrebuje – potravu, pohladenie, kontakt s rodičmi, ale aj dodržiavanie denného režimu, samozrejme, nie veľmi prísneho. Väčšina dojčiat sa napriek tomu v noci opakovane budí.

Keď po prebudení dieťa plače, mnohí rodičia to považujú za poruchu spánku, ale nočné prebúdzanie je normálne po celý dojčenský vek. Hovorí
sa tomu architektúra spánku a znamená to, že v priebehu noci sa striedajú fázy rôzne hlbokého spánku vrátane precitnutia.

Dieťa potrebuje pomoc: hlavne upokojenie, že sú rodičia nablízku,“ vysvetľuje M. Šimůnková. Pokiaľ má vaše bábätko problémy s usínaním, snažte sa byť trpezliví a vytrvať v dodržiavaní pravidelného režimu bez väčších vybočení. Mnohí rodičia sú však z „nespavca“ takí vystresovaní, že mu splnia všetko možné i nemožné.

Dvadsaťsedemročná Hanka zase vozila dcérku autom, pretože Natálka najlepšie usína počas jazdy. „Krúžila som s ňou dookola a potom som sa len modlila, aby sa mi neprebudila, kým ju prenesiem v autosedačke domov.“ Čo na to pediatrička? „Nočné uspávanie týmto spôsobom považujem za tak trochu extrémne. Mamička by sa mala ,upokojiť‘, za pár dní sa asi upokojí i dcéra.

Počúvať želanie detí a vychádzať im vo všetkom v ústrety je škodlivé pre obe strany. Deti sa musia naučiť, že nikto si nerobí, čo si zmyslí a kedy si zmyslí,“ konštatuje a dodáva: „Keď dieťa plače po uložení do postieľky, je nutné rozlíšiť, či ide o fňukanie, či o zlostenie. V tom prípade je lepšie nechať ho tak. Úzkostlivý plač je lepšie utíšiť prítomnosťou rodiča, krátko pritúliť, aby nedošlo k fixácii úzkostného správania.“

6–12 mesiacov

Všelikde sa dočítate, že v polroku veku môžete dieťatko presťahovať do jeho izbičky, zvlášť keď už nevyžaduje nočné kŕmenie. Zatiaľ čo niektorí rodičia si 

nové usporiadanie nemôžu vynachváliť, iným dá dieťa jasne najavo, že toto teda prehnali. Svoje o tom vie tridsaťjedenročná Markéta: „S úderom siedmeho mesiaca sme synovu postieľku presunuli do izbičky. Dovtedy sa o polnoci budil na dojčenie, ale hneď zase zaspal. Po ,presťahovaní‘ sa však začalo peklo.

Ondrík sa zobudil, nadojčila som ho ako vždy, lenže on potom nie a nie znovu zaspať! Plakal a nepomáhalo ani nosenie, tiché spievanie, utišovanie, nič z toho, čo zaberalo večer. Skončili sme tak, že manžel sa s ním v noci díval na NHL. V druhom polroku života môže mať „ponocovanie“ niekoľko dôvodov, trebárs rast prvých zúbkov, ale tiež separačná úzkosť.

Pokiaľ ho v tomto citlivom období „odsuniete“ do izbičky, môže to pre neho byť traumatizujúce. Čo však robiť v prípade „krízy“? „Najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu, úzkostné dieťa upokojiť, že mama a otec sú nablízku,
že ho majú radi, ale nepristupovať na požiadavku spoločného lôžka či držania za ručičku dlhšiu dobu.

Základom je pokoj a vyrovnanosť rodičov,“ odporúča odborníčka. Markéte nakoniec pomohol trik, o ktorom sa dočítala na internete. „Niekto tam odporúčal dať dieťaťu do postele vankúšik, na ktorom mamička aspoň týždeň spala. Bábätko cíti mamičku, a tak je pokojné. Zo zúfalstva som to skúsila.“ 

[ArticleBox Prvé lásky sú v živote deti nesmierne dôležité : 26879]

Úderom tej noci sa Ondro prestal budiť.“ Možno chcete dieťa „vyšupnúť“ zo spálne aj preto, že starší súrodenec žiarli. Ako to, že on musí spať v izbičke a bábätko je u vás?

Pediatrička však radí počkať: „Dojča by malo spať v miestnosti s rodičmi už z bezpečnostných dôvodov. Netrúfnem si povedať hranicu, kedy presunúť dieťa k súrodencovi. Určite by k tomu však malo dôjsť v priebehu druhého a tretieho roku mladšieho dieťaťa.“

1–2 roky

V druhom roku ešte dieťa spí dvakrát cez deň. Je to krásne, ale nesmierne náročné obdobie, zvlášť keď nastúpi obdobie vzdoru, obvykle okolo 18. mesiaca. A to je čas na ďalšiu „spaciu revolúciu“.

„Okolo druhého roku prechádza väčšina detí obdobím negativizmu. Neexistuje pre ne univerzálna odpoveď, či už ide o spánok, jedlo, obliekanie či kúpanie.

Čím viac sa rodič snaží dieťa uložiť, tým urputnejšie sa potomok bráni,“ opisuje Marta Šimůnková situáciu, ktorá býva v mnohých rodinách spoľahlivou rozbuškou. Radí zachovať chladnú hlavu a bez veľkého „cirkusu okolo“ dieťa uložiť a odísť. Už v tomto veku dieťaťa vás môžu prekvapiť nočné mory, inak typické skôr pre predškolský vek. Rada pediatričky?

„Ide o prechodnú poruchu spánku, ktorá vyžaduje len zaistiť bezpečie dieťaťu, aby si v panike a nie celkom pri vedomí neublížilo. Príčinou týchto epizód môže byť únava, vyčerpanie, napríklad pri chorobe, silný emocionálny zážitok alebo stres z rodinnej atmosféry,“ uvádza doktorka Šimůnková.

„Snažte sa upokojiť celkovú atmosféru a nečítajte deťom pred spaním strašidelné a drastické rozprávky.“

3–6 rokov

Hoci v škôlke sa spí po obede, u mnohých detí ide o spánok len vo veľkých úvodzovkách. Niektorí to potom doháňajú cez víkend a odpoludnia si dajú aj trojhodinový spací maratón.

„Pokiaľ predškolské dieťa nechce spať cez deň, ale spí dobre v noci, nie je unavené, je sústredené a hrá sa, potom nie je dôvod riešiť to násilím,“ konštatuje pediatrička.

Napriek tomu je dôležité dbať o spánkovú hygienu; tým skôr, že dieťaťu už „ostáva“ len nočný spánok. Pokiaľ máte doma divocha, ktorý by najradšej ešte o desiatej večer behal po izbičke alebo si staval z lega, snažte sa v priebehu večera znižovať jeho aktivitu. A to fyzickú aj psychickú.