Príbeh dvadsaťdeväťročnej Dášky je ako z červenej knižnice; zrada, lži, neočakávané tehotenstvo, zlomené srdce a obrovský smútok zo dňa na deň vystriedala láska, neha a nefalšované rodinné šťastie. Dáša spoznala svojho budúceho muža neuveriteľných 7 hodín po pôrode!
Sestrička sa zamilovala do lekára. A dostala peniaze na potrat
Aj keď Miško vznikol z obrovskej lásky, nechce sa mi o minulosti veľmi hovoriť a spomínať. On bol ženatý muž, lekár. Ja nezadaná zdravotná sestra u neho na oddelení. On chcel pravdepodobne len nezáväznú známosť s mladou slečnou, ktorá bola tak hlúpa, neskúsená a hlavne strašne zamilovaná, že nepochopila, že reči o rozvode a neznesiteľnej manželke sú len zásterkou. Bohužiaľ slečna aj cez antikoncepciu otehotnela a vzhľadom k istým zdravotným ťažkostiam sa rozhodla, že si bábätko nechá. Ďalšie by totiž už mať nemusela.
"Doktor" sa zrazu nemohol rozviesť, pretože vraj manželka vážne ochorela a deti by rozvod psychicky neuniesli. A tak mi moja dovtedy životná láska dala peniaze na interrupciu. Peniaze som mu na pokraji zrútenia vrátila, zmenila som oddelenie a on zo dňa na deň doslova utiekol z nemocnice.
Len kvôli bábätku som to nevzdala
Tehotenstvo som mala našťastie bezproblémové, mám niekoľko úžasných kamarátok, ktoré sa o mňa v rámci možností "starali" a rozmaznávali ma. Trochu mi tak nahrádzali starostlivosť partnera a rodiny, tá u nás už mnoho rokov nefunguje: brat žije v zahraničí, rodičia sú rozvedení a majú nové rodiny. My s bratom ich príliš nezaujímame, ako keby nás odpísali spolu s rozvodom a "minulým životom".
A tak ako sa blížil pôrod, narastal vo mne pocit samoty a bezmocnosti, že to všetko sama nezvládnem. Nakoniec som musela dochádzať k psychológovi. Našťastie mi brat prisľúbil finančnú pomoc, aby som na materskej netrel biedu s núdzou a jeho úžasná žena mi nakúpila kompletnú výbavu pre bábätko snáď až do 1 roka! Ale naozaj ma vtedy držala nad hladinou len láska k budúcemu bábätku.
Slzy po pôrode videl cudzí muž
Pôrod bol rýchly, na rozdiel od pôrodu pani, ktorá so mnou bola na izbe. Zatiaľ čo ja som išla zo sály rovno na izbu a so mnou aj tichučký a krásny Michalko, pani zostávala v druhom pôrodnom boxe. Počas prvých hodín na izbe, sa po nesmelom zaklopaní a veľmi zdvorilo dotazovaní vkradol do izby nápadne mohutný mladý muž, ktorý niesol na vedľajšiu posteľ tašku s vecami.
Muž bol milý, gratuloval mi k bábätku, a tak som sa ho odvážila poprosiť, či by mi v bufete nekúpil džús (neznášam nemocničný čaj). Muž sa za chvíľku vrátil a asi zo zdvorilosti sa spýtal, ako sa vlastne chlapček volá. Keď sa dozvedel, že Miško, povedal, že veľmi závidí jeho oteckovi - má krásneho syna, sympatickú manželku a chlapček má rovnaké meno, ako on. No - a ja som sa rozplakala!
Bola to trápna chvíľa; zdivočené hormóny, smútok a zdvorilá starostlivosť cudzieho muža spôsobili totálnu explóziu sĺz. Prekvapený chlapík sa zrazu scvrkol, vôbec netušil, čo sa deje, stál nad posteľou a civel. Navyše začal plakať aj Michalko. Slzy sa mi kotúľali do periny, bábätko plakalo a pod košeľou som cítila stekať teplé mlieko. Pokúšala som sa vykoktať, že otec Miška ma opustil. "Tak ja radšej tiež pôjdem," povedal úplne hlúpo, dvere ticho klapli a ja som sa hlasno rozplakala.
Dvaja Michalovia
Ďalší deň už bolo lepšie, na izbe so mnou bola fajn mamička Janka, ktorej som po jej vyčerpávajúcom pôrode rozprávala, akú scénu som zohrala jej manželovi. Janka sa smiala, že to nie je manžel (ten pracuje v cudzine), ale jej starší brat. Vôbec nemohla uveriť, že sa bavil s cudzou ženou. Vraj je to "plaško" - typický sedliak od kráv a oviec. No ten plaško dorazil druhý deň s dvoma kyticami, Janke priniesol horu jedla od rodičov a mne čerstvý jogurt od kravičiek a snáď kilový pohár malinovej marmelády.
Janke svietili oči a z brata i zo mňa si uťahovala. Tretí deň bol krásny aj smutný zároveň, Janka strávila hodinu v sprche (časom prezradila, že schválne), Michal jej strážil malú a ja som sa s ním úžasne porozprávala. Ďalší deň nás mali púšťať a Michal sa ponúkol, že ma odvezie. Najskôr naloží Janku a potom sa vráti pre mňa. Vrátil sa, a potom ešte mnohokrát, až si nás s Mišom nakoniec odviezol k sebe.
Viem, znie to ako rozprávka a rozprávka to skutočne je! Mám dvoch úžasných Michalov, novú rodinu (až na manžela veľmi hlučnú a veselú) a som šťastná! Nebyť ženskej intuície a odvahy, tak by som išla na interrupciu a svojich dvoch úžasných chlapcov nikdy nemala.