O nepoznaných tehotenstvách počúvame z médií ako o senzáciách. Lenže nepoznané tehotenstvá zase takou raritou nie sú a u nás existujú stovky žien, ktoré ho zažili na vlastnej koži...
Akoby ho priniesol bocian
Ťažko si predstaviť, že žena svoje tehotenstvo nepozná. Napriek tomu nájdete ženy, ktoré svoju graviditu skutočne prehliadnu. Dvadsaťšesťročná Kateřina vám dokáže, že nepoznať tehotenstvo je skutočne možné. Mala 23 rokov, keď sa jej v olomouckej pôrodnici nečakane narodil syn Tadeáš. O svojom tehotenstve nemala celých deväť mesiacov ani potuchy.
„Jednoducho to beriem tak, že nám ho priniesol bocian. Inak si to neviem vysvetliť,“ smeje sa mladá mamička a pokračuje: „Nemala som vôbec žiadne príznaky tehotenstva. Ani pohyby som nevnímala, malý bol asi veľmi skrčený a pokojný. A ani raz som nevracala, nemala som žiadne chute a to, že som trochu pribrala, som si dávala do súvislosti so stravou.“
Jedného večera pochytili Katku silné kŕče do brucha, a tak poprosila priateľa, aby jej zavolal sanitku. Lekár, ktorý Katku prehliadol, jej oznámil, že o niekoľko hodín bude mamičkou. Katka bola v šoku, keď ju sanitka viezla do pôrodnice na príjem.
„Niečo také som nečakala. Ale som rada, že mám zdravého chlapčeka a že som pritom nemusela prejsť celým tým martýriom stresu, nevoľností a tak... Jednoducho som dostala taký nečakaný darček. Ale život sa nám obrátil naruby...
V priebehu troch dní sme museli zohnať výbavičku, všetko nachystať. Našťastie máme veľkú podporu rodičov, a tak je všetko v pohode a dobre to dopadlo.“ Katkin príbeh síce nie je ojedinelý, avšak štatistiky ukazujú, že najčastejšie nepoznané tehotenstvá sú tie u žien vyššieho veku či žien trpiacich nadváhou.
„Pokiaľ má žena nadváhu, nepravidelnú menštruáciu a placenta je položená tak, že žena cíti pohyby dieťaťa až neskôr alebo vôbec nie, príznaky tehotenstva si jednoducho chybne vykladá. Pohyby dieťaťa považuje za nadúvanie a výkyvy na váhe má tak či tak,“ vysvetľuje nemecký gynekológ Christian Albring.
Krycie meno žlčník
Skúsenosť s nepoznaným tehotenstvom však majú aj v pražskej pohotovostnej ambulancii, na ktorej zvonček pred tromi rokmi zazvonil mladý muž a prosil o urgentné vyšetrenie svojej ženy, ktorá má žlčníkový záchvat. „Bolo mi hrozne zle, už od noci,“ rozpráva tridsaťdeväťročná Petra.
„Prebrali ma bolesti a ja som nemohla ani vstať. Zobudila som manžela
s tým, nech ma odvezie do nemocnice, že ma berie žlčník a že už to asi nevydržím.“ V čakárni na pohotovosti sa ľudia na Petru zvláštne dívali, prezerali si ju a Petru to štvalo. Ich reakciu však pochopila vzápätí v ordinácii, keď sa jej lekárka spýtala, prečo nešla do pôrodnice.
„Na to som jej povedala, že ak sa nemýlim, tak so žlčníkom sa odjakživa chodí na chirurgiu. Ale ona povedala, že so žlčníkom možno, ale rodiť určite nie. Ja ani manžel sme to nechápali. Navyše deti sme plánovali až o niečo neskôr...
Menštruácia mi začala vynechávať až pred pár mesiacmi, pričítala som to stresu z práce a cvičeniam.“ V tú noc sa Petre a jej manželovi narodil syn Kubko a dodnes im nikto nechce veriť, že o tehotenstve vôbec nevedeli. „Tiež to vlastne dodnes nechápem,“ hovorí Petra a dodáva, že to pre ňu nebolo vôbec ľahké a šťastné životné obdobie.
„Bolo pre mňa ťažké prijať tú zmenu, že máme dieťa. Bola som vystresovaná, a preto sa mi ani nespustilo mlieko a malý bol od začiatku na umelej výžive. Ja som potom dochádzala na psychoterapiu, kde som sa učila žiť s tým, že dieťa prišlo bez pozvania, spracovávala som fakt, že som nemala ani možnosť sa naň pripraviť. Svojho syna milujem, ale o budúcom tehotenstve by som rada vedela.“
Namiesto klimaktéria cumlík
Prečo sú častejšie nepoznané tehotenstvá u žien vo vyššom veku? Často si totiž tehotenské nevoľnosti, vynechanie menštruácie a návaly zamieňajú za príznaky menopauzy. Tie sa od tých tehotenských priveľmi nelíšia. Mnohým ženám môžu jej príchod signalizovať príznaky už po štyridsiatke.
Jednou z takých žien je aj štyridsaťštyriročná Marta. „Krátko po svadbe sa mi podarilo otehotnieť, narodila sa nám Kristínka. O tom, že som tehotná, mi dali hneď vedieť ranné nevoľnosti, ktoré ma trápili až do tretieho mesiaca, tak isto ako o tri roky neskôr v tehotenstve so synom.
To som mala už tridsaťšesť rokov. S manželom sme sa dohodli, že dve deti sú tak akurát,“ spomína Marta, ktorá by si na neskoré tehotenstvo už netrúfla. Ale viete, ako to chodí...
„Deti rástli ako z vody a mne v mojich štyridsiatich dvoch rokoch začalo byť čudne. Vynechanú menštruáciu, návaly tepla i občasnú malátnosť som vtedy prisudzovala hlásiacej sa menopauze.“ Pre istotu sa však Marta objednala ku svojmu gynekológovi. Doktor zapol ultrazvuk a potom ukázal na obrazovku: Tak tu je ten váš prechod. Ste zhruba v siedmom mesiaci!“ Marta bola v šoku.
„Cítila som zúfalstvo, pretože som si nedokázala predstaviť, ako to zvládneme. Manžel bol tiež v šoku. Prečo vraj mi to nenapadlo hneď, keď som to už dvakrát zažila. Ale prosto nenapadlo...“ A prežitý šok? „Že budem rodiť ešte po štyridsiatke, a že o tom tehotenstve navyše nebudem vedieť, to by mi nenapadlo. Ale sme šťastní, že je Amálka v poriadku.“
Bonus, alebo nevýhoda?
Dá sa rodičkám, ktoré sa o svojom tehotenstve dozvedia napríklad len niekoľko hodín pred pôrodom, závidieť? Mnohé tehotné by mohli namietať, že áno. Lenže nepoznané tehotenstvo so sebou nesie aj riziká pre dieťa.
Keď žena netuší, že je tehotná, nespráva sa zďaleka tak zodpovedne a prípadné komplikácie tak kvôli neskorému odhaleniu môžu mať tragické následky. Známe sú, bohužiaľ, i prípady, kedy žena, ktorá nečakane privedie dieťa na svet, upadne do šoku a novorodenca opustí. Väčšina nepoznaných tehotenstiev však dopadne dobre a moment prekvapenia strieda pocit naplnenia, hrdosti a šťastia.