Chlapček v sukni

Môj dvojročný syn sa hrozne rád oblieka do oblečenia svojej staršej sestry – neustále jej lezie do skrine a potom chodí v jej ružových sukienkach a balerínkach. Je to normálne, alebo má nejakú poruchu identity? A nebude z neho homosexuál?

Poradkyňa: Môžem vás upokojiť – váš chlapček je úplne normálny. Starší súrodenci predstavujú pre deti veľmi silný vzor, často silnejší než sú rodičia. Myslím, že oblečenie určite nie je to jediné, čo váš syn po svojej sestre opakuje a v čom sa jej chce podobať.

V dvoch rokoch ešte nemá úplne jasno v tom, čo v našej spoločnosti patrí k chlapčenskému či mužskému genderu, teda ako by sa mal podľa očakávaní spoločnosti obliekať a správať, keďže je chlapec a časom bude mužom. Vlastne by sme mu mohli závidieť – je ešte nedotknutý spoločenskými očakávaniami a konvenciami, a robí jednoducho to, čo sa mu páči.

Identita je vec veľmi nestála, neustále sa vyvíja a v dvoch rokoch je naozaj ešte skoro na nejaké závery. Čo sa týka homosexuality, mám pre vás dve správy. Prvá je tá, že terajšie správanie vášho synčeka rozhodne neznamená, že bude v dospelosti homosexuálny.

Ide skôr, ako už som naznačila, o túžbu podobať sa veľkej sestre, prípadne chuť obliecť sa do farieb, ktoré mu možno nedoprajete. Druhá správa je, že ak váš syn skutočne bude mať homosexuálnu orientáciu, nič na tom nezmeníte.

Podľa aktuálnych výskumov vzniká homosexualita ešte v priebehu vnútromaternicového vývoja a akoukoľvek výchovou je neovplyvniteľná. Pokiaľ by ste sa s manželom snažili jeho prípadnú homosexuálnu orientáciu nejakým spôsobom potlačiť, nielenže by sa vám to nepodarilo, ale zrejme by ste spôsobili svojmu dieťaťu vážne psychické a citové ťažkosti.

Väčšine heterosexuálnych rodičov homosexuálov neostalo iné, len sexuálnu orientáciu svojich detí prijať, inak o nich prišli. Homosexuáli sú rovnakí ľudia ako my heterosexuáli, len s tým malým rozdielom, že sa zamilúvajú do osôb rovnakého pohlavia. Iste by ste našli rad faktorov, v ktorých sa zase vy a váš muž odlišujete od ostatných ľudí. Svet je skrátka pestrý, a je to tak dobre.

Chlapec v kuchynke

Môj päťročný syn mne i manželovi veľmi rád pomáha v kuchyni a všade vyhlasuje, že bude kuchárom. V škôlke však narazil – jedna z učiteliek mu zakazuje hrať sa s riadikmi v kuchynke, pretože sa to vraj pre chlapcov nehodí. Krištof to oplakal a teraz sa mu do škôlky nechce ísť. Má na to učiteľka právo?

Poradkyňa: Isteže nemá. Konanie pani učiteľky je ukážkovým príkladom genderovo stereotypného uvažovania. A je to aj príklad toho, ako odmalička pasujeme naše deti do genderových rolí muža alebo ženy tak, ako si ich väčšinovo predstavujeme: muža ako aktívnu a racionálnu osobu, zastávajúcu vedúce posty, prípadne pracujúcu manuálne v technických profesiách, a ženy ako skôr pasívne a emocionálne bytosti, pre ktoré sú vhodné opatrovateľské povolania, alebo je ich miesto kompletne v rodine, či už ide o starostlivosť o deti alebo o starých rodičov.

Spoločnosti to zdanlivo vyhovuje, mnoho žien a mužov tvrdí, že je to tak správne. Faktom však je, že tam, kde sa spoločenské roly mužov a žien vyrovnávajú, takže muži i ženy pracujú v odvetviach, ktoré si bez ohľadu na tradičné predstavy vybrali a pre ktoré majú reálne predpoklady, a zároveň sa spoločne podieľajú na starostlivosti o závislých členov rodiny, hodnotí svoj život väčšina ľudí ako spokojný a bohatý.

Na rozdiel od štátov, ako je ten náš, kde sa tradičná deľba rolí stále drží a kde je mnoho ľudí nespokojných so svojím životom. Ale nejde len o osobnú spokojnosť – krajiny, kde sa podporuje princíp rovných príležitostí, ako sú napríklad škandinávske štáty, sú preukázateľne ekonomicky úspešnejšie, než krajiny s genderovo rozdeleným pracovným trhom i verejnou správou.

A je to logické – tam, kde ženy ani mužov nikto neobmedzuje pri výbere školy a zamestnania a všetci majú skutočne rovné šance, môžu naozaj všetci naplno využiť svoj potenciál a spoločnosť potom z toho, samozrejme, profituje.

Skúste sa teda s pani učiteľkou porozprávať – vysvetlite jej, že vášho syna varenie jednoducho baví, a že nevidíte dôvod na to, aby bol v hre na kuchára obmedzovaný. Môžete povedať, že má príklad v rodine, pretože u vás varíte obaja, a že chcete, aby sa rozvíjal po všetkých stránkach. Pokiaľ to nepomôže, kontaktujte riaditeľku škôlky.

Ako hovoriť o rómoch

Na našej ulici žijú dve početné rómske rodiny, ktoré robia hluk a neporiadok, často tu zasahuje polícia kvôli rušeniu nočného pokoja. Väčšina dospelých z týchto rodín nepracuje, takže rámus býva i cez deň.

Chodíme okolo ich obydlia každý deň s deťmi do škôlky a domov a ja čelím otázkam, prečo tí ľudia kričia a že babička hovorila, že sú to Cigáni a tí robia akurát bordel. Rasizmus je mi odporný, chcem deti viesť k tolerancii a rešpektu k iným kultúram, lenže objektívne je tu problém a ja neviem, ako o ňom s deťmi hovoriť.

Poradkyňa: Najprv vám chcem poďakovať za otázku, z ktorej je zrejmé, že k problému pristupujete veľmi zodpovedne. Je ľahké reagovať ako babička vašich detí, ťažšie je premýšľať, ako sa z toho dostať. Na druhej strane je reakcia babičky celkom pochopiteľná – keď dnes a denne čelí vaša rodina správaniu, ktoré ju obťažuje, máte právo sa hnevať.

Žiť dlhodobo s ľuďmi, ktorí nerešpektujú pravidlá vzájomného spolužitia, je iste vyčerpávajúce. Na tom, že sa voči takému správaniu ohradíte, nie je nič rasistické, tak isto ako na tom, že poviete svojim deťom, že sa vám správanie týchto ľudí vôbec nepáči a že vy takto žiť nechcete a nebudete.

Rasizmus je presvedčenie, že určité etnikum je menej hodnotné než iné, a to je vám evidentne cudzie. Napätie medzi rómskou komunitou a väčšinovou spoločnosťou, ktoré v poslednej dobe v Slovenskej republike nebezpečne stúpa a hrozí skutočne vážnymi problémami, väčšinou nie je konfliktom etnickým, ale sociálnym.

Je evidentné, keď Rómovia, ktorí žijú pokojným životom a nikoho neobťažujú, nemajú pri spolužití s okolím žiadny problém, že Slováci nie sú prvoplánoví a programoví rasisti.

Nebojte sa teda vyjadriť pred deťmi svoj negatívny postoj voči konkrétnemu správaniu určitých ľudí len preto, že ide práve o Rómov. Môžete sa však spoločne zaujímať o to, ako žijú iné rómske rodiny, aké sú ich zvyky a v čom sa od tých našich odlišujú. Poznávanie iných kultúr je cesta k tolerancii.

Musí byť chlapec pozadu?

Mám päťročného syna, ktorý bude mať v auguste šesť rokov. Je veľmi šikovný, dokáže počítať do desať, pozná väčšinu písmen, o všetko sa zaujíma. Napriek tomu ho v škôlke automaticky nezaradili medzi predškolákov a hrozne sa čudovali, keď som trvala na tom, že pôjde v septembri do školy.

Detská lekárka sa ma pri päťročnej prehliadke pýtala, či má vyplniť papiere na odklad a svokra mi povedala, že dávať do školy chlapca, ktorý bude mať len čerstvých šesť rokov, je nezmysel. Čo si o tom myslíte?

Poradkyňa: yslím si, že je nezmysel pristupovať k dieťaťu na základe určitého všeobecného predpokladu, nie podľa jeho individuálnych schopností a potrieb. Existuje veľká štúdia, v ktorej psychológovia skúmali zrelosť a schopnosti detí oboch pohlaví pred nástupom do materskej školy a pred vstupom do základnej školy.

A zatiaľ čo v troch rokoch na tom boli dievčatká a chlapci rovnako, v šiestich rokoch už chlapci skutočne vykazovali nižší stupeň zrelosti. Súčasťou tohto výskumu bolo i sledovanie toho, aké hry a hračky rodičia a učiteľky v škôlkach deťom ponúkajú.

Výsledkom bolo zistenie, že zatiaľ čo dievčatká boli motivované k hrám, v ktorých sa rovnomerne uplatňovali obe mozgové hemisféry, chlapcom sa predkladali hry a činnosti veľmi jednostranne zamerané. Záver tejto štúdie je jednoznačný: rozdiely medzi dievčatami a chlapcami v tesne predškolskom veku s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú dané nejakými zásadnými rozdielmi v genetickej výbave, ale práve tým, k čomu deti v závislosti od ich pohlavia vedieme.

S trochou zveličovania by sa tak dalo povedať, že za určitú „oneskorenosť“ chlapcov v predškolskom vývoji tak môžeme my dospelí. Keď je teda váš chlapček evidentne zrelý na školskú dochádzku, nedajte sa zneistiť a stojte si za svojím. Pravdepodobne sa vám podarilo rozvíjať ho dostatočne vo všetkých smeroch, takže si vlastne môžete gratulovať.

NEVIETE SI RADY? Trápia vás podobné problémy? Neváhajte nám napísať. Svoje otázky odborníkom z oblasti výchovy, psychológie, výživy, gynekológie, pôrodníctva a homeopatie píšte na adresu: maminka@versamedia.sk, heslo: PORADŇA