Lekárka Marta Šimunková má ako detská lekárka bohatú prax so svojimi malými pacientmi.. Jej zasvätené a láskyplné rady vám pomôžu zintenzívniť a prehĺbiť kontakt s dieťatkom počas prvých mesiacov jeho života.

Novorodenec

„Je dobré rozprávať sa s dieťatkom ešte pred narodením. Aj plod vníma rozpoloženie mamičky, robí mu dobre pohladenie, spev, vľúdne slová nasmerované do bruška,“ hovorí lekárka a dodáva: „Komunikácia s novorodencom sa dlho podceňovala. Nie je pravda, že potrebuje len jesť a spať. V tých chvíľkach, kedy je hore, je dobré ho túliť, hovoriť na neho, hladkať ho. Novorodenec to vníma a potrebuje od narodenia dôkaz, že mama či otec sú nablízku, že sa o neho postarajú, že ho majú radi,“ vysvetľuje odborníčka. Novorodeniatko vidí len na vzdialenosť asi 30 cm, ale pozná, či sa pozeráte na neho, alebo niekam inam. A rozozná váš hlas; dokonca aj keď práve spinká.

1. mesiac

Zhruba v štyroch týždňoch sa väčšina bábätiek usmieva. Zatiaľ čo doteraz ste možno boli svedkom nevedomých úsmevov, napríklad keď syn či dcérka spinkali, teraz už týmto spôsobom dieťa reaguje na konkrétne podnety. Keď mu úsmev inštinktívne oplatíte, bude sa mu to páčiť a vyskúša to znovu a zase... Dieťatko už vníma jednotlivé črty vašej tváre; pozorovať tváre svojich blízkych je dôležité aj pre (budúci) rozvoj reči. Občas vás dieťatko akoby zamyslene dlhé minúty pozoruje, doslova na vás zíza? Užívajte si očný kontakt (tak isto ako kontakt fyzický) a pestujte ho.

2. mesiac

Keď sa budete pozorne pozerať, asi si po šiestom týždni všimnete, že syn či dcérka otvára pusinku a zámerne pohybuje jazýčkom, možno i súčasne hýbe rukami či pažami. Ide o prvý nácvik reči; bábätko tým rozširuje repertoár spôsobov, ako s okolím, teda predovšetkým s vami, komunikovať. Aby malo motiváciu ďalej ho rozvíjať, všímajte si to, čo robí, a komentujte to. A hoci máte pocit, že vám ešte nemôže rozumieť, nahlas opisujte i spoločné činnosti. Dieťa totiž teší počuť váš hlas, navyše v dvoch mesiacoch už asi začína samo tvoriť prvé zvuky, väčšinou samohlásky „ooo“, „aaa“. Aj na tie reagujte a zámerne ich napodobňujte; dieťatku sa táto hra bude páčiť a povzbudí ho. A pretože už dobre ovláda očné svaly, vidí i to, ako artikulujete a ako sa na neho pozeráte.

4. mesiac

Bábätko už má väčšiu silu, takže stále vedomejšie používa svoje telo (do konca 4. mesiaca sa naučí „pásť koníčky“). Buďte nápomocná a dávajte najavo, že mu rozumiete: keď sa naťahuje napríklad po hrkálke, podajte mu ju a spoločnú „akciu“ sprevádzajte slovami. Štvormesačné dojča už vám pozorne načúva, snaží sa vás napodobňovať a je šťastné, keď mu určité slová opakujete a napodobňujete ho. Vlastne je to váš prvý „rozhovor“! Zatiaľ nejde o to, aby ste syna či dcérku učili slová a ich význam, ale skôr o to, aby vás dieťatko začalo vnímať ako komunikačného „parťáka“. Nič sa však nemá preháňať. Dieťa by sa malo určitú dobu zaoberať len samo sebou, a síce tak, že mama je nablízku a má ho ,pod kontrolou‘. Sledujte, aké signály dieťa vysiela, a učte sa im rozumieť.

 

6. mesiac

Teraz už sa dieťatko prevráti samo na bruško, a hlavne sa pokúša o reč: s chuťou džavoce, opakuje slabiky, možno už počujete i súvislý „prejav“, samozrejme bez zmyslu, zato s „vašou“ intonáciou. V tejto fáze môžete pokročiť zase o kus ďalej: skúste odhadnúť, ktoré slovo sa potomok práve snaží povedať, a vyslovte ho správne. Napomáhate mu tak vo vývoji reči. Berte to však ako hru, na nič „netlačte“.

9. mesiac

Dojča už samo sedí, ale predovšetkým začína liezť a s tým prichádza zásadný zlom. Dieťa si odrazu totiž naplno a definitívne uvedomí, že je od vás vlastne fyzicky oddelené. Začína s chuťou samostatne preskúmavať „terén“, ale zároveň vás potrebuje mať stále nablízku. Často sa za vami otáča, aby sa ubezpečilo, že to, čo robí, je v poriadku, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Opätujte jeho pohľad, a buď ho slovne a s úsmevom upokojte a nechajte ho, aby v danej činnosti pokračovalo, alebo jeho pozornosť presmerujte niekam inam. Všetky zmysly sa zjemňujú a cibria, dieťa vás veľmi dobre počuje a reaguje, hoci hovoríte potichu. Tiež už vidí prakticky rovnako dobre ako dospelí, takže začína registrovať reč vášho tela a orientovať sa v nej. V džavotaní postupne rozoznávate prvé slovká, a keďže dojča už objavilo, akú moc má komunikácia, častejšie plače, pokiaľ nie ste v dohľade.

12. mesiac

Pokiaľ sa kamarátky a spoludebatujúce na internetovom fóre chvália tým, čo všetko ich dieťa dokáže, skúsená pediatrička vás upokojí: „Dívala som sa na niekoľko internetových ,psychomotorických tabuliek‘ a dôrazne varujem pred tým, aby boli brané vážne. Sú v nich príliš prísne požiadavky, ktoré môžu viesť k traumatizácii rodičov a neurotizácii dieťaťa. V poradni sledujeme u dieťaťa vývoj reči (ako ročné by malo používať 1–3 slová), jemnú motoriku (ročné prekladá veci z ruky do ruky, postaví na seba dve kocky) a pohybový vývoj (v 9 mesiacoch lezie, do 18 mesiacov bezpečne chodí). Vídame, že rýchly skok v jednej zložke trochu predbehne inú, ale je to individuálna záležitosť. Vývoj každého jedinca je geneticky ,naprogramovaný‘ a urýchliť ho sa takmer nedá. Je chybou vo výchove a komunikácii chcieť od dieťaťa niečo, na čo ešte nemá, aj keď Katka od susedov to už dokáže. Každý je unikát,“ ostro prizvukuje odborníčka.

18. mesiac

Vaše batoľa stále viac používa reč na naplnenie svojich potrieb. Nové slová sa učí pomerne rýchlym tempom, opäť však platí neporovnávať, neporovnávať, neporovnávať, preto mu dávajte najavo, že mu rozumiete, aby malo istotu, že skutočne použilo správne slovo. Z vašich reakcií by malo jasne poznať, že mu to ide, vy z toho máte radosť a ste mu nápomocná. Príklad? Keď vysloví meno hračky, hoci zatiaľ skomolene, podajte mu ju a povedzte: „Áno, to je mačička“. Keď na niečo ukazuje, pomenujte to. Pokiaľ povie „nie“, skúste sa ho spýtať, prečo nechce robiť danú činnosť. Skrátka, prispievajte k ďalšiemu rozvoju a cibreniu vyjadrovania dieťatka. Nehovorte na neho, hovorte s ním! A počúvajte, čo vám chce povedať. 

Foto: Shutterstock