Prvé capačky dostalo vaše dieťatko ako ozdobu do kočíka, ale už o rok stojíte pred obchodom s obuvou a batoľa v kočíku musí mať traky, aby ste ho chvíľu udržali sedieť. Podľa akých zásad vyberať topánky a platí, že drahšie sú kvalitnejšie?

Kedy začať s kúpou topánok?

Nesprávna obuv a nedostatok prirodzeného pohybu dnešných detí si vyberá svoju daň, ako potvrdzuje športový fyzioterapeut a pediater Michal Joshua Frána a dodáva: „Najrozšírenejšou ortopedickou chybou, to jest pozdĺžne plochou nohou, trpí až 75 percent populácie. Nedávno som robil výskum na druhom stupni základnej školy a z 30 detí ich malo 28 chyby nôh. Dôvodom je okrem nesprávnej obuvi fakt, že deti obvykle presedia odpoludnie pri počítači alebo pri telke.“ Začnite teda hneď od začiatku starostlivým výberom obuvi a dbajte na to, aby sa prvé topánočky poriadne prebehli. Zabránite tak okrem iného šmatlaniu, vbočeným členkom a ďalším nerestiam. 

Až sa váš drobček po prvý raz opatrne postaví pri stole alebo skrini, nemusíte hneď bežať do obchodu s obuvou. Domáci tréning chôdze je totiž najlepšie absolvovať naboso alebo v protišmykových ponožkách. O členok sa nebojte a nožičku si predstavte ako tvárnu hmotu, ktorá musí mať šancu sama sa prispôsobiť povrchu. „Dieťa prechádza veľkou zmenou z polohy lezenia po štyroch do chôdze; ak mu topánky dáme príliš skoro, nohe skôr škodíme,“ vysvetľuje odborník.

„Doma pozná rôzne typy povrchu, ako je dlažba, koberce alebo plávajúca podlaha, a až bude čas na prechádzku von, je to tá správna doba pre prvé poriadne topánky.“ Tie by mali mať rozhodne pevný opätok a pevnejšiu konštrukciu, aby nohy zvládli prekonať nerovnosti, kamienky, diery a ďalšie nástrahy. Kým sa ale vydáte do obchodu, pamätajte, že nohy sú jednoducho rady bosé a deťom i sebe to doprajte, napríklad doma v záhrade. A podľa akých zásad vyberať vhodné topánočky?

Najprv zmerajte dĺžku nohy

Zabudnite na to, že niečo poznáte klasickým stláčaním topánočiek v oblasti palca. Pokiaľ budete mať šťastie, vaše batoľa bude pokojne stáť, v horšom variante sa začne v obchode zlostiť a vy pomaly potiť. „Ideálne je využiť merače veľkosti, ktoré bežne bývajú v obchodoch s detskou obuvou,“ odporúča expert. „Pokiaľ ide o veľkosť, držal by som sa hesla: topánka maximálne o veľkosť väčšia, ako je nožička. Topánka sa totiž ešte o čosi roztiahne.“ Ak však z nejakého dôvodu dieťa v obchode nemáte, vyzbrojte sa aspoň jeho obkreslenou nožičkou, ideálny stav to však rozhodne nie je.

 

Ak poznáte veľkosť, začnite skúmať, čo vlastne nájdete v regáloch. Skôr ako na dizajnt sa zamerajte najprv na „vnútorný“ rozbor topánky. Automaticky vyraďte všetky topánočky, ktorým nemožno vybrať stielku. Jedine tak sa totiž dozviete, aký materiál striehne pod ňou. „Veľmi často sa pod stielkou topánky vyskytuje naozaj papierový spodok, nehľadiac na to, že topánky stoja hoci aj 40 eur a pýšia sa nálepkou zdravotná obuv,“ podotýka podiater. „Odporúčam teda poobzerať sa po obuvi, ktorá má vnútrajšok z gumy, semišu či koženky, rozhodne nie z papiera. A určite by som vyberal topánky na suché zipsy, ktoré sa môžu utiahnuť či povoliť podľa tvaru nožičky, aby v topánke nebol zbytočný voľný priestor,“ vysvetľuje odborník.

Veľmi dôležitou súčasťou sú aj podrážky. Nemali by sa dať takzvane vyžmýkať, teda celkom zohýbať od špičky k päte. Pružnosť a poddajnosť je však nutná. „Je zažitým mýtom, že deťom prekáža plochý tvar topánky a rodičia tak riešia, či je obuv nejako zdravotne tvarovaná,“ podotýka odborník. „Deti ale nepotrebujú žiadne špeciálne odpruženie na zníženie otrasov, ktoré býva bežné napríklad pri turistickej obuvi pre dospelých a nesie názov ‚vibrama‘. Väčšina výrobcov detskej obuvi robí pätu len o niekoľko milimetrov vyššie než špičku, a to je v poriadku.“

Jedny topánky nestačia, ale o cene to nie je

Častá zmena obuvi má totiž na nohy blahodarný vplyv, v každej topánke musí fungovať trochu inak a potom tiež viac „myslí“. Dieťa by malo mať niekoľko párov topánok a ak vás desí predstava veľkých investícií, nezúfajte. „Kvalita topánky nie je o jej cene. Topánky za 10 eur môžu byť paradoxne kvalitnejšie ako tie, ktoré stáli 50 eur,“ upokojuje pediater. „Rozhodne je vhodnejšie kúpiť niekoľkoraké topánky, ktoré sme v obchode riadne ‚obchytali‘, ako jedny drahé na celodenné nosenie.“ Pestrosť zaveďte i v oblasti prezuviek. Ideálne sú iné doma, u babičky či v škôlke.

Neriaďte sa heslom „veď do nich dorastieš“. Tak ako sú príliš malé topánky dôvodom pre problém kladivkových alebo pazúrových prštekov, príliš veľké topánky sú pre nohy vášho batoliatka zlé a nejde len o to, že v nich zakopáva. „Pri kroku sa odvíja noha od päty cez špičku,“ vysvetľuje odborník a pokračuje: „Ten niekoľkocentimetrový prídavok väčšej topánky sa musí odvinúť tak isto. Dieťa potom príliš zdvíha  kolená a učí sa nesprávnemu pohybovému vzorcu.“

Topánočky kupujte maximálne o veľkosť väčšie a občas z nich doma vyberte stielku. Podľa miery opotrebenia tak ľahko zistíte, kam už nožička dorástla a či nie je čas vybrať sa po väčšiu veľkosť. Dvojročné batoľa vám totiž len ťažko nahlási, že ho tlačia palce. A čo topánky po súrodencovi? Ak máte finančné dôvody a staré topánky schovávate pre súrodenca, skúste radšej ušetriť trebárs na oblečení. Staršie nohavice totiž nohy nijako nezdeformujú, čo sa môže stať v prípade obnosených topánok a urobí to na zbytočné problémy až do dospelosti. 

Foto: Shutterstock