Počet alergikov medzi deťmi stúpa, množia sa alergie na peľ, prach, roztoče... Ale ako je to s alergiami na domácich maznáčikov? Nakoľko sú vlastne rozšírené a čo na ne (ne)funguje?

Fakty pre každého

Rovnako ako u ostatných druhov alergií i tu ich výskyt naozaj neutešene rastie. „Napriek tomu, že neexistujú oficiálne čísla, ide v súčasnosti odhadom o tri, možno až päť percent populácie s alergiou na mačacie či psie alergény či oboje. Znepokojujúco stúpa alergia na vtáky (andulky, kanáriky a pod.) a tiež na konské alergény. Alergia na hlodavce (morčatá, škrečky) a králiky je skôr ojedinelá. Iné zvieratá (fretky, hady, korytnačky a pod.) sú raritou, a pokiaľ sa v súvislosti s nimi alergia predsa len objaví, je za tým fakt, že boli nositeľmi nejakého alergénu zvonku,“ vysvetľuje na úvod Martin Fuchs, alergiológ a imunológ z centra Immunoflow.

Zaujímavé pritom je, že sa tieto alergie málokedy vyskytujú samostatne, obvykle prichádzajú v kombináciách s inými druhmi a často tiež nejde o alergiu na jeden zvierací druh. „Najčastejšou kombináciou je alergia mačka (a)lebo pes a napodiv pele. Určite častejšie než mačka (a)lebo pes a roztoče, ako niektorí predpokladajú. S výnimkou vtákov, tam je pridružená alebo dokonca dominantná alergia na roztoče naozaj veľmi riziková (‚hniezdo‘ je skutočný raj roztočov), ak nie prevládajúca, a to pri alergii na perie." vychádza lekár zo svojich dlhoročných skúseností.

 

Mýty o alergiách

S lekárskymi poznatkami sa tak dostávame aj k omylom, ktoré sa odovzdávajú medzi laickou populáciou ohľadne alergie na zvieratá. „Mylne sa za najväčší alergén považuje srsť, teda chlpy. U mačky ide pritom o moč, takže najrizikovejšia je jej podstielka, debnička s pieskom a podobne, ďalej tiež sliny, ktoré si zalizuje do srsti,“ vypočítava doktor Fuchs a pokračuje:

„Aj u psa sú najväčším alergénom sliny alebo lupiny, preto nemôže platiť ani ďalšia všeobecne rozšírená domnienka, že ťažkosti alergikov vyrieši zadováženie naháča. Na toho je z vyššie spomínaných dôvodov rovnaká alergia ako na chlpáča. A ešte sa zmienim o hlodavcoch, u ktorých je to tiež už spomínaný moč, konkrétne jeho odkvapkávanie a odparovanie, ak lezú hlodavce deťom po rukách alebo sa s nimi deti hrajú.“ Pokiaľ ste sa doteraz doma utešovali tým, že keď deťom nerobí dobre prítomnosť mačiek, nahradíte ich psom alebo opačne, možno už tušíte, že ani tým by ste si nepomohli.

Najlepšia obrana je útok

Len tak konštatovať, že ten, kto žije s mačkami, bude mať v budúcnosti menej mačacej alergie, je však podľa odborníkov zavádzajúce. „Kto sa narodí s genetickou dispozíciou, ten sa asi tak či tak s alergiou stretne. Takže pokiaľ by sme mali hovoriť o prítomnosti zvieraťa ako o prevencii, potom skôr u detí, ktorých sa geneticky dané alergické záťaže netýkajú. Také deti sa dnes už rodia len v šesťdesiatich percentách rodín, zvyšných štyridsať percent rodín v sebe už genetickú záťaž tohto typu, bohužiaľ, nesie,“ doplňuje Martin Fuchs. „Inak je však celkom bežné, že si alergický majiteľ psa zvykne práve na toho svojho psa, ktorý mu nakoniec prekáža menej ako napríklad susedov. Aj preto osobne nie som za odoberanie maznáčikov z rodín malých alergikov, teda s výnimkou prípadov, kedy sa alergia spojí s astmou. Tam nie je čo riešiť,“ konštatuje lekár na záver. 

Foto: Shutterstock