Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

 

Existuje viacero teórii, ktoré definujú pojem kyselina a pojem zásada.

 

 

1. Arrheniova teória kyselín a zásad

 

19. storočie - švédsky chemik A. S. Arrhenius

 

  • Prvá teória, ktorá vysvetľuje pojmy kyselina a zásada

 

Kyseliny

Kyselina je látka, ktorá vo vodnom roztoku odštepuje vodíkové katióny H+, teda kyseliny sú látky, ktoré vo vodnom roztoku disociujú na vodíkový katión H+ a kyselinový zvyšok


Príklady:

 

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

HCl – kyselina chlorovodíková

 

 

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

HNO3 – kyselina dusičná


 

Zásady

Zásada je látka, ktorá vo vodnom roztoku odštepuje hydroxidový anión OH-, teda zásady sú látky, ktoré vo vodnom roztoku na anión OH- a katión. Katión – zvyšok zásady.

 

Príklady:

 

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

NaOH – hydroxid sodný

 

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

Ca(OH)2 – hydroxid vápenatý


 

 

Podľa Arrhenia:

 

  • sila kyselín alebo zásad je závislá na koncentrácii vodíkových katiónov alebo hydroxidových aniónov v roztoku.

  • Neutralizácia kyseliny zásadou a naopak spočíva v reakcii katiónov vodíka H+ a aniónov OH-, pričom dochádza k vzniku takzvanej neutralizačnej vody.

 

Arrheniova teória sa vzťahuje len na vodné roztoky a neprihliada na interakciu medzi rozpúšťadlom a rozpustenou látkou. Keďže neskôr bolo zistené, že reakcie neprebiehajú len vo vodných roztokoch, alebo že zásadité látky môžu byť aj látky, ktoré nemajú hydroxidový anión, došlo k vytvoreniu nových teórií kyselín a zásad. V súčasnosti je najviac používaná Brӧnstedova teória kyselín a zásad (J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry, 1923)

 

 

2. Brӧnstedova teória kyselín a zásad

 

  • J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry vypracovali takmer univerzálnu teóriu kyselín a zásad

 

Podľa tejto teórie:

Kyselina – látka schopná uvoľňovať vodíkový katión H+ (uvoľnením katiónu vodíka sa z kyseliny stáva zásada).


Príklady:

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová


Zásada – látka schopná prijímať vodíkový katión H+ (prijatím vodíkového katiónu H+ sa zo zásady stáva kyselina).


Príklady:


Autor: Mgr. Zuzana Szocsová


 

Chemické reakcie v ktorých jedna látka vystupuje ako kyselina a druhá látka vystupuje ako zásada nazývame protolytické chemické reakcie (acidobázické chemické reakcie). Dochádza v nich k výmene katiónu vodíka H+ medzi kyselinou a zásadou – reakcia je obojsmerná.

 

 

Príklad protolytickej chemickej reakcie:

 

HCl + H2O ↔ H3O+ + Cl-

NH3 + H2O ↔ NH4+ + OH-

 

Každá protolytická reakcia pozostáva formálne z dvoch čiastkových reakcií. V nich jedna látka uvoľňuje katión vodíka (donor) – kyselina a druhá látka protón viaže (akceptor) – zásada.

 

 

Konjugovaný pár

 

  • Je tvorený dvojicou kyselina a zásada, ktoré sa od seba líšia o jeden H+.

 

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

 

Všeobecne:

 

Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

 

Kyselinami a zásadami môžu byť neutrálne molekuly ale aj ióny.

 

Príklady kyselín: HCl, H2SO4, HNO3, NH4+, H3O+, H2CO3, H2O, H3PO3, atď.

 

Príklady zásad: NH3, Cl-, SO42-, OH-, H2O, F-, NO2-, atď.


 

Amfotérna látka - látka, ktorá môže vystupovať aj ako kyselina aj ako zásada.

 

Príklad:

 

H2O + HCl ↔ H3O+ + Cl-

 

  • Voda sa správa ako zásada

 

H2O + NH3 ↔ OH- + NH4+

 

  • Voda sa správa ako kyselina

 

 

 

3. Lewisova teória kyselín a zásad

 

  • r. 1923 – G. N. Lewis

  • význam najmä v chémii koordinačných zlúčenín

 

Podľa Lewisovej teórie:

 

Zásada – je látka, ktorá je donorom neväzbového elektrónového páru. Všetky ligandy sú donormi – Lewisove zásady.

 

 

Kyselina – látka, ktorá je akceptorom neväzbového elektrónového páru. Môže viazať neväzbový elektrónový pár. všetky centrálne atómy akceptory elektrónových párov – Lewisove kyseliny.

 

  • Fakt, že podľa Lewisovej teórie látky ako HCl alebo H2SO4 nie sú kyselinami (nie sú schopné viazať neväzbový elektrónový pár), znižuje jej praktické využitie v chémii.


Autor: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

 

Použitá literatúra:

 

Ing. Jana Široká, Chémia pre 1. Ročník SPŠCH, 1997, 2001, 2003, Príroda, ISBN 80-07-01233-8, str. 108-110

Kolektív autorov, Chémia pre 1. Ročník gymnázií, 2003, druhé nezmenené vydanie, SPN, ISBN 80-10-00236-4, str. 97-102

Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80- 217-0532-9, str. 141-144

J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, 3. Vydanie, 1981, str. 211 – 215

Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6, str. 31 – 32

P. Silný, B. Brestenská, Prehľad chémie 1, SPN, 1996, ISBN 80-08-00376-8, str. 201-203