Teória kyselín a zásad I.

 Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

Existuje viacero teórii, ktoré definujú pojem kyselina a pojem zásada.

1. Arrheniova teória kyselín a zásad

19. storočie - švédsky chemik A. S. Arrhenius

• Prvá teória, ktorá vysvetľuje pojmy kyselina a zásada

Kyseliny

Príklady:

HNO₃ – kyselina dusičná

Príklady:

NaOH – hydroxid sodný

Podľa Arrhenia:

• sila kyselín alebo zásad je závislá na koncentrácii vodíkových katiónov alebo hydroxidových aniónov v roztoku.

• Neutralizácia kyseliny zásadou a naopak spočíva v reakcii katiónov vodíka H⁺ a aniónov OH^-, pričom dochádza k vzniku takzvanej neutralizačnej vody.

Arrheniova teória sa vzťahuje len na vodné roztoky a neprihliada na interakciu medzi rozpúšťadlom a rozpustenou látkou. Keďže neskôr bolo zistené, že reakcie neprebiehajú len vo vodných roztokoch, alebo že zásadité látky môžu byť aj látky, ktoré nemajú hydroxidový anión, došlo k vytvoreniu nových teórií kyselín a zásad. V súčasnosti je najviac používaná Brӧnstedova teória kyselín a zásad (J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry, 1923)

2. Brӧnstedova teória kyselín a zásad

• J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry vypracovali takmer univerzálnu teóriu kyselín a zásad

Podľa tejto teórie:

Príklady:

Príklady:

Chemické reakcie v ktorých jedna látka vystupuje ako kyselina a druhá látka vystupuje ako zásada nazývame protolytické chemické reakcie (acidobázické chemické reakcie). Dochádza v nich k výmene katiónu vodíka H⁺ medzi kyselinou a zásadou – reakcia je obojsmerná.

Príklad protolytickej chemickej reakcie:

HCl + H₂O ↔ H₃O⁺ + Cl^-

NH₃ + H₂O ↔ NH₄⁺ + OH^-

Každá protolytická reakcia pozostáva formálne z dvoch čiastkových reakcií. V nich jedna látka uvoľňuje katión vodíka (donor) – kyselina a druhá látka protón viaže (akceptor) – zásada.

• Je tvorený dvojicou kyselina a zásada, ktoré sa od seba líšia o jeden H⁺.

Všeobecne:

Kyselinami a zásadami môžu byť neutrálne molekuly ale aj ióny.

Príklady kyselín: HCl, H₂SO₄, HNO₃, NH₄⁺, H₃O⁺, H₂CO₃, H₂O, H₃PO₃, atď.

Príklady zásad: NH₃, Cl^-, SO₄^2-, OH^-, H₂O, F^-, NO₂^-, atď.

Amfotérna látka - látka, ktorá môže vystupovať aj ako kyselina aj ako zásada.

Príklad:

H₂O + HCl ↔ H₃O⁺ + Cl^-

• Voda sa správa ako zásada

H₂O + NH₃ ↔ OH^- + NH₄⁺

• Voda sa správa ako kyselina

3. Lewisova teória kyselín a zásad

• r. 1923 – G. N. Lewis

• význam najmä v chémii koordinačných zlúčenín

Podľa Lewisovej teórie:

Zásada – je látka, ktorá je donorom neväzbového elektrónového páru. Všetky ligandy sú donormi – Lewisove zásady.

Kyselina – látka, ktorá je akceptorom neväzbového elektrónového páru. Môže viazať neväzbový elektrónový pár. všetky centrálne atómy akceptory elektrónových párov – Lewisove kyseliny.

• Fakt, že podľa Lewisovej teórie látky ako HCl alebo H₂SO₄ nie sú kyselinami (nie sú schopné viazať neväzbový elektrónový pár), znižuje jej praktické využitie v chémii.

Použitá literatúra:

Ing. Jana Široká, Chémia pre 1. Ročník SPŠCH, 1997, 2001, 2003, Príroda, ISBN 80-07-01233-8, str. 108-110

Kolektív autorov, Chémia pre 1. Ročník gymnázií, 2003, druhé nezmenené vydanie, SPN, ISBN 80-10-00236-4, str. 97-102