Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Existuje viacero teórii, ktoré definujú pojem kyselina a pojem zásada.
1. Arrheniova teória kyselín a zásad
19. storočie - švédsky chemik A. S. Arrhenius
-
Prvá teória, ktorá vysvetľuje pojmy kyselina a zásada
Kyseliny
|
Kyselina je látka, ktorá vo vodnom roztoku odštepuje vodíkové katióny H+, teda kyseliny sú látky, ktoré vo vodnom roztoku disociujú na vodíkový katión H+ a kyselinový zvyšok |
Príklady: HCl – kyselina chlorovodíková
HNO3 – kyselina dusičná Zásady
|
Zásada je látka, ktorá vo vodnom roztoku odštepuje hydroxidový anión OH-, teda zásady sú látky, ktoré vo vodnom roztoku na anión OH- a katión. Katión – zvyšok zásady. |
Príklady:
NaOH – hydroxid sodný Ca(OH)2 – hydroxid vápenatý
Podľa Arrhenia:
-
sila kyselín alebo zásad je závislá na koncentrácii vodíkových katiónov alebo hydroxidových aniónov v roztoku.
-
Neutralizácia kyseliny zásadou a naopak spočíva v reakcii katiónov vodíka H+ a aniónov OH-, pričom dochádza k vzniku takzvanej neutralizačnej vody.
Arrheniova teória sa vzťahuje len na vodné roztoky a neprihliada na interakciu medzi rozpúšťadlom a rozpustenou látkou. Keďže neskôr bolo zistené, že reakcie neprebiehajú len vo vodných roztokoch, alebo že zásadité látky môžu byť aj látky, ktoré nemajú hydroxidový anión, došlo k vytvoreniu nových teórií kyselín a zásad. V súčasnosti je najviac používaná Brӧnstedova teória kyselín a zásad (J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry, 1923)
2. Brӧnstedova teória kyselín a zásad
-
J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry vypracovali takmer univerzálnu teóriu kyselín a zásad
Podľa tejto teórie:
|
Kyselina – látka schopná uvoľňovať vodíkový katión H+ (uvoľnením katiónu vodíka sa z kyseliny stáva zásada). |
|
Zásada – látka schopná prijímať vodíkový katión H+ (prijatím vodíkového katiónu H+ sa zo zásady stáva kyselina). |
Príklady:
Chemické reakcie v ktorých jedna látka vystupuje ako kyselina a druhá látka vystupuje ako zásada nazývame protolytické chemické reakcie (acidobázické chemické reakcie). Dochádza v nich k výmene katiónu vodíka H+ medzi kyselinou a zásadou – reakcia je obojsmerná.
Príklad protolytickej chemickej reakcie:
HCl + H2O ↔ H3O+ + Cl-
NH3 + H2O ↔ NH4+ + OH-
Každá protolytická reakcia pozostáva formálne z dvoch čiastkových reakcií. V nich jedna látka uvoľňuje katión vodíka (donor) – kyselina a druhá látka protón viaže (akceptor) – zásada. Konjugovaný pár
-
Je tvorený dvojicou kyselina a zásada, ktoré sa od seba líšia o jeden H+.
Všeobecne:
Kyselinami a zásadami môžu byť neutrálne molekuly ale aj ióny.
Príklady kyselín: HCl, H2SO4, HNO3, NH4+, H3O+, H2CO3, H2O, H3PO3, atď.
Príklady zásad: NH3, Cl-, SO42-, OH-, H2O, F-, NO2-, atď.
Amfotérna látka - látka, ktorá môže vystupovať aj ako kyselina aj ako zásada.
Príklad:
H2O + HCl ↔ H3O+ + Cl-
-
Voda sa správa ako zásada
H2O + NH3 ↔ OH- + NH4+
-
Voda sa správa ako kyselina
3. Lewisova teória kyselín a zásad
-
r. 1923 – G. N. Lewis
-
význam najmä v chémii koordinačných zlúčenín
Podľa Lewisovej teórie:
Zásada – je látka, ktorá je donorom neväzbového elektrónového páru. Všetky ligandy sú donormi – Lewisove zásady.
Kyselina – látka, ktorá je akceptorom neväzbového elektrónového páru. Môže viazať neväzbový elektrónový pár. všetky centrálne atómy akceptory elektrónových párov – Lewisove kyseliny.
-
Fakt, že podľa Lewisovej teórie látky ako HCl alebo H2SO4 nie sú kyselinami (nie sú schopné viazať neväzbový elektrónový pár), znižuje jej praktické využitie v chémii.
Použitá literatúra:
Ing. Jana Široká, Chémia pre 1. Ročník SPŠCH, 1997, 2001, 2003, Príroda, ISBN 80-07-01233-8, str. 108-110
Kolektív autorov, Chémia pre 1. Ročník gymnázií, 2003, druhé nezmenené vydanie, SPN, ISBN 80-10-00236-4, str. 97-102 Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80- 217-0532-9, str. 141-144 J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, 3. Vydanie, 1981, str. 211 – 215 Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6, str. 31 – 32 P. Silný, B. Brestenská, Prehľad chémie 1, SPN, 1996, ISBN 80-08-00376-8, str. 201-203








