Arabská sýrska republika (الجمهورية العربية السورية , Al-Džumhúríja al-’Arabíja as-Súríja)


 

rozloha

 

počet obyvateľov

 

hustota zaľudnenia

 

hlavné mesto

 

úradný jazyk

 

185 180 km² 

 

18 448 752

 

99 ob./km²

 

Damask

 

arabčina


Zdroj. http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Syria.svg

 

štátny znak

 

Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Syria.svg

 

štátna vlajka



Poloha


Sýria v západnej Ázii na východnom konci Stredozemného mora. Na severe hraničí s Tureckom, na východe s Irakom, na juhu s Jordánskom, na juhozápade s Izraelom a na západe s Libanonom.


Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationSyria.svg


 

 

Prírodné pomery


Geografia a geológia


Pobrežnú rovinu oddeľuje od zvyšku krajiny vápencový masív Džebel Ansáríja a jeho pokračovanie na hraniciach s Libanonom a Izraelom, Antilibanon. Najvyšším bodom Džabel Ansáríja je Džabal Nabi Júnis s nadmorskou výškou 1575 m. Medzi pohoriami Džebel Nusajrijja a Džebel Závija sa tiahne Sýrsko-jordánska priekopa, ktorá je hranicou medzi Eurázijskou a Arabskou tabuľou. V Antilibanone nájdeme najvyššie vrcholy Sýrie, medzi nimi aj najvyšší bod krajiny Džabal as-Sajh (Hermon) s výškou 2 814 m n. m. Na juhozápade krajiny sa nachádzajú vulkanické Golanské výšiny. Odtiaľ vystupuje aj vulkanický masív Džabal ad-Drúz s najvyšším bodom vo výške 1 803 m n. m.



Vodstvo


Vodné plochy v krajine zaberajú iba 1 130 m2. Najdôležitejším vodným tokom je Eufrat, ktorý tvorí asi 80% všetkých vodných zásob Sýrie. Eufrat a jeho veľký prítok Balíh pramenia v Turecku. Od pravého brehu sa do Eufratu vlievajú iba sezónne vodné toky. Na rieke Rakka bola v rokoch 1968 až 1973 postavená priehrada Tabaka, ktorá vytvorila 80 km dlhé jazero Asad. Na juhu krajiny sa nachádza niekoľko sezónnych, avšak pre oázy životne dôležitých vodných tokov. Medzi najdôležitejšie patrí v púšti sa strácajúca rieka Barada, ktorej ramená vyživujú oázu, na ktorej vyrástol Damask. Na západe má veľký význam rieka al-Ási (Orontés).


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Syria_Topography.png&filetimestamp=20070701191737

 

 

Podnebie


V krajine prevláda subtropická klíma, ktorá sa však v rôznych oblastiach prejavuje rôzne. Pobrežné oblasti majú prevažne stredozemný charakter a teda aj zrážky sú. tu relatívne vysoké, ale pohoria Ansáríja a Antilibanon zabraňujú tomu, aby sa vlhkosť dostala ďalej na východ. Územie ohraničené pohorím Ansáríja, pohoriami na tureckej hranice a na okraji púšte má kontinentálny, stepný charakter. V období medzi novembrom a májom tu spadne asi 750 až 1 000 mm zrážok. Priemerné letné teploty sa tu pohybujú v zime okolo 7,2 °C a v lete 26, 6 °C. Podobné klimatické pomery sú aj na územiach východne od Antilibanonu, v okolí Damasku a Eufratu. Na juhu, východne od Antilibanonu sa nachádza suchá, horúca púštna oblasť. Teploty tu v lete môžu vyšplhať až na 43,3 °C a za rok spadne menej ako 100 mm zrážok.



Rastlinstvo


Vegetácia krajiny je charakterizovaná riedkymi púštnymi krovinami na východe, suchými pastvinami na severe, hustými stredomorskými korvinovými porastami a lesmi v horách. Vo vyšších polohách nájdeme kroviny ako tamariška (Tamarix pentadra), v pohorí Ansáríja zasa smrekové porasty (Picea sp.) a v suchších centrálnych oblastiach porasty dubov (Quercus sp.). Pre rozsiahle stepné oblasti sú charakteristické pistácie (Pistacia terebinthus) a palina pravá (Artemisia absinthum), z ktorej sa vyrába absint.



Živočíšstvo


Na nehostinných miestach nájdeme veľký počet druhov plazov a článkonožcov. Cicavce zastupujú prevažne hlodavce. Z nich najznámejším je v domácnostiach s obľubou chovaný, ale vo voľnej prírode už takmer vyhynutý škrečok sýrsky (Mesocricetus auratus), známy ako škrečok zlatý. Tiež menšie šelmy ako líška hrdzavá (Vulpes vulpes), šakal zlatý (Canis aureus) a malé mačky. Z kopytníkov si spomeňme napr. vzácnu gazelu perzskú – džerjana (Gazella subgutturosa) a daniela mezopotámskeho (Dama dama mesopotamica). Ich loví miestny poddruh vlka dravého (Canis lupus arabs) alebo v horách zriedkavý medveď hnedý sýrsky (Ursus arctos syriacus).



Ochrana prírody


Najväčším problémom ochrany prírody v krajine je rýchly nárast počtu obyvateľov, čo chodí ruku v ruke s nadmerným znečisťovaním. Sústreďovanie sa obyvateľstva na územiach s veľkou úrodou, podmieňuje zintenzívňovanie poľnohospodárstva, čo spôsobuje devastáciu prirodzených biotopov. Veľké problémy spôsobujú aj intenzívna pastva a intenzívny rybolov. V blízkosti zrúcanín mesta Palmíra bola v roku 1991 zriadená prvá rezervácia v krajine pod názvom Talíla. Vyhlásením sezónneho jazera Sabhat al-Džabbul za chránenú rezerváciu sa pridala krajina k Ramsarskej konvencii.




Socio-ekonomické pomery


História


Sýria leží na dávnej ceste medzi Mezopotámiou a Stredozemným morom. Od roku 2 000 p. n. l. tu vládla Akkadská ríša. Potom sa tu vystriedali Egypťania, Asýrci (po nich dostala krajina meno), Babylonci a Chetiti. Nakoniec oblasť ovládli Peržania. Perzské vojská boli napokon vyhnané z krajiny Alexandrom Veľkým a po ňom tu vládli jeho nástupcovia. V roku 64 p. n. l. sa stáva Sýria súčasťou Rímskeho impéria ako provincia. Po rozpadu Rímskej ríše pripadlo územie Byzancii do roku 634, keď krajinu ovládli Arabi. V 11. storočí dobyli krajinu Turci. V 12. storočí tu prebehli boje križiakov s moslimami a po bojoch tu vznikli tzv. „križiacke štáty“. Neskôr kurdský vojvodca Saláhuddín (Saladin) porazil križiakov a jeho potomkovia tu vládli do roku 1516, kedy krajinu zabrala Osmanská ríša až do prvej svetovej vojny. Po nej sa stala krajiny francúzskym mandátnym územím. Nezávislosť vyhlásila krajina v roku 1946. V roku 1958 sa Sýria pripojila k tzv. Zjednotenej arabskej republike vedenej Násirom, ktorej dominoval Egypt. V roku 1961 Sýria opustila zväzok (Egypt názov používal do roku 1971). Zrážky s Izraelom trvali približne 15 rokov. V roku 1992 bol uzavretý v Libanone krehký mier. Problémom sú doteraz Izraelom okupované Golanské výšiny.



Obyvateľstvo


Obyvateľstvo tvoria z necelých 90% Arabi, ktorý hovoria levantskou verziou arabčiny. Na severe žije menšina Kurdov, tvoriacich asi 10% obyvateľstva. V Sýrii nájdeme rôzne odnože tak islamu ako aj kresťanstva. Najpočetnejší sú moslimskí sunniti (cca 74%) ale moc držia v ruká šiiti (resp. alawiti asi 12%), ktorí sú napojení na stranu Baas. Zhruba 10% tvoria ortodoxní kresťania.



Územné členenie


Gubernie Sýrie (muhafazat Suriya) sú najvyššími správnymi oblasťami krajiny. 14 oblastí sa delí na 60 krajov (mintaka).


Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Syria-blank-governorates.png

 

 

Hospodárstvo


Hospodárstvo krajiny je veľmi zaťažované výdavkami na zbrojenie, ktoré pohlcujú skoro polovicu štátneho rozpočtu. I napriek pokusom o industrializáciu je hospodárstvo stále založené na poľnohospodárstve, ktoré je lokalizované hlavne na pobreží Stredozemného mora a pri Eufrate. Hlavnými plodinami sú pšenica, bavlna, tabak a olivy. Priemysel je rozvinutý hlavne na východe , kde sa ťaží ropa (40% hodnoty exportu). Ďalej sa ťažia fostáty a niektoré stavebné suroviny. Rozvinutý je petrochemický priemysel.

 



Zopakujte si:
1. Ku ktorej klimobiologickej ale i kultúrno-historickej oblasti môžeme zaradiť Sýriu
2. Charakterizujte novodobú históriu krajiny.
3. Aká je v Sýrii hospodárska a spoločenská situácia v súčasnosti?

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Syria.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Syria.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:LocationSyria.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Syria_Topography.png&filetimestamp=20070701191737
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Syria-blank-governorates.png