Východná Afrika – Uganda

Vypracoval: L. Petrovič

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Veľká časť územia krajiny leží v nadmorskej výške nad 1 000 m. Väčšinu územia totiž zaberá Východoafrická náhorná plošina pokrytá rozsiahlymi savanami. Náhorná plošina je uzavretá na západe jazerami a vulkanickými pohoriami Stredoafrickej priekopovej prepadliny.

Vodstvo

Takmer celé územie Ugandy patrí k povodiu Nílu. Viktóriin Níl tečie z Viktóriinho jazera, ktoré je tretím najväčším jazerom na svete, do jazera Kyoga a odtiaľ do Albertovho jazera na hraniciach s DRK. Následne tečie na sever do Sudánu. Malé územie na východnom okraji krajiny odvodňuje rieka Turkwel, ktorá je súčasťou úmoria jazera Turkana.

Podnebie

V krajine vládne tropické podnebie. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 15 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje medzi 1 000 a 1 500 mm. Z juhu na sever klesá množstvo zrážok. Na juhu takmer neexistuje obdobie sucha pričom smerom na sever je čoraz dlhšie. Viktóriino jazero má podobný vplyv na pobrežné oblasti ako moria. Zmierňuje výkyvy teploty a zvyšuje oblačnosť a tým aj množstvo zrážok.

Rastlinstvo

Flóra Ugandy je naozaj rôznorodá. Na severe krajiny nájdeme tvrdšiu vegetáciu. V centrálnej a severnej Ugande prevláda lesostepná savana. Prevládajú tu tropické africké kroviny či stromy ako euforbie (Euphorbia sp.) V oblastiach s menej priaznivou klímou nájdeme lesostepi s akáciami (Acacia sp.) Druhovo najbohatšia je vegetácia v alúviách riek. Stepi severovýchodu krajiny patria k najsuchším oblastiam krajiny. Pre savany sú typické druhy tzv. sloních tráv, cirokov (Miscanthus sp.).

Živočíšstvo

Uganda je domovom viac ako polovice svetovej populácie horských goríl (Gorilla beringei) a pozorovať ich v ich prirodzenom prostredí je najväčšou atrakciou pre návštevníkov tejto krajiny. V krajine nájdeme viac ako 1 000 druhov vtákov na územiach veľkosti Veľkej Británie, ktoré patria k najlepším miestam pre pozorovanie vtáctva v Afrike. Rozmanitosť živočíšnych druhov ovplyvňuje hlavne rôznorodosť krajinných typov. Rozsiahle otvorené oblasti striedajú hlboké lesy, vulkány, zasnežené vrcholky hôr a púšte.

Ochrana prírody

V krajine nájdeme veľké množstvo národných parkov s bohatou a jedinečnou vegetáciou a živočíšstvom. Len niekoľko z nich:

NP Nepreniknuteľné Bwindi sa nachádza v juhozápadnej Ugande na hraniciach s DKR. Nachádza sa tu tropická džungľa o rozlohe 331 km².

NP Kibale sa nachádza v severnej Ugande. Vo vždyzelených lesoch tu žije populácia šimpanzov a ďalších druhov primátov.

NP Údolie Kidepo má rozlohu 1 422 km² a nachádza sa na severovýchode krajiny. Savany tu pretínajú rieky Kidepo a Narus.

Socio-ekonomické pomery

História

O dejinách Ugandy pred príchodom Arabov a Európanov v polovici 19. storočia sa vie málo, ale isté je, že sa tu ľudia usadili najneskôr v prvom tisícročí p. n. l. Keď sem v 19. storočí dorazili Arabi a Európania, narazili na niekoľko nezávislých kráľovstiev, ktorými boli predovšetkým Buganda, Buňoro-Kitara, Nkore a Toro. Najväčším bola Buganda, ktorá je dnes súčasťou Ugandy. Ďalej tu existovali ešte busogské kniežatstvá a niekoľko ďalších menších štátov. V roku 1888 sa Buganda dostala pod správu Britskej Východoafrickej spoločnosti a od roku 1894 bola britským protektorátom. V ďalších rokoch bol protektorát rozšírený o ďalšie kráľovstvá a vzniká protektorát Uganda. V roku 1901 sa v jeho rámci Nkore a niekoľko ďalších štátov zjednotilo do kráľovstva Ankole a o rok neskôr boli východné oblasti Ugandy začlenené do neskoršej Keni. V roku 1906 k zjednoteniu busogských kniežatstiev a vzniku dnešného kráľovstva Busoga. V roku 1962 získala Uganda nezávislosť a súčasne vstúpila do platnosti nová ústava, ktorá zaviedla nové štátne zriadenie, niečo medzi federáciou a unitárnym štátom. V krajine prebieha od roku 1986 občiansky konflikt vedený Božou armádou odporu. Behom konfliktu bolo zo svojich domovov unesených mnoho detí, ktoré boli násilím nútené bojovať na strane BAO. Od roku 2007 prebiehajú mierové jednania. Konflikt si vyžiadal mnoho ľudských životov.

Obyvateľstvo

Uganda je vlasťou mnohých rôznych etnických skupín, z ktorých žiadna nemá väčšinu. Najpočetnejšími sú kmene Ganda a Karamodžong. Hovorí sa tu približne 40 rôznymi jazykmi. Po osamostatnení krajiny sa stala úradným jazykom angličtina. Najviac sa hovorí jazykom luganda v Bugande. V ďalších oblastiach sa hovorí miestnymi kmeňovými jazykmi (na severe je to napr. jazyk lacholi, patriaci ku kmeňu Acholi).

Kresťanstvo a islam sa v krajine začali šíriť asi v 60. rokoch 19. storočia. V súčasnosti vyzerá náboženské zloženie nasledovne: 33% katolíci, 33% protestanti, 16% moslimovia a 18% domorodé náboženstvá.

Územné členenie

Uganda sa člení na 70 dištriktov, formálne zoskupených do 4 oblastí: Centrálna, Severná, Východná a Západná. Dištrikty sú väčšinou pomenované podľa svojho správneho centra.

Hospodárstvo

Prevažnú časť hospodárstva krajiny charakterizuje poľnohospodárstvo. Pestuje sa bavlna, káva, čaj, kukurica, manioka. Veľká časť obyvateľstva sa živí nomádskym typom pastierstva (kozy, ovce, hovädzí dobytok) alebo jazerným rybolovom. Dolovanie nerastných surovín je v krajine veľmi slabé (rudy, farebné kovy). Nie sú využité ani potenciálne zdroje vodnej energie. V priemysle prevláda spracovanie poľnohospodárskych produktov.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Uganda.svg