Privlastňovacie zámená sa v španielčine delia na nesamostatné privlastňovacie zámená a samostatne stojace privlastňovacie zámená. Rozdiel je v ich výzore, postavení vo vete ako aj použití. Nesamostatné privlastňovacie zámená (adjetivos posesivos)
Ako už vyplýva z ich názvu, jedná sa o prídavné mená, ktoré nadobúdajú dva rozdielne tvary podľa toho, či sa nachádzajú pred alebo za podstatným menom.
-
Nesamostatné privlastňovacie zámená stojace pred podstatným menom
-
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté ich jednotlivé tvary. Všimnite si, že pre ženský rod rozlišujú špeciálne tvary len pre 1. a 2.osobu množného čísla
-
Singulár
Plurál
mi
môj, moja
mis
moji, moje
tu
tvoj, tvoja
tus
tvoji, tvoje
su
jeho, jej, Váš, Vaša
sus
jeho, jej, Vaši, Vaše
nuestro,-a
náš, naša
nuestros,-as
naši, naše
vuestro,-a
váš, vaša
vuestros,-as
vaši, vaše
su
ich, Váš, Vaša
sus
ich, Vaši, Vaše
Es mi trabajo. (Je to moja práca.) Aquí es tu cuarto. (Tu je tvoja izba.) Ya he elegido alojamiento para nuestras vacaciones. (Už som vybrala miesto našich prázdnin.) ¿Dónde están tus padres? (Kde sú tvoji rodičia?)
-
Nesamostatné privlastňovacie zámená stojace za podstatným menom
-
V nasledujúcej tabuľke si môžete všimnúť, že nesamostatné privlastňovacie zámená, ktoré stoja za podstatným menom, sú rodovo rozlíšené vo všetkých osobách jednotného aj množného čísla.
-
Singulár
Plurál
mío,-a
môj, moja
míos,-as
moji, moje
tuyo,-a
tvoj, tvoja
tuyos,-as
tvoji, tvoje
suyo,-a
jeho, jej, Váš, Vaša
suyos,-as
jeho, jej, Vaši, Vaše
nuestro,-a
náš, naša
nuestros,-as
naši, naše
vuestro,-a
váš, vaša
vuestros,-as
vaši, vaše
suyo,-a
ich, Váš, Vaša
suyos,-as
ich, Vaši, Vaše
Eso no es el problema tuyo. (To nie je tvoj problém.) No he visto el trabajo vuestro. (Nevidel som vašu prácu.) Conozco a los hijos suyos. (Poznám jeho deti.) Esto no es mío. (Toto nie je moje.)
Samostatne stojace privlastňovacie zámená (pronombres posesivos)
Tvoríme ich pridaním určitého člena pred nesamostatné privlastňovacie zámená, ktoré stoja za podstatným menom.
|
Singulár |
|
Plurál |
|
|
el mío, la mía |
môj, moja |
los míos, las mías |
moji, moje |
|
el tuyo, la tuya |
tvoj, tvoja |
los tuyos, las tuyas |
tvoji, tvoje |
|
el suyo, la suya |
jeho, Váš, jej, Vaša |
los suyos, las suyas |
jeho, jej, Vaši, Vaše |
|
el nuestro, la nuestra |
náš, naša |
los nuestros, las nuestras |
naši, naše |
|
el vuestro, la vuestra |
váš, vaša |
los vuestros, las vuestras |
vaši, vaše |
|
el suyo, la suya |
ich, Vaši, ich, Vaše |
los suyos, las suyas |
ich, Vaši, ich, Vaše |
Esta bolsa no es la mía. (Táto taška nie je moja.) Estos zapatos serán los tuyos. (Tieto topánky budú tvoje.) Aquí veo tu libro, pero no puedo encontrar el mío. (Tu vidím tvoju knihu, ale nemôžem nájsť moju.)
Použitie privlastňovacích zámen
-
Privlastňovacie zámeno môžeme častokrát nahradiť určitým členom, a to napríklad vtedy, ak:
-
vlastník je jasný
He perdido la camiseta durante la limpieza. (Stratil som tričko počas upratovania.)
-
zvratné sloveso vyjadruje starostlivosť o telo/oblečenie
Me voy a lavar el pelo. (Idem si umyť vlasy.)
-
stojí za slovesami jesť, piť, fajčiť...
Come el bocadillo y nos vemos después.(Zjedz si chlebík a vidíme sa neskôr.)
-
Privlastňovacie zámeno stojí za podstatným menom keď:
-
Ak je pred podstatným menom neurčitý člen
Un trabajo mío (jedna moja práca) Una amiga suya (jedna jeho kamarátka)
-
V oslovení
hija mía (dcéra moja)
-
Privlastňovacie zámeno váš môže nadobúdať v preklade viacero tvarov
Vuestro, el vuestro – vtedy ak sa orientujeme na viacero osôb, ktorým tykáme Su, suyo, el suyo – jedna alebo viacero osôb, ktorým tykáme Amigos, aquí está vuestra casa. (Priatelia, tu je váš dom.) Señora, tengo su bolsa. (Pani, mám vašu tašku.) Señoras, tengo sus bolsas. (Dámy, mám vaše tašky.)
Zopakujte si:
1. Ostrihaj si nechty.2. Neprišli ste s rodinou?
3. Tieto knihy sú moje.
4. Je to moja sestra.
Použitá literatúra:
1. Oľga Macíková, Ľudmila Mlýnková: Manual de Español Actual I2. Jana Lenghardtová: Španielčina 1, 2
3. Jean Chapron, Pierre Gerboin: Praktická španielska gramatika