Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a získaných poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby. Priemysel je hlavné výrobné odvetvie svetového hospodárstva.
Priemysel sa podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám delí na primárny, sekundárny a terciárny. Do primárneho priemyslu patrí ťažba surovín zo zeme, oceánov alebo zo vzduchu. V praxi sa často označuje aj ako ťažobný priemysel. Sekundárny priemysel zahŕňa strojovú veľkovýrobu tovarov. Spracúva suroviny získané primárnym priemyslom a poľnohospodárske produkty. Známy je aj pod názvom spracovateľský priemysel. Terciárny priemysel obsahuje opravárenskú činnosť a vybrané služby, vrátane služieb spojených s predajom priemyselných výrobkov.
Lokalizácia priemyselnej výroby
Pri lokalizácii priemyselného závodu treba zohľadniť mnoho činiteľov. Význam jednotlivých lokalizačných činiteľov je pre rôzne druhy priemyslu rozdielny.
Suroviny – ak je obťažné alebo ekonomicky nevýhodné suroviny prepravovať, tak priemyselný závod, ktorý ich potrebuje, sa umiestni blízko k nim.
Energia – zdokonalením prenosu elektrickej energie, aj zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie poklesla závislosť lokalizácie priemyselných závodov od zdrojov energie. Napriek tomu priemyselné závody náročné na veľké objemy energetických zdrojov sa budujú v tesnej blízkosti ich ťažby.
Voda – viaceré priemyselné výroby sú náročné na kvalitu alebo na veľký objem priemyselnej vody.
Pracovná sila – dostatočné množstvo pracovných síl v určitom regióne, prípadne ich odborná kvalifikácia a zručnosť často rozhodujú o lokalizácii priemyselného závodu. V poslednom období sa dôležitým lokalizačným činiteľom v celosvetovom meradle stala cena pracovnej sily.
Doprava – preprava surovín a výrobkov je základným predpokladom existencie priemyselného závodu. Dobré miestne i medziregionálne dopravné spojenie je dôležité pri výbere miesta lokalizácie.
Trh, miesto odbytu – schopnosť oblasti odoberať nadmerné objemy výrobkov priťahuje dané druhy priemyselných výrob. V mnohých prípadoch je táto príťažlivá sila trhu rozhodujúca.
Aglomerácia – lokalizovať závod v priemyselnej aglomerácii umožňuje využívať už existujúce zariadenia.
Poloha – faktor polohy sa zohľadňuje pri úvahách o mikrolokalizácii priemyselného závodu. Prihliada sa pri ňom na prírodné podmienky daného územia s cieľom využiť ich vhodnosť pre výstavbu závodu.
Finančný kapitál – to sú peniaze potrebné pre investície. Nedostatok kapitálu spôsobuje ťažkosti pri budovaní nových závodov, prípadne pri rozvoji už existujúcich.
Vládna politika – vláda môže nariadeniami podporovať rozvoj priemyslu v určitej oblasti, prípadne rozvoj niektorých druhov priemyselných výrob brzdiť.
Ekologické činitele – uplatňujú sa predovšetkým pri mikrolokalizácii, pri výbere konkrétneho miesta lokalizácie závodu.
Rozmiestnenie priemyslu
Hutníctvo železa je príklad priemyselného odvetvia s vysokým stupňom hutníckych závodov na miestach výskytu suroviny alebo koksovateľného čierneho uhlia. Výhodná je aj lokalizácia hutníctva vo veľkých prístavoch. Hlavné oblasti hutníctva železa sú na južnej Ukrajine, na Urale v Rusku, v oblasti Veľkých jazier v USA a v Kanade, v Porúrí v Nemecku, v Lotrinsku vo Francúzsku, na Hornom Sliezsku v Poľsku, na južnom pobreží Japonska, v severovýchodnej Číne...
Strojárstvo sa všeobecne vyznačuje menšou koncentráciou ako hutníctvo železa. Má pestrú vnútornú štruktúru výroby, preto sa rozdeľuje na viacero pododvetví. Výroba automobilov patrí medzi najdôležitejšie pododvetvie. Pri nej možno tiež pozorovať vysokú koncentráciu, ktorá je však podmienená inými činiteľmi ako hutníctvo železa. Koncentráciu výroby automobilov vyvolali predovšetkým ekonomická efektívnosť sériovej veľkovýroby, tradície a potreba kvalitnej vedeckovýskumnej a vývojovej základne. Uvedené činitele spôsobili dominantné postavenie USA, Japonska, Nemecka, Talianska a Francúzska vo výrobe osobných automobilov pre svetový trh.
Elektrotechnický a kovospracujúci priemysel zaznamenal v poslednom období veľké zmeny. Zmenila sa výroba a objavili sa aj noví producenti týchto výrobkov. Popri pôvodných druhoch výroby (televízory, telefóny...) významná je v súčasnosti výroba zariadení pre automatizáciu výroby, samočinných počítačov, iných zložitých elektronických prístrojov. Vzhľadom na hmotnosť základných surovín je to nenáročné odvetvie. K tradičným veľmociam (Japonsko, USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko) pribudli ďalšie štáty. V nich sa tieto odvetvia stali základom celého hospodárstva (Južná Kórea, Taiwan, Singapur, Hongkong). V súčasnosti sa zaraďujú medzi vyspelé štáty sveta.
Rozmiestnenie chemického priemyslu prešlo v posledných desaťročiach takisto zaujímavým vývojom. Súvisí to so zmenou základnej suroviny pre chémiu organickej syntézy, ktorou sa stala ropa. K základným surovinám chemického priemyslu tak pribudla ďalšia, pre využívanie ktorej sú charakteristické iné lokalizačné pravidlá. Popri starších významných oblastiach chemického priemyslu (Porúrie v Nemecku, oblasť delty Rýna a Šeldy v Holandsku a Belgicku, Appalače a severovýchodné pobrežie USA, rhônsko-alpská oblasť vo Francúzsku, Švajčiarsku a severnom Taliansku, Donbas na Ukrajine...) vznikli nové, pracujúce na báze ropy (oblasť Mexického zálivu v USA, okolie Perzského zálivu, rozsiahly pás na južnom pobreží japonských ostrovov, oblasť v centrálnom Rusku okolo naftových polí Tujmazy).
Priemysel potravín a pochutín je odvetvím priemyslu, ktoré sa vyznačuje rovnomerným rozmiestnením. Prakticky vo všetkých krajinách sú zastúpené základné druhy výrob tohto odvetvia. V jednotlivých krajinách však možno pozorovať vplyv vybraných lokalizačných činiteľov, ktoré v značnej miere určujú miesto lokalizácie. V priemysle potravín a pochutín sa uplatňuje predovšetkým trh a miesto produkcie základných surovín.
Použitá literatúra:
Mládek, J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 2. diel. SPN BA, s. 103, ISBN 80-08-02601-4