Na Slovensku sa filozofia ako veda vyvíjala veľmi pomaly. Nemala totiž také podmienky ako tomu bolo v iných predovšetkým európskych krajinách. Filozofia sa na Slovensko dostávala predovšetkým za pomoci študentov, ktorí sa ju učili na zahraničných univerzitách, napr. na Karlovej univerzite v Prahe, alebo na jezuitských univerzitách v Trnave či Košiciach a na evanjelických kolégiách v Prešove, Kežmarku a v Bratislave. Filozofia sa na Slovensku niesla v duchu sociáno – nábožensko - etickom a nesie sa tak prevažne aj dnes. Slovenskí filozofi boli ovplyvnení prevažne vedou, či vedcami a podľa tohto vplyvu aj definovali svoje filozofické tradície a učenie. Medzi nich radíme aj napr. Jána Jeseniusa. Ján Jesenius bol rektorom pražskej univerzity a mal výborné kontakty s najvýznamnejšími vedcami vtedajšej doby. Stretával sa napr. s M. Kopernikom (poľským astronómom), E. Rotterdamským (holandský filozof a vedec). Nielen Ján Jesenius, ale aj Ján Bayer z Prešova sa považuje za významného slovenského predstaviteľa filozofie tohto obdobia. On sa venoval R. Descartovi a F. Baconovi. Rozanalyzoval predovšetkým jeho dielo. Bol to práve on, ktorý sa snažil poukázať na význam induktívnej metódy. Podľa neho je pre vedu, a to nielen prírodnú, dôležité získavať vedomosti z pozorovania a experimentu. Tieto vedecké postupy získavania poznatkov sú podľa neho tie jediné správne. Z prešovskej školy je známy aj Izák Caban. Bol to filozof, ktorý sa venoval predovšetkým atomizmu. Atomizmus za základ všetkého považuje najmenšiu časticu - atóm. Podľa Cabana je nevyhnutne dôležité skúmať veci v zmysle atómov a poznať tak ich podstatu.

 

O najväčší rozvoj filozofie sa zaslúžila v období 17. - 18. storočia predovšetkým Trnavská univerzita. Trnavská univerzita bola pri tom náboženská škola, ktorá sa riadila kresťanskou tradíciou. Na univerzite sa študovali základné filozofické disciplíny a to:


  1. metafyzika

  2. logika

  3. etika


 

Keďže to bola filozofická škola s tradíciou kresťanstva, kládla si za najväčší cieľ zmierniť rozpor medzi prírodovedou a teológiou. Trnavskí filozofi sa hlásili na jednej strane k Newtonovej fyzike a na druhej strane ku Koperníkovmu heliocentrickému systému. V trnavskej škole nájdeme obhajobu tak scholastickej ako aj novoscholastickej filozofie. Zároveň tu nájdeme aj podporu Descartovho mechanického obrazu sveta a na strane druhej odopieranie neortodoxného výkladu sveta. Významným filozofom trnavskej školy je aj A Jaslinský. Vo svojich dielach Logika, Fyzika, Metafyzika, ako aj v jeho teologickom traktáte O anjeloch, blaženosti a ľudských skutkoch prezentuje svoje učenie o Bohu. Tvrdí, že Boh to je ten, ktorý stvoril prahmotu. Prahmotu, ktorá sa skladá z atómov. Tento teistický prístup je pre trnavskú školu charakteristický. Jaslinský zdôrazňuje význam pozorovania a experimentu. Pozorovanie a experiment sú pre Jaslinského základom empirického poznania. Týmto svojím prístupom Jaslinský uprednostňuje jednoznačne empirické poznanie pred poznaním racionálnym. Veľmi významným trnavským filozofom 18. storočia bol J. B. Horváth. Horváth bol jedným z prvých komentátorov Kantovho diela vôbec. Jeho kritika sa nesie predovšetkým v oblasti metafyziky. Metafyzika je podľa Horvátha Kantovým prístupom zanedbávaná. Rozpor u trnavských filozofov vyvolal spor o Leibnitzovu filozofiu, ktorú väčšina odmietala, ale naopak niektorí ju prijímali. Monadologickú ontológiu prijímali títo filozofi, ako najlepší obraz zo všetkých svetov.

 

Osvietenstvo bolo aj v slovenskej filozofií veľmi plodné obdobie. Osvietenstvo u nás prebudilo národovcov a hnalo ich do boja za slobodu Slovenského národa. Najvýznamnejšou osobnosťou tohto obdobia bol M. Bel, po ktorom je dnes pomenovaná aj Univerzita v Banskej Bystrici. Matej Bel sa preslávil predovšetkým svojím sociálno-politickým učením a tiež svojim prístupom k histórii. Osvietenstvo prinieslo aj učené spoločnosti Učené tovarišstvo a Učenú spoločnosť malohontskú. Ideály boja proti autoritám a riešenie národnostnej otázky, prispeli k rozvoju filozofického myslenia a prílevu nových myšlienok.

 

V nasledujúcom období – v období národného obrodenia sa rozšírili idey nemeckého klasického idealizmu. Našich filozofov, ale aj historikov, či spolutvorcov Slovenského národného obrodenia ovplyvnil predovšetkým nemecký historik a filozof J. G. Heidegger. Heidegger a jeho filozofia dejín ovplyvnila aj Ľudovíta Štúra. Heidegger Slovanov považoval za výnimočných a cenil si ich kvôli ich vlastnostiam ako bola napr. mierumilovnosť či humánnosť. Okrem Heideggera ovplyvnila Ľ. Štúra aj Hegelova fenomenológia a filozofia dejín.

 

Štúr chápe pojmy „Boh“, „idea“ a „duch“ ako základ bytia sveta. Táto podstata sa vyvíja sama a aj sa sama poháňa. Človek je pri tom bytosť úzko súvisiaca s prírodou a tiež duchom. Človek je živočích - zviera, ale je to zároveň bytosť, ktorá si uvedomuje samého seba. Je to teda aktívny duch. Človek vie rozoznať, čo je dobré a čo je zlé, rovnako aj konať dobro ale i zlo.

Štúra veľmi ovplyvnila Hegelova triáda (téza-antitéza-syntéza) vývoja idey. Túto triádu aplikoval na svoje národnostné učenie. Ako tézu stanovuje definíciu národa. Ako antitézu zase spoločenstvo ľudí, ktorí si svoju národnosť ešte neuvedomujú. Keď toto spoločenstvo splní všetky podmienky národa, t. j. budú mať svoj jazyk, kultúru, obyčaje, politické sebaurčenie, národnú hrdosť a pod., budú si sami seba uvedomovať – to je syntéza.

 

 

 



Zopakujte si:
1.Ako sa na Slovensku začala šíriť filozofia?
2. Ktorých významných filozofov osvietenstva poznáte?
3. Ako chápe Boha Ľ. Štúr?
4. Na ktorých školách na Slovensku sa v 18. storočí vyučovala filozofia?
5. Akú filozofickú tradíciu uznáva Jaslinský?
6. Ako Štúr používa Hegelovu triádu?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
A. Bocková a kol., Náuka o spoločnosti, SPN 1998, Bratislava