Horec bodkovaný
Krytosemenná rastlina z čeľade horcovité (Gentianaceae). Rastie od horského až po alpínsky stupeň, najmä na žulovom podklade, niekedy aj na vápencoch a často i medzi kosodrevinou. Kvitne od júla do septembra, na Slovensku v Nízkych, Vysokých a Belianskych Tatrách.
Horec bodkovaný rastie do výšky cca 20 – 60 cm. Z podzemku, ktorý je hrubý, vyrastá slabo hranatá a dutá stonka. Bazálne listy sú malé. Vyššie položené listy sú veľké, sediace. Čepeľ je vajcovitá, končistá, s výraznými, piatimi žilkami. Kvety sú žlté, veľké, s fialovými bodkami. Koruna horca bodkovaného je približne 3 cm dlhá, zvončekovitého tvaru s 5-6 cípmi.
Plodom je tobolka. Má liečivé účinky – extrakt z podzemku sa využíva ako súčasť žalúdočných likérov a liečivých čajov. U nás je zákonom chránený.
Obr. 1: Horec bodkovaný
Horec Clusiov
Ide o vytrvalú 5-10 cm vysokú bylinu. Z prízemnej ružice listov vyrastá stonka, ktorá je krátka a má jeden kvet. Listy sú kožovité, cca 5 cm dlhé. Kalich je zvonkovitého tvaru. Koruna je 5-6 cm dlhá, má zvonkovitý tvar, cípy kvetu sú špicaté, kvety sú jednotlivé, vzpriamené. Kvet je modrej až tmavo-modrej farby no môže byť aj biely. Kvitne od apríla do júna. Plodom je tobolka. Na Slovensku sa vyskytuje v Karpatoch – vo Veľkej Fatre, Malej Fatre, v Chočských vrchoch, v Západných Tatrách, Súľovských vrchoch, Slovenskom krase. Nájdeme ho v alpínskom a subalpínskom stupni, na vápencových skalách, v skalných štrbinách, kamenitých holiach, lúkach.
Obr. 2: Horec Clusiov
Horec luskáčovitý
Je to krytosemenná, 20 – 80 cm vysoká rastlina z čeľade horcovitých. Má nerozkonárenú, husto olistenú byľ, s jednoduchými sediacimi listami, ktoré sú postavené protistojné, majú kopijovitý tvar. Kvety sú 3-5 cm dlhé, tmavomodrej farby. Kalich kvetu je rúrkovitý, koruna je päťcípa, zvončekovitá. Kvitne od júla do októbra, pričom kvety sa otvárajú len za denného svetla, na večer a pri zamračenom počasí či silnom vetre sa zatvárajú. Plodom je tobolka.
Nájdeme ho v horskom až subalpínskom pásme v horských zmiešaných a ihličnatých lesoch, tiež v kosodrevine i na holiach.
Na Slovensku je horec luskáčovitý zákonom chránený; vyrába sa z neho pálenka. Obsahuje horčiny, preto nechutí ani zvery.
Prvosienka pomúčená
5 – 30 cm vysoká rastlina z čeľade prvosienkovitých, ktorá sa do Európy dostala pravdepodobne počas poslednej doby ľadovej z Ázie. Obľubuje aj nížinné rašeliniská, vlhké a zamokrené lúky, kamenisté pasienky, vlhké a vápenaté pôdy no prevažne sa vyskytuje od podhorského po alpínsky stupeň.
Stonka prvosienky pomúčenej je priamy pomúčený stvol, listy sú v prízemnej ružici, úzke vajcovitého tvaru. Na líci sú tmavozelené a na rube belavo pomúčené. Kvety sú v okolíku, kalich je valcovitý, koruny kvetu sú purpurovo-žlté alebo biele. Plodom je tobolka. Na Slovensku ju možno nájsť v oblasti Karpát. Obr. 4: Prvosienka pomúčená
Prvosienka holá
Prvosienka holá je rastlina z čeľade prvosienkovité, ktorá má mäsité hrubé listy, ktoré jej pomáhajú prispôsobiť sa extrémnym podmienkam. Rastie do výšky 2000 m n.m. vo vápencových pohoriach, často v ťažko prístupnom teréne.
Soldanelka karpatská (ľud.: ľadový, alebo i čertov zvonček)
Je 5 – 10 cm vysoká jarná bylina, z čeľade prvosienkovité, dokáže preraziť i tenkú vrstvu snehu. Zvonkovitá koruna kvetu je modrofialovej farby. Ide o endemit Západných Karpát, ktorý rastie na zamokrených lokalitách horských bučín a smrečín a na hornej hranici kosodreviny. Možno ju nájsť v alpínskom stupni Vysokých, Nízkych, Západných a Belianskych Tatier, v Malej a Veľkej Fatre. Kvitne od skorej jari do polovice leta.
Dryádka osemlupienková
Arkticko- alpínsky druh - ker z rastliny ružovité, ktorý je zákonom chránený. Malý kmeň je rozkonárený, vytvára trsy i na niekoľkých metroch štvorcových. Tento glaciálny relikt (pozostatok doby ľadovej) sa do našich hôr dostal zo severských oblastí (tundier). Možno ho nájsť vo vysokohorských polohách, najmä na vápencoch. U nás je zákonom chránená.
Obr. 7: Dryádka osemlupienková
Zo živočíchov, ktoré obývajú vysokohorské pásma môžeme spomenúť kamzíka vrchovského, svišťa vrchovského, medveďa hnedého, orla skalného, rysa ostrovida, vrchárku červenkavú, ľabtušku vrchovskú, hrbáča tatranského a murárika červenokrídleho.
Vrchárka červenkavá
Veľmi vzácny vták, vyskytujúci sa v najvyšších polohách – subalpínskom a alpínskom stupni, skalnatých svahoch - Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, vo Veľkej a Malej Fatre a v Chočských vrchoch. Živí sa rastlinnou i živočíšnou (drobné bezstavovce) potravou. Vajíčka znáša modrozelené, samička sedí na nich 15 dní. Mláďatá dokrmujú ešte niekoľko dní po vylietnutí. Populácia tohto druhu sa dlhodobo monitoruje, ochrana lokálnych populácií má základ v zachovaní pôvodného charakteru horských lokalít, v ochrane pravidelných zimovísk a vo zvažovaní použitia insekticídov v horských ekosystémoch.
Hrabáč tatranský
Relikt a endemit vysokých polôh Západných Karpát. Tohto cicavca možno stretnúť vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Muránskej planine, Kremnických vrchoch a vo Veľkej Fatre. Žije na subalpínskych lúkach a v horských dolinách. Je aktívny hlavne v noci. Počas zimy „buduje" pod snehom labyrint chodieb, ktorý udržuje stále v stave priechodnosti a kŕmi sa na rastlinstvom, „zakonzervovaným" snehom a mrazom. Jedince vytvárajú kolónie, ktoré okupujú neraz len niekoľko štvorcových metrov.
Obr. 9: Hrabáč
Zopakujte si:
1. Prečo sú vysokohorské druhy živočíchov a rastlín prevažne zákonom chránené?2. Načo sa využíva horec bodkovaný v liečiteľstve?
3. Kedy kvitne soldanelka karpatská?
4. V čom spočíva ochrana vrchárky červenkavej?
Použitá literatúra:
http://www.slovenskevrchy.estranky.sk/clanky/nezaradene/gentiana-clusii---horec-clusiovhttp://www.biospotrebitel.sk/clanok/1774-horec-bodkovany-gentiana-punctata.htm
http://www.mladyvedec.sk/index.php/archiv/archiv-cisla-07/187-skvosty-v-rastlinnej-risi.html
http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/botanika.htm
http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1583-horec-luskacovity-gentiana-asclepiadea.htm
http://www.quark.sk/podn-jomn-ci-skalnat-ho-prostredia-2
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Gentiana_punctata_a1.jpghttp://www.kevockgarden.co.uk/plantlist/gentiana_asclepiadea_knightshayes.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Primula_farinosa
http://luirig.altervista.org/schedeit/pz/primula_auricula.htm
http://www.panoramio.com/user/2877399/tags/ORAVSK%C3%89%20BESKYDY
http://sbcb.bioch.ox.ac.uk/oliver/Priv/USA/WindRiver2006/WindRiver2006-Pages/Image16.html
http://www.fatbirder.com/links_geo/europe/spain_aragon.html
http://www.sp-sadowa.edu.pl/strona/puszcza/dyplom/kampinos/swiat_zwierzat/ssaki/darnio/index.html