Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Spoločensko-politické podmienky:

 

  • Rozvíjala sa na prelome 19. a 20. storočia (1900 – 1918).

  • Slovensko bolo naďalej súčasťou Rakúsko - Uhorska, v ktorom prebiehal v uvedenom období výrazný rozvoj priemyslu a hospodárstva, budovanie železničnej dopravy.

  • Práve Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Rakúsko - Uhorska.

  • Na jednej strane rozvoj, ktorý ale priniesol dravé podnikateľské prostredie, ktoré zhoršovalo životné podmienky slovenských roľníkov.

  • Slovenský ľud sa dostal do veľmi ťažkej situácie, mnohí Slováci masovo odchádzali za prácou do Ameriky, Austrálie,...

  • Počet ľudí slovenskej národnosti klesal a zároveň rástol útlak nášho národa.

  • Spoločenský život takmer vôbec neexistoval, neexistovala ani nejaká programová línia, ktorá by určovala, ktorým smerom sa má národ uberať.

  • Do ťažkej situácie zasiahla 1. svetová vojna.


 

1. svetová vojna – dôležitá dejinná udalosť 20. storočia


  • Trvala od roku 1914 do roku 1918.

  • Boj Trojspolku (Rakúsko - Uhorsko, Taliansko a Nemecko) proti Dohode (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia), postupne sa pridali aj ďalšie krajiny.

  • Zapojenie mnohých štátov, ľudí.

  • Priniesla veľké materiálne, ľudské škody, psychické problémy.

  • Začala sa v nej využívať moderná vojenská technika (tanky, delostrelectvo, letectvo,...).

  • Prvýkrát bol použitý jedovatý plyn.

  • Zasiahla aj zázemie.

  • Po nej v Európe vypukla španielska chrípka – zabila viac ľudí ako vojna.

 

 

Literárna situácia:

 

  • Do slovenskej literatúry prenikajú nové myšlienkové prúdy, nové témy a noví autori.

  • V predchádzajúcom období autori boli akoby verejnými činiteľmi, ktorí celú svoju tvorbu zamerali na obhajobu národa.

  • Mladí autori prinášajú do literatúry moderné prvky a výrazne ju obohacujú.

  • Chcú, aby autor bol tvorivou osobnosťou, ktorá presadzuje svoj názor a nemá povinnosť hájiť národné záujmy.

  • Svoju tvorbu uverejňovali predovšetkým v časopisoch – Dennica, Slovenské pohľady, Živena, Černokňažník, Prúdy,...

  • Veľký vplyv na ich tvorbu mali predovšetkým slovenskí romantickí básnici a francúzski prekliati básnici (Verlaine, Baudelaire, Rimbaud,...).


 

Hlavní predstavitelia slovenskej literárnej moderny:

 

Ivan Krasko

Janko Jesenský

Vladimír Roy

Ivan Gall

Andrej Klas

Hana Horáková

František Votruba

 

 

Po roku 1918 na tvorbu predstaviteľov slovenskej literárnej moderny nadviazali Martin Rázus a Ján Hrušovský.

 

 

Znaky poézie písanej autormi slovenskej literárnej moderny:

 

  • Autori často zobrazujú ponuré nálady.

  • Ich smútok súvisí s odchodom starého sveta, s ich častým zápasom medzi životom a smrťou.

  • Autori sa cítia nenaplnení, majú pocit citového zlyhania a intelektuálnej krízy.

  • V ich tvorbe dominuje symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus, disharmónia, smútok, skepsa, samota,...

  • Autori kritizovali mravné a sociálne pomery.

  • Oddelili intímny život od národného

  • Typický pre ich tvorbu je pocit nesúladu medzi ideálom a skutočnosťou.

  • Vo svojej básnickej tvorbe využívajú stopovo organizovaný sylabický verš, objavujú sa zárodky voľného verša, nepresný alebo žiadny rým.

  • Zároveň využívajú rytmicko – syntaktický paralelizmus.

  • Často využívali čistý daktyl (I. Krasko – Baníci) alebo daktylotrochejský verš, kde dominovali trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (I. Krasko – Otcova roľa).


 

Znaky lyrického hrdinu slovenskej literárnej moderny:

 

  • Vychádzala predovšetkým zo symbolizmu.

  • Slovenská literárna moderna má ale v porovnaní so svetovým symbolizmom aj osobité znaky.

  • Jej lyrický hrdina sa cíti osamotený vo svete, ktorý ho obklopuje.

  • Stále túži po láske, po pochopení, ale nenachádza ich.

  • Má svoje ambície, túži po ich naplnení, ale nedarí sa mu to a je z toho nešťastný.

  • Pociťuje neustále sklamanie a pocit, že mu unikajú šance.

  • Deprimuje ho prostredie, v ktorom žije.

  • Dôležitou hodnotou v živote lyrického hrdinu je detstvo, matka, rodný kraj.

  • Lyrický hrdina neustále túži po harmónii a pokoji.

  • Smútok a beznádej lyrický hrdina pociťuje aj z postavenia slovenského národa, túži zapojiť sa do práce pre národ, túži mu pomáhať.

  • Všíma si aj sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi a túži po jej odstránení.


 

Vplyv svetovej literatúry:

 

Symbolizmus:

  • Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.

  • Vznikol vo Francúzsku.

  • Názov smeru je odvodený z gréckeho slova symbolón – znak. Autori sa nevyjadrujú priamo, ale prostredníctvom symbolov (topole – symbol osamelého, smutného človeka, čierna farba – symbol smútku,...).

  • Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj.

  • Básne vyjadrujú smútok, skepsu, osamelosť autorov, nový priestor básnici hľadali v neskutočne, sne, mimo reality.

  • Básne sú zamerané na subjektívne pocity autora, na básnikovo „ja“.

  • Básnici využívali asociáciu, voľný verš.

 

Impresionizmus:

  • Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.

  • Názov je odvodený z franc. slova impression – dojem.

  • Autorom išlo predovšetkým o zachytenie dojmov, atmosféry, ktoré vyvolávali predmety, javy, udalosti, o zachytenie chvíle, svetla, okamihu.

  • Nezobrazovali teda reálny, objektívny svet.

  • Impresionizmus sa výrazne rozvinul vo výtvarnom a hudobnom umení (E. Manet – Raňajky v tráve, R. Degas – Modré tanečnice,...).



 

 

IVAN KRASKO

 

Hlavný predstaviteľ a zakladateľ slovenskej literárnej moderny.

Životopisné údaje: vlastným menom Ing. Ján Botto (1876 – Lukovištia – 1958 – Bratislava)

  • Krasko pochádzal z roľníckej rodiny.

  • Študoval na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na sedmohradských gymnáziách a maturoval v rumunskom Brašove.

  • Neskôr študoval chemické inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Prahe.

  • Počas štúdií v Prahe sa aktívne zapájal do študentského hnutia (študentský odbor Československej jednoty, spolok Detvan) a zároveň aktívne spoznával českú literatúru (tvorba Vrchlického, Sovu, Čecha, Bezruča,...).

  • Po ukončení štúdií pracoval ako chemický inžinier v cukrovare v Kloboukoch a Slanom (Čechy).

  • Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval na východný front, bojoval aj na talianskom fronte.

  • Po skončení 1. svetovej vojny a po vzniku Československej republiky pracoval v štátnych službách a zapojil sa do politického života.

  • V ostatných rokoch svojho života žil v Piešťanoch. Zomrel v Štátnom sanatóriu v Bratislave a pochovaný je v rodných Lukovištiach (v blízkosti jeho hrobu je pochovaný aj Ladislav Mňačko – manžel Kraskovej dcéry Evy, predstaviteľ slovenskej prózy po roku 1945).

 

 

Literárna tvorba:

 

NOX ET SOLITUDO – básnická skladba – 1909

VERŠE – básnická skladba - 1912

LIST MŔTVEMU – lyrická próza,...


Počiatky literárnej tvorby I. Krasku sa spájajú s obdobím jeho gymnaziálnych štúdií. Svoje prvé básne uverejňoval v slovenských časopisoch (napr. Slovenské pohľady) pod pseudonymom Janko Cigáň. Jedna z prvých básní, ktorá z jeho tvorby bola uverejnená, sa volá Pieseň z nášho ľudu.

Až trinásť rokov od uverejnenia prvej autorovej básne vyšla jeho prvá zbierka – Nox et solitudo. Nevyšla už pod pseudonymom Janko Cigáň, ale pod pseudonymom Ivan Krasko (podľa gemerskej dediny Kraskovo – leží vedľa Lukovíšť). Uvedený pseudonym autorovi navrhol S. H. Vajanský, ktorý sa zároveň stal „krstným otcom“ uvedenej básnickej zbierky. V liste z 19.9.1908 S. H. Vajanský napísal I. Kraskovi (vtedy ešte J. Bottovi): „Vďačne budem krstným otcom Vašich piesní, mne doposlaných....A jestli chcete, ja Vám meno vynájdem...“

S. H. Vajanský s nadšením očakával vydanie uvedenej zbierky: „...čakal som od mladosti príchod slovenských poetických talentov... I vidím tu prichádzať hlboké zvučné tóny...a teším sa s velikou radosťou...Hlboké, zvučné sú, ale ...i smutné, čiastočne zúfalé...až ma staré srdce bolí...“

I. Krasko si nový pseudonym ponechal aj pri vydaní druhej básnickej zbierky – Verše. Do zbierok nevložil všetky básne, ktoré napísal, ale urobil starostlivý výber. Obe zbierky radíme preto medzi „útle“, rozsahom pomerne skromné, ale plné bohatých myšlienok, vysokej kvality, prepracovanosti, hlbokých citov.

 

 

NOX ET SOLITUDO – NOC A SAMOTA - zbierka 28 básní, ktoré sú opisom básnikovej duše – subjektívna lyrika.

Názov zbierky vyjadruje základné motívy nielen tejto zbierky, ale celej Kraskovej tvorby – noc a samota. Autor vychádzal zo svetového symbolizmu – jeho básne charakterizujú predovšetkým pocity samoty, opustenosti, smútku, skepsy, beznádeje. Stav svojej duše autor vyjadril predovšetkým cez obrazy prírody – šedá hmla, havran, topole bez lístia,...Svoj život prirovnal k sivej mútnej kaluži a k pustej čiernej noci.

Verše sú úprimnou spoveďou autora, spoveďou o jeho prežitých skúsenostiach a zážitkoch, čo sám vyjadril slovami: „...no nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo...“ Zbierka priniesla aj ľúbostnú poéziu nasýtenú neromantickým osobným smútkom, motív ženy je vznešený, bez irónie.

 

V zbierke Nox et solitudo nachádzame napr. básne:

 

Vesper dominicae (Nedeľný večer) – je považovaná za jednu z najkrajších básní slovenskej poézie. I. Krasko ju venoval matke, ktorú miloval, ktorá bola pre neho vzorom a ktorá pre neho predstavovala domov a istotu. V básni ospieval predovšetkým matkinu životnú vyrovnanosť a jej spojenie s vierou a s Bohom.

Jehovah - (Jahve, Jehovah, Jehova – v Starom zákone meno Boha. Pôvodne ide o boha búrky starých semitských národov, ktoré obývali územia južne od Palestíny. Po babylonskom zajatí bolo zakázané vysloviť jeho meno, v písanej podobe sa využívali štyri hlásky jeho mena - JHVH). Báseň je napísaná na spôsob starozákonného zaklínacieho žalmu, v ktorom autor kritizuje politickú pasivitu, vyjadruje sklamanie z národno-sociálnej situácie, ktorá vládla v našom národe.

Topole – báseň je porovnaním človeka a prírody, človeka a topoľov. U človeka dominujú negatívne pocity a nálady, u topoľov ich hrdosť a majestátnosť. Topole v básni symbolizujú autora, ale aj národ, ktorý v tejto dobe bol akoby „bez žitia“. Topole síce stoja hrdo, ale sú akoby bez duše. Duša chýba národu a autor sa zamýšľa nad jeho ďalším smerovaním: „Hore...? Dolu...? Do nirvány? Ako havran ošarpaný do noci....“

Balada o jednej milej – autor v básni spomína na svoju milú, na časy, keď boli spolu, na časy pred rozchodom. V mysli a v spomienkach si vybavuje spoločné prechádzky, spomína na jej krásu. Napokon si uvedomí krutú pravdu o ich rozchode.

Plachý akord – báseň je vyjadrením osobným pocitov autora, pocitov opustenosti, samoty, smútku. Autor rozpráva o svojom putovaní bez cieľa, o hľadaní zmyslu života. Jedna z jeho najsmutnejších a najpesimistickejších básní.

Prší, prší... – pochmúrne a daždivé počasie je obrazom autorovej duše, ktorá je naplnená smútkom, bolesťou, pocitmi samoty. Autor smúti za domovom a matkou, ktorá mu veľmi chýba. Uvedomuje si rýchle plynutie času.

 

Ďalšie básne: Solitudo, Moje piesne, Balada, Romaneto, Chladný dáždik, Hľa, luna bledá, Na Nový rok, Na cmiteri, Pieseň,...

 

 

VERŠE – zbierku venoval svojej snúbenici Elene Kňazovičovej – 26 básní.

Najväčšou inšpiráciou pri písaní uvedenej zbierky pre autora bolo prekonanie hlbokej osobnej krízy, prekonanie ťažkej choroby (pľúcna choroba – v továrni, v ktorej pracoval ako chemický inžinier, mu leptavé plyny vznikajúce pri výrobe kyselín poškodili zdravie), obava z návratu choroby, ťaživé chvíle, ktoré prežíval v Čechách, ďaleko od domova, od rodiny, priateľov, jeho túžba po návrate. Často uvažoval o tom, či má právo na osobné šťastie, na vlastnú rodinu, váhal medzi samotou a životom s drahou osobou. Zranenia duše mu spôsobili aj zlé medziľudské vzťahy, narastajúce pokrytectvo, klamstvo a iné negatívne javy. Uvedenou zbierkou sa napokon autor rozhodol hľadať východisko z krízy, hľadať „cestu ku svetlu“.

 

V zbierke Verše nachádzame básne:

 

Eremita – sonet, ktorý je obrazom Kraskovho pocitu hlbokého a tragického životného osamotenia. Svoje pocity stotožnil autor s pocitmi pustovníka – eremitu.

Hostia – básnik vo svojom práchnivejúcom dome víta chór „čiernych chmúrnych“ postáv. Postavy zasadnú za prázdny rodinný stôl, aby zo žaltárov, ktoré priniesli zo sebou, zaspievali o „trpkom ovocí, čo rodí strom života“.. Hostia odchádzajú s tým, že autora o rok znovu navštívia, lebo im je veľmi blízky v osamotenosti.

Otrok – obraz otroka, ktorému od detstva v ušiach zneli piesne neslobodnej, zotročenej matky a ktorý čakal „na ston poplašného zvona“, na signál, aby vykonal dejinne spravodlivú pomstu na otrokároch.

Otcova roľa – príbeh tuláka (autora), ktorý sa po rokoch vracia domov, na otcovu roľu, ktorú stáročia zmáčali slzy poddaných.

Baníci– Satan (démon) pokúša slovenského človeka, aby za zlato a drahé kamene zradil svoj rod a dal sa na stranu panujúcich, čo dávajú výhody a majetky tým, ktorí zradne prechádzajú k nim. Autor rozpráva o baníkoch a ich ťažkom živote, o ich tvrdom prebíjaní sa k „pokladom“ zeme a bytia. Autor verí, že práve z ich prostredia vzíde oslobodzujúci čin pre všetkých porobených, trpiacich a skúšaných.

Život – považuje sa za prelomovú báseň v zbierke. Autor končí s pocitmi smútku, opustenosti, tragiky a vyzýva život do boja.

 

V zbierke sa nachádzajú aj básne: Hôrne kvety vädnú, Tak nedočkavo, Dnes, Doma, Askéti,...



 

 

IVAN GALL


  • vlastným menom Ján Halla

  • 1885 – 1955

  • Patril medzi tzv. „odmlčaných“ básnikov slovenskej literárnej moderny.

  • Pochádzal z Moravy.

  • Väčšinu svojej tvorby napísal v slovenčine.

  • Písal o osobných problémoch, bôľoch, žiaľoch.

  • Vychádzal vo svojej tvorbe zo symbolizmu.

  • Publikoval v Dennici.

  • Jeho tvorba je prostá, jednoduchá, piesňová.

  • Písal aj spomienkové črty a literárnohistorické state.

  • Napísal:

 

ODKAZ – básnická zbierka

Na Dušičky, Precitnutie, Aurelove Vianoce, Biela noc, Z denníka Voloďovho – prozaické práce



 

Zopakujte si:

  1. Do ktorého literárneho obdobia zaraďujeme tvorbu I. Krasku?

  2. Vymenujte jeho najvýznamnejšie diela.

  3. Uveďte základné črty jeho tvorby.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera. Bratislava. ISBN 80-85452-34-0

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

www.karolvers.szm.com/SJL/2r/1.9_roy_havrany.com

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vladimir_Roy

ttp://www.google.sk/search?q=vladimír+roy

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/924/Jesensky_Zo-zajatia/1#ixzz1dVfIVYmJ

← Späť na kategóriu ← Domov