Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 


Veľkomoravské obdobie (800- 1000)

Spoločensko-historické pomery

Prvým útvarom na území dnešného Slovenska, ktorý by bolo možné označiť ako ranú formu štátu, bola Veľkomoravská ríša (833- 906). Veľkomoravské kniežatá Mojmír a Rastislav museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumiteľnou nášmu ľudu. Posilu sa Rastislav rozhodol hľadať u cisára Byzancie- Michala III. Ten žiadosti posolstva vyhovel a roku 863 vyslal na Veľkú Moravu misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (827- 869) a Metodom (815- 885).


Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska. Konštantín zostavil pred príchodom na naše územie prvé slovanské písmo- hlaholiku a spolu s Metodom priniesli prvý slovanský a bohoslužobný (liturgický) jazyk- staroslovienčinu. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma (867) obhajovať slovanskú bohoslužbu. Pápež Hadrián II. povolil slovanskú liturgiu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril. Onedlho zomrel. Cestou späť na Veľkú Moravu Metoda uväznili na dva roky vo Franskej ríši. Medzitým sa stal vládcom Svätopluk. Metod sa vrátil do Veľkomoravskej ríše, kde pokračoval v činnosti. Franskí duchovní si získali dôveru Svätopluka a mali na neho vplyv. Po smrti Metoda pápež zakázal slovanskú bohoslužbu. Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii, preto väčšina žiakov musela odísť pred prenasledovaním. Uchýlili sa do Bulharska, na Kyjevskú Rus a do Čiech.

Staroslovienčina- je najstarší doložený literárny slovanský jazyk, vypracovaný v 9. st. bratmi Konštantínom a Metodom na základe macedónskeho nárečia starobulharského jazyka. Žiaci Konštantína a Metoda prepracovali hlaholiku na druhé slovanské písmo, cyriliku. Konštantínove a Metodove preklady sa zachovali len v neskorších odpisoch (10.- 11.st).

Prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy. Konštantín a Metod preložili misál (omšovú knihu), evanjeliá (Nový zákon), breviár (modlitebnú knihu pre kňazov), žaltár (zbierku žalmov), spevník, Zákon sudnyj ljudem (Súdny zákonník pre svetských ľudí- občiansky zákonník) a časť Starého zákona.

  • Proglas (napísal Konštantín)- je to prvá slovanská báseň; veršovaný predslov k prekladu svätého Evanjelia, v ktorom Konštantín oslavuje slovanský preklad Písma, vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti.

  • Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda- oslavné básne (pravdepodobne ich napísal Kliment).

  • Moravsko-panónske legendy- tvoria ich Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor pravdepodobne Gorazd). Nie sú to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí, neidealizujú Konštantína a Metoda ako svätcov.

Život sv. Konštantína- autor sa sústreďuje na vykreslenie Konštantínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi, neochvejnosť pri obhajovaní pravdy v boji proti trojjazyčníkom. Obsahuje biblické citáty, číselnú symboliku, rečnícke otázky, prirovnania, podobenstvá a dramatické dialógy.

Život sv. Metoda- je bohatší na životopisné fakty a približuje Metodovu činnosť na Veľkej Morave. Obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa.

  • O písmenách- učená rozprava (asi ju napísal mních Chrabr v 10. st.)

  • Život Naumov- anonymná biografická próza, zač. 10. st.

Nové konštituovanie stredovekej literatúry (1000- 1500)

Spoločensko-historické pomery

Začiatkom 10. st. sa Veľkomoravská ríša rozpadla, slovenské územie sa stalo súčasťou Uhorského štátu. Kultúra stredoveku mala cirkevný ráz. Významnými strediskami boli kláštory a cirkevné i mestské školy a univerzity. V latinských cirkevných školách vychovávali budúcich kňazov. Uhorskí študenti museli študovať v Prahe, Krakove, vo Viedni; až keď bola založená bratislavská Academia Istropolitana (1465- 1491), mohli študovať na domácom území. V 15. st. sa šírili na našom území husitské myšlienky. Ich nositeľmi boli slovenskí absolventi pražskej univerzity a bratrícke vojská.

Literatúra písaná po latinsky a slovakizovanou češtinou: Latinský jazyk bol administratívnym, liturgickým a literárnym jazykom privilegovaných vrstiev. V cirkevnej literatúre sa písali hlavne náboženské piesne, modlitby, kázne, exemplá, legendy, polemiky. Vo svetskej literatúre dominovali kroniky, svetské piesne, slovníky a filozofické spisy. Zachovala sa Anonymova kronika (zač. 13. st.) a Kronika Šimona z Kézy (13. st.)

Maurus- biskup v Päťkostolí (zomrel r. 1070)

  • Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (11. st.)- opisuje udalosti zo života mníchov, ktorí žili za panovania Štefana I.

  • Legendy o sv. Štefanovi- vykresľuje jeho boje s maďarskými pohanskými kniežatami a úsilie o upevnenie kresťanstva v Uhorsku.

Od 15. st. používali privilegovaní príslušníci slovenskej národnosti ako písomný jazyk slovakizovanú češtinu. Literatúra písaná týmto jazykom: cirkevná- náboženské piesne, kázne, svetská- rozmanité žánre mravoučnej a zábavnej prózy, Žilinská mestská kniha (1378- 1524). Zachovala sa hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu (polovica 14. st.).

Kontrolné otázky:

  1. O čo sa zaslúžili Konštantín a Metod?

  2. Čo bolo cieľom cesty do Ríma?

  3. Aké preklady Konštantína a Metoda sa zachovali?

  4. Ako sa volá prvá slovanská báseň, predslov k prekladu svätého Evanjelia?

  5. Čo opisuje dielo Život sv. Konštantína?

  6. Kedy vznikla Academia Istropolitana a čo sa zmenilo s jej vznikom?

Použitá literatúra: Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, DIDAKTIS, 2004.