Vyhlásenie: 12. 07. 1979

Rozloha: 44 568 ha

Počet maloplošných chránených území: 45

Najvyšší bod: Veľká Javorina (970 m.n.m.)

Najnižší bod: v Zlatovskej doline (240 m.n.m.)


 

Geologická stavba a reliéf


juhovýchodný obvod – úzky pás bradlového pásma, ktorého karbonátové horniny vystupujú v podobe šošoviek a krýh


severozápadný obvod - pruh vonkajšieho flyšového pásma (flyšové segmenty magurskej jednotky). Flyšové pásmo je charakteristické striedaním ílovcov, slieňov, ílovitých bridlíc a pieskovcov. Flyš vytvára charakteristický reliéf s chrbtami, ktoré sú mierne zaoblené a s hlboko zarezanými tokmi.



 

Klimatické pomery


Na klimatické podmienky CHKO Biele Karpaty sa podieľa najmä nadmorská výška. Územie sa nachádza v troch klimatických oblastiach.


Nižšie položené časti, ktoré majú nadmorskú výšku do 350 až 400 m n.m. patria do teplej klimatickej oblasti. V rámci celej oblasti sú najteplejšie a najsuchšie okrajové časti Bielych Karpát i Myjavská pahorkatina. Prevažná časť Bielych Karpát patrí do mierne teplej oblasti. Oblasti s nadmorskou výškou nad 800 m n.m. sa zaraďujú do chladnej klimatickej oblasti. Úhrn zrážok je relatívne rovnomerný, najviac zrážok padne v letnom období,  zimné obdobie je suchšie.



 

Hydrologické pomery


Väčšina územia Bielych Karpát patrí do povodia rieky Váh a Moravy. Medzi najväčšie prítoky Váhu patrí rieka Vlára.



 

Lesy


  • približne 65% územia CHKO Biele Karpaty zaberajú lesy

  • prevládajú listnaté dreviny

  • v nižších polohách je hlavnou drevinou lesného porastu dub, hojné zastúpenie má hrab, jaseň, javor, brest a lipa

  • vo vyšších polohách je hlavnou drevinou lesného porastu buk

  • najrozšírenejšie lesné biotopy: bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, kyslomilné bukové lesy, vápnomilné bukové, teplomilné submediteranné dubové lesy, lipovo-javorové sutinové lesy, teplomilné submediteránne dubové lesy, jaseňovo-jelšové podhorské lesy a dubovo-hrabové lesy karpatské. V severovýchodnej oblasti sa vo väčšej miere vyskytujú umelo vysadené smreky, borovice



 

Rastlinstvo


  • Orchideové lúky – lúčne druhy orchideí sú viazané len na menej intenzívne využívané lúky, preto boli orchidey vytlačené z pôvodných lúk (hnojenie,...) na extenzívne kosené lúky, prepásané lúky alebo do sadov, na ktoré výrazne nevplýval antropický faktor. Významné sú lúčne spoločenstvá, na ktorých je bohatý výskyt druhov z čeľade vstavačovitých.

     

Napríklad: vstavač obyčajný (lat. Orchis morio)

     vstavač počerný (lat. Orchis ustulata)

     vstavačovec Fuchsov Soóv

 

Ojedinele sa vyskytuje hmyzovník Holubyho (lat. Ophrys holubyana), vemenníček zelený (lat. Coeloglossum viride).


Ďalšie lúčne druhy: napríklad kosatec trávolistý (lat. Iris graminea) a podobne.


 

  • Na mokrade, prameniská a vápnité slatiny sú viazané viaceré druhy ohrozených a chránených rastlín. Napríklad bielokvet močiarny (lat. Parnassie palustris), ostrica Davallova (lat. Carex davalliana), ostrica vzdialená (lat. Carex distans) atď.

     

     

  • Na bradlách môžeme vidieť napríklad všivec chochlatý (lat. Pedicularis comosa), lúčovku veľkokvetú (lat. Orlaya grandiflora) a pod.


Vyskytujú sa tu ohrozené druhy, napríklad:

 

kúkoľ poľný

skerník roľný

černuška roľná a mnohé iné.



Zopakujte si:
1. Uveďte rozlohu CHKO Biele Karpaty.
2. Charakterizujte rastlinstvo CHKO Biele Karpaty.

Použitá literatúra:
http://www.bielekarpaty.sk
http://www.sopsr.sk/index.php?page=posobnost&id=14
http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=3&lang=sk
Lacika, J.: Chránené krajinné oblasti. 1.vyd. Bratislava : Dajama, 2009. 128 s. ISBN 978-80-89226-29-0
http://cs.wikipedia.org/wiki/B%C3%ADl%C3%A9_Karpaty