• J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry vypracovali takmer univerzálnu teóriu kyselín a zásad

     

Podľa tejto teórie:

 

Kyselina – látka schopná uvoľňovať vodíkový katión H+ (uvoľnením katiónu vodíka sa z kyseliny stáva zásada).


 

Príklady:


Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Zásada – látka schopná prijímať vodíkový katión H+ (prijatím vodíkového katiónu H+ sa zo zásady stáva kyselina).


 

Príklady:

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Kyselinami a zásadami môžu byť neutrálne molekuly, katióny aj anióny.

 

 

Chemické reakcie, v ktorých jedna látka vystupuje ako kyselina a druhá látka vystupuje ako zásada nazývame protolytické chemické reakcie (acidobázické chemické reakcie). Dochádza v nich k výmene katiónu vodíka H+ medzi kyselinou a zásadou – reakcia je obojsmerná.

 

 

Príklad protolytickej chemickej reakcie:

 

HCl + H2O ↔ H3O+ + Cl-

NH3 + H2O ↔ NH4+ + OH-

 

Každá protolytická reakcia pozostáva formálne z dvoch čiastkových reakcií. V nich jedna látka uvoľňuje katión vodíka (donor) – kyselina a druhá látka protón viaže (akceptor) – zásada.

 


 

Konjugovaný pár

 

  • Je tvorený dvojicou kyselina a zásada, ktoré sa od seba líšia o jeden H+.

 

Napríklad:

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Všeobecne:

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Kyselinami a zásadami môžu byť neutrálne molekuly ale aj ióny.

 

 

Príklady kyselín: HCl, H2SO4, HNO3, NH4+, H3O+, H2CO3, H2O, H3PO3, atď.

Príklady zásad: NH3, Cl-, SO42-, OH-, H2O, F-, NO2-, atď.

Príklady amfotérnych látok: H2O


 

Amfotérna látka - látka, ktorá môže vystupovať aj ako kyselina aj ako zásada.

 

Príklad:

 

H2O + HCl ↔ H3O+ + Cl-

 

  • Voda sa správa ako zásada

     

     

H2O + NH3 ↔ OH- + NH4+

 

  • Voda sa správa ako kyselina



Zopakujte si:
1. Charakterizujte zásadu podľa Brӧnsteda a uveďte príklad.
2. Charakterizujte kyselinu podľa Brӧnsteda a uveďte príklad.
3. Uveďte príklady konjugovaných párov.
4. Definujte pojem amfotérna látka, uveďte príklad.

Použitá literatúra:
Ing. Jana Široká, Chémia pre 1. Ročník SPŠCH, 1997, 2001, 2003, Príroda, ISBN 80-07-01233-8, str. 108-110
Kolektív autorov, Chémia pre 1. Ročník gymnázií, 2003, druhé nezmenené vydanie, SPN, ISBN 80-10-00236-4, str. 97-102
Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80- 217-0532-9, str. 141-144
J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, 3. Vydanie, 1981, str. 211 – 215
Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6, str. 31 – 32
P. Silný, B. Brestenská, Prehľad chémie 1, SPN, 1996, ISBN 80-08-00376-8, str. 201-203