Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 

 


Po páde Rímskej ríše sa ďalší vývoj veľkej antickej kultúry prerušil. Na Východe pokračovala neprerušená literárna tradícia starých ázijských kultúr.

Arabská literatúra: Umenie, ktoré vychádza z princípu islamu, sa rozvíjalo od 7.st. n.l. na Arabskom polostrove a expandovalo do okolitých zemí.

  • Korán- základný text islamu, ide o náboženské dielo arabskej a islamskej kultúry zachytávajúce zjavenie proroka Mohameda.

  • Tisíc a jedna noc- súbor ľudových rozprávaní indického, perzského a arabského pôvodu, o princeznej Šeherezáde, o Sindibádovi námorníkovi, o bagdadských kalifoch, rozpačitých beduínoch a iné.

Spoločensko-historické pomery v Európe: Stredovek je obdobím vojen, epidémií moru a iných chorôb, krížových výprav, ale tiež obdobím formovania štátnych organizácií, kolonizácií a rozdeľovania pôdy. Výhradné postavenie vo všetkých oblastiach ľudského života mala cirkev. Školy a knižnice vznikali pri kláštoroch, výhradne v kostoloch a kláštoroch sa zhromažďovali rukopisne šírené knihy. Kultúrne výtvory ľudí (sochy, obrazy, budovy) zobrazovali náboženskú tematiku, vyjadrovali obdiv ku kresťanským hodnotám. Človek bol v stredoveku chápaný ako súčasť vyššieho poriadku, do ktorého nemá právo zasahovať. Meradlom všetkého bol Boh. V živote ľudí hrala veľkú úlohu askéza (zdržiavanie sa telesných pôžitkov a odmietanie hmotných statkov). Myšlienkovou spojnicou medzi antikou a stredovekom je najprv patristika a potom scholastika.

Patristika- (z lat. pater- otec) je myšlienkový stredoveký smer, zodpovedajúci ranému obdobiu kresťanskej vzdelanosti a nazvaný podľa tzv. cirkevných otcov, ktorí v období 2.- 13.st. obhajovali kresťanské chápanie antickej filozofie.

Scholastika- (z lat. schola- škola) je stredoveký myšlienkový smer veľmi propagovaný cirkevnými školami a univerzitami v 9.- 16 st. Jeho základom je vysvetlenie alebo obhájenie cirkevných dogiem rozumom.

Aurelius Augustinus (sv. Augustín; 354- 430)

  • filozof a teológ, pôvodom zo severnej Afriky

  • O obci božej, O trojici- filozoficko-teologické spisy

Tomáš Akvinský (1225- 1274)

  • taliansky teológ a filozof, najvýznamnejší predstaviteľ scholastiky

    • Suma teologická- súhrnný teologický základ

    • Suma proti pohanom- obhajoba, obrana kresťanskej viery

Románsky štýl a gotika: Románsky štýl (názov používaný od prvej polovice 19.st.) je prvým univerzálnym umeleckým smerom stredoveku. Vznikal na území dnešného Francúzska, Talianska a Nemecka. Námety boli takmer výhradne náboženské. V architektúre prevládajú cirkevné stavby (chrámy, kláštory). Na Slovensku románsky sloh nadviazal na veľkomoravskú architektúru, stavali sa predovšetkým rotundy (Skalica), kostoly (kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, kostol v Nitre- Párovciach) a kláštorné areály (Spišská kapitula). Gotika- je umelecký smer obdobia vrcholného a neskorého stredoveku. Gotika sa objavila v 12. st. v strednom Francúzsku, odtiaľ sa šírila ďalej.

Znaky stredovekej literatúry:

  • často sa opakujúce námety z Biblie alebo z antiky,

  • hrdinom je svätec alebo mučeník (často veľmi idealizovaný, vzor kresťana, vyznačoval sa silou viery a askézou- striedmosťou, odvahou, múdrosťou),

  • dôležitý nebol obsah, ale forma, pôvodnosť diela nebola podstatná, autorov väčšinou nepoznáme,

  • stredoveká literatúra obľubovala alegóriu, používanie ustálených symbolov, napr. čísla 3, 7, 9 a zvieratá- baránok, holubica, líška,

  • literárnou autoritou sa stala Biblia, autori ju napodobňovali obsahom i formou ako aj diela cirkevných otcov a antických literátov. Vytvoril sa tak zvláštny postup pri písaní- imitácia.

Stredoveká literatúra sa spravidla člení na literatúru duchovnú a svetskú, ktoré sú realizované v širokej palete literárnych foriem- duchovná lyrika (modlitby, duchovné piesne, plače, žalmy, hymny a iné), duchovná epika (legendy), duchovná dráma (biblické hry a iné); svetská lyrika (dvorská a ľúbostná), svetská epika (hrdinské, rytierske, zvieracie eposy, cestopisy, listy, komické poviedky vo veršoch, kalendáre, kroniky) a svetská dráma (frašky).

Francúzska literatúra:

  • Pieseň o Rolandovi- najznámejší francúzsky hrdinský epos; opisuje časy Karola Veľkého, ktorý viedol križiacke výpravy proti pohanským Saracénom v Španielsku. Rytier Roland padol do pasce a hrdinsky bojoval proti presile, snažil sa rozbiť meč Durandal o skalu. Aby sa nedostal do nepriateľských rúk. Cisár Karol prišiel na pomoc neskoro, napriek tomu zvíťazil, ale padli jeho najudatnejší rytieri, medzi nimi aj Roland.

  • Tristan a Izolda- keltská ľudová povesť o láske, ktorá je silnejšia než česť, život a smrť. Jej počiatky siahajú do Škótska.

Španielska literatúra:

  • Pieseň o Cidovi- hrdinský epos (z pol 12 st.) o národnom hrdinovi menom Rodrigo- Ruy Diaz de Vivar, nazvanom Cid el Campeador (Pán rozdávajúci rany). Epos zobrazuje, ako bol Cid pre falošné obvinenie vyhnaný kráľom, vyznamenal sa však v boji proti Maurom, slávne sa vrátil a pomstil zneuctenie svojich dcér.

Anglická literatúra:

  • Beowulf- staroanglický epos, vznikol v r. 675- 850 na základe povesti germánskych kmeňov. Dej sa odohráva v Dánsku a južnom Švédsku, je plný hrôzostrašných výjavov i mravných ponaučení, spája antické a kresťanské tradície.

Nemecká literatúra:

  • Pieseň o Nibelungoch- dvojdielny hrdinský veršovaný epos neznámeho autora (vznikol okolo r. 1200). Bájny kráľovič Siegfried sa ožení s Kriemhildou a získa obrovský poklad Nibelungov. Zradia a zabijú ho, Kriemhilda chce pomstiť manželovu smrť, preto sa vydá za Atilu (vodcu Hunov) a jeho vojsko vyvraždí všetkých Burgunďanov. Kriemhilda tiež zomiera, epos vypovedá o hrdinstve, manželskej láske, zrade a krutosti.

Ruská literatúra:

  • Slovo o pluku Igorovom- epos, asi z konca 12 st. opis pochádzal až z 15. st. Dielo opisuje neúspešné tiahnutie kniežaťa Igora proti kočovným Polovcom. Knieža Igor je zajatý, oplakávaný svojou ženou Jaroslavou, ale nakoniec sa mu podarí utiecť.

Česká literatúra:

Kosmas (asi 1045- 1125)

  • prvý kronikár a zakladateľ českého dejepisectva, autor diela Kronika česká (Chronica Boemorum) .

  • Dalimilova kronika- počiatok 14. st., najstaršia po česky písaná kronika, autor je anonymný.

Ján Hus (asi 1371- 1415)

  • narodil sa v Husinci pri Prachaticiach a vyštudoval Bohosloveckú fakultu UK, bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako univerzitný profesor, neskôr ako rektor UK. Žiadal očistu cirkvi, bol proti hromadeniu cirkevného majetku. Nechcel sa vzdať svojich názorov, a preto bol upálený. Stalo sa tak v Kostnici 6. 7. 1415.

  • Knížky o svatokupectví- ostrá kritika cirkvi, jej obohacovania sa, vyberania poplatkov za náboženské úkony.

Kontrolné otázky:

  1. Vymenuj pamiatky arabskej literatúry.

  2. Charakterizuj obdobie stredoveku. Definuj pojmy patristika a scholastika.

  3. Akými dielami je známy Tomáš Akvinský?

  4. Vymenuj znaky stredovekej literatúry.

  5. Dielom akej literatúry je Pieseň o Rolandovi a o čom hovorí?

  6. Vymenuj diela nemeckej a ruskej stredovekej literatúry.

  7. Kto bol Ján Hus?

Použitá literatúra: Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, DIDAKTIS, 2004.