1. Arrheniova teória kyselín a zásad

     

- 19. storočie - švédsky chemik A. S. Arrhenius

- Prvá teória, ktorá vysvetľuje pojmy kyselina a zásada



Definícia kyseliny podľa Arrhenia:

 

Kyselina je látka, ktorá vo vodnom roztoku odštepuje vodíkové katióny H+, teda kyseliny sú látky, ktoré vo vodnom roztoku disociujú na vodíkový katión H+ a kyselinový zvyšok


 

Príklady:

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

HCl – kyselina chlorovodíková



Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

Hl – kyselina jodovodíková

 

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

HNO3 – kyselina dusičná


 

 

Definícia zásady podľa Arrhenia:

 

 

Zásada je látka, ktorá vo vodnom roztoku odštepuje hydroxidový anión OH-, teda zásady sú látky, ktoré vo vodnom roztoku na anión OH- a katión. Katión – zvyšok zásady.


 

Príklady:

 

Zdorj: Mgr. Zuzana Szocsová

NaOH – hydroxid sodný

 

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

Ca(OH)2 – hydroxid vápenatý

 


Zdroj: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Podľa Arrhenia:

 

  • sila kyselín alebo zásad je závislá na koncentrácii vodíkových katiónov alebo hydroxidových aniónov v roztoku.

  • Neutralizácia kyseliny zásadou a naopak spočíva v reakcii katiónov vodíka H+ a aniónov OH-, pričom dochádza k vzniku takzvanej neutralizačnej vody.

 

 

Arrheniova teória sa vzťahuje len na vodné roztoky a neprihliada na interakciu medzi rozpúšťadlom a rozpustenou látkou. Keďže neskôr bolo zistené, že reakcie neprebiehajú len vo vodných roztokoch, alebo že zásadité látky môžu byť aj látky, ktoré nemajú hydroxidový anión, došlo k vytvoreniu nových teórií kyselín a zásad. V súčasnosti je najviac používaná Brӧnstedova teória kyselín a zásad (J. N. Brӧnsted a T. M. Lowry, 1923)



Zopakujte si:
1. Charakterizuj kyselinu podľa Arrhenia.
2. Charakterizuj zásadu podľa Arrhenia.

Použitá literatúra:
Ing. Jana Široká, Chémia pre 1. Ročník SPŠCH, 1997, 2001, 2003, Príroda, ISBN 80-07-01233-8, str. 108-110
Kolektív autorov, Chémia pre 1. Ročník gymnázií, 2003, druhé nezmenené vydanie, SPN, ISBN 80-10-00236-4, str. 97-102
Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80- 217-0532-9, str. 141-144
J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, 3. Vydanie, 1981, str. 211 – 215
Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6, str. 31 – 32
P. Silný, B. Brestenská, Prehľad chémie 1, SPN, 1996, ISBN 80-08-00376-8, str. 201-203