Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Disociácia kyselín a zásad v roztokoch má za následok ustálenie protolytickej rovnováhy. Protolytickú rovnováhu charakterizujeme rovnovážnymi konštantami KA alebo KB.
KA – disociačná konštanta kyseliny
KB – disociačná konštanta zásady
Ak kyselina disociuje vo vode
Napríklad: disociácia HCl vo vode: HCl + H2O ↔ Cl- + H3O+
Potom disociačná konštanta kyseliny je vyjadrená nasledovne:
Ak zásada disociuje vo vode
Napríklad disociácia NH3 vo vode
NH3 + H2O ↔ NH4+ + OH-
Potom disociačná konštanta zásady je vyjadrená nasledovne:
Na základe hodnoty disociačnej konštanty zásady alebo kyseliny určujeme ich silu. Teda čím je hodnota disociačnej konštanty kyselín väčšia, tým je kyselina silnejšia (tým väčšie množstvo disociovaných molekúl kyseliny v roztoku). Čim je hodnota disociačnej konštanty zásady väčšia, tým je sila zásady väčšia (vo roztoku je tým väčšie množstvo disociovaných molekúl). V uvedenej tabuľke môžete vidieť hodnoty disociačných konštánt, na základe ktorých potom určujeme silu kyseliny alebo zásady. 
Príklady silných kyselín (KA > 10-2):
HCl – kyselina chlorovodíková
HBr – kyselina bromovodíková HNO3 – kyselina dusičná H2SO4 – kyselina sírová HClO4 – kyselina chloristá – najsilnejšia kyslíková kyselina
Príklady stredne silných kyselín (KA sa pohybuje v rozmedzí (10-2 - 10-4)):
HF – kyselina fluorovodíková
HNO2 - kyselina dusitá H2CO3 – kyselina uhličitá
Príklady slabých kyselín (KA < 10-4):
H2S, HClO, HCN, a iné.
Príklady silných zásad (KB > 10-2):
Hydroxidy alkalických kovov a kovov alkalických zemín, napr. NaOH, Ca(OH)2 atď.
Oxidy alkalických kovov a kovov alkalických zemín
Sulfidy a hydridy alkalických kovov a kovov alkalických zemín Príklad stredne silnej zásady (KB = (10-2 - 10-4)):
PO43-
Príklady slabých zásad:
NH3, SO3 a iné.
Príklady:
|
Kyselina |
KA |
|
HCl |
1.107 |
|
HF |
7,2.10-4 |
|
H2CO3 |
4,4.10-7 |
|
H2SO4 |
1.103 |
|
HCN |
4,9.10-10 |
|
HClO4 |
1.1010 |
|
HNO2 |
4,5.10-4 |
Použitá literatúra:
Ing. Jana Široká, Chémia pre 1. Ročník SPŠCH, 1997, 2001, 2003, Príroda, ISBN 80-07-01233-8,
Kolektív autorov, Chémia pre 1. Ročník gymnázií, 2003, druhé nezmenené vydanie, SPN, ISBN 80-10-00236-4,
Juraj Krätsmár – Šmorgovič a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 1994, ISBN 80- 217-0532-9,
J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, ALFA, 3. Vydanie, 1981,
Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, Didaktis, 2002, ISBN 80-7358-030-6,
P. Silný, B. Brestenská, Prehľad chémie 1, SPN, 1996, ISBN 80-08-00376-8