Jordánske hášimovské kráľovstvo (Al Mamlakah al Uruniyah al Hashimiyah, المملكة الأردنّيّة الهاشميّة)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
89 342 km² |
5 100 981 |
64 ob./km² |
Ammán |
arabčina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Jordánsko je štát v oblasti Blízkeho východu v západnej Ázii. Na východe susedí s Irakom na juhu so Saudskou Arábiou, na západe s Izraelom (a Západným brehom Jordánu) a na severe so Sýriou.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Na východe tvorí tri štvrtiny krajiny kamenistá púšť. Nachádza sa tu Jordánske údolie, ktoré je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny. Na západe sa nachádzajú asi 900 m vysoké vápencové kopce. Veľká priekopová prepadlina (ktorou preteká rieka Jordán) pokračuje na juh do Akabského zálivu. Najvyššie hory sú na juhu krajiny. Najvyššou horou je Džabal Ram vysoká 1 754 m.
Vodstvo
Jediným stálym vodným tokom krajiny je rieka Jordán, ktorá sa vlieva do Mŕtveho mora. Preteká Veľkou priekopovou prepadlinou, ktorý tvorí hranicu medzi Izraelom, Jordánskom a Západným brehom Jordánu (územie pod okupáciou Izraela). Rieka je dlhá 251 km a plocha jej povodia je 18 300 km2. Vzniká sútokom troch riečok v Chulskom údolí a behom svojho toku preteká Galilejským jazerom.
Podnebie
Na západe je klíma stredomorská, na východe púštna s tým, že počet zrážok klesá smerom do vnútrozemia. V 90% krajiny sú priemerné zrážky menšie ako 200 mm. Do hôr zasahujú vetry od Stredozemného mora a tak je tu klíma vlhkejšia. Priemerné teploty v januári sú 8 °C a júli 25 °C.
Rastlinstvo
Nakoľko v Jordánsku dominuje púšť, prevládajú tu takmer výhradne akácia (Acacia sp.) a iné púštne rastliny. V oblasti Vádí Rúm rozkvitá počas jarných dažďov množstvo kvetín, ako je napr. kosmatec (Delosperma sp.) a trávy. Jediná zelená oblasť je na východe krajiny. Pozdĺž brehov Jordánu rastú napríklad figovníky (Ficus carica), jasan sýrský (Fraxinus syriaca), platan východný (Platanus orientalis), vŕby (Salix acmophylla) alebo zimolez ovíjavý (Lonicera periclymenum).
Živočíšstvo
Podobne púštnym podmienkam je prispôsobené aj živočíšstvo. Žijú tu rôzne druhy gaziel (Gazella sp.), damani (Procavia capensis), šakaly (Canis aureus) či mungá egyptské (Hespestes ichneumon). Jordán patrí k významným migračným koridorom vtáctva. Môžeme tu pozorovať napríklad drozdy čierne (Turdus merula), kormorány veľké (Phalacorcorax carbo), žeriavy popolavé (Grus grus), kačice divé (Anas platyrhynchos), strdimilov palestínskych (Nectarinia osea), hrdličky senegalské (Streptopelia senegalensis), kalužiaky červenonohé (Tringa totanus) a mnohé ďalšie.
Ochrana prírody
V roku 1966 bolo založené Kráľovská organizácia ochrany prírody ako neštátna inštitúcia a dnes patrí medzi najvýznamnejšie organizácie v tejto oblasti. Obmedzený rozpočet organizácie im dovoľuje prevádzkovať šesť území ochrany prírody: Ajluni, Mokrade Azraqi, Dana, Dibbeen, rezervácia Shaumari, Wadi Mujib. Existuje v krajine tiež množstvo „národných parkov“, ktoré však neslúžia na účely ochrany prírody ale na účely rekreačné.
Socio-ekonomické pomery
História
Od 9. storočia p. n. l. ovládali územie Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí n. l. sa tu usídlili moslimský Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko. V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bolo zatiahnuté do arabsko-izraelskej vojny, v ktorej získalo územia za riekou Jordán. V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku. V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.
Obyvateľstvo
Arabi tvoria 87% obyvateľstva krajiny, 7% sú Aramejci, 2% Čerkesi, 2% Kurdi a 2% Arméni. Úradným jazykom je arabčina ale popri tom sa tu rozpráva aj anglicky. 98% tvoria sunnitský moslimovia, 1% kresťania a 1% iné miestne nábožanstvá.
Územné členenie
Najvyššími územnými celkami krajiny sú provincie (muháfaza), ktorých je 12. Tie sa delia na 1 až 9, dohromady 51 okresov (livá) a tie na menšie celky (kadá). Pod nimi sú spravované mestá a obce. Hlavné mesto Ammán sa delí na niekoľko okrskov.
Hospodárstvo
Najdôležitejšou surovinou sú fosfáty, ďalej potaš a menšie zásoby medi, železnej rudy a niklu. Ťaží sa aj mramor a keramická hlina, tiež zemný plyn, ktorý sa využíva v termálnych elektrárňach. Tiež sa tu nachádzajú rafinérie ropy. Iba 4% krajiny sú vhodné na poľnohospodárstvo a 8% sa využíva ako pastviny. Napriek tomu je poľnohospodárstvo hlavnou činnosťou. Hlavnými produktmi sú rajčiny, olivy, tabak, citrusy a pšenica. Chovajú sa ovce, kozy, hovädzí dobytok a ťavy. Dobytok je chovaný prevažne kočovnými beduínmi. Niektoré oblasti sú umelo zavlažované, iné ohrozuje erózia pôdy.
Zopakujte si:
1. Charakterizujte prírodné podmienky Jordánska.2. Ako sa vyvíjala situácia v krajine po roku 1948?
3. Na čom je založené hospodárstvo krajiny?
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com
Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_Jordan.pnghttp://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Jordan.svg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationJordan.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Jordan_Topography.png&filetimestamp=20070701192349
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Jordan_governorates_named.svg&filetimestamp=20070611132204