Prúdenie vzduchu

Vypracoval: L. Petrovič

Prúdenie vzduchu, vietor vzniká pri nerovnomernom rozložení tlaku vzduchu. Vyrovnáva rozdiely tlaku prúdením z oblasti vyššieho do oblasti nižšieho tlaku. Pri vetre sa sleduje jeho smer a rýchlosť. Smerom sa rozumie to, odkiaľ vietor fúka. Udáva sa v stupňoch (napr. 900 = východný vietor, 1800 = južný, 270 = západný, 360 0 = severný vietor). Môže sa tiež udávať v medzinárodných skratkách, vychádzajúcich z anglických názvov smerov. Rýchlosť vetra sa určuje v m/s a platí: 1 m/s = 3,6 km/h, 1 km/h = 0,27 m/s. Rýchlosť vetra sa môže určovať tiež pomocou Beafortovej stupnice. Vietor je tým silnejší, čím väčší je tlakový gradient (čím sú hustejšie izobary na synoptickej mape). Na synoptickej mape je vietor totožný s izobarami, v blízkosti zemského povrchu je ovplyvňovaný silou trenia, takže vietor zviera s izobarami ostrý uhol.

Miestne vetry

Sú to vetry, ktoré vznikajú na malých územiach. Patria sem: bríza, föhn ,bóra, horský a dolinový vietor, ľadovcový vietor.

- Bríza - je to tzv. pobrežný vánok. Je to vietor, ktorý sa vyskytuje pri pobrežiach morí a veľkých jazier. Príčinou vzniku brízy je nerovnaké ohrievanie pevniny a mora. Cez deň sa pevnina viac ohreje ako more, vzduch je ľahší a stúpa hore. Na jeho miesto prúdi chladnejší vzduch z mora (morská bríza). V noci je teplejšie more, vzduch stúpa a na jeho miesto prúdi vzduch z pevniny (pevninská bríza). Horizontálny rozsah je 20 - 30 km a výška do ktorej zasahuje je 600 - 800 m.

A. morská bríza, B. pevninská bríza

- Föhn - vyskytuje sa v horských oblastiach. Je to teplý a suchý vietor, ktorý sa vyskytuje na záveterných svahoch. Aby vznikol musí sa vyskytovať na obidvoch stranách horského hrebeňa rozličný tlak. Vzduch sa prevaľuje ponad hory z oblasti vyššieho tlaku do oblasti nižšieho tlaku. Vzduch, ktorý je nútený na náveternej strane vystupovať sa adiabaticky ochladzuje o 10 °C/100 m (lebo ešte nie je nasýtený vodnými parami). V úrovni hladiny kondenzácie, kde teplota vzduchu klesne na hodnotu rosného bodu končí suchoadiabatický pokles teploty a začína vlhkoadiabatický pokles, ktorý je nižší a má hodnotu 0,50 °C/100 m. Na náveternej strane sa tvoria oblaky a zrážky. Zo závetria je nad hrebeňom pozorovateľná bariéra oblakov. Po prekonaní horskej prekážky vzduch klesá a pretože má menšiu vlhkosť dochádza k suchoadiabatickému otepľovaniu, čiže o 10 °C/100 m. Pri zostupe vzduchu na záveternej strane sa oblaky rozpúšťajú, pričom na náveternej strane vznikajú nové. Výsledkom zostupu vzduchu na záveternej strane je veľké oteplenie a zníženie relatívnej vlhkosti. Föhn sa vyskytuje v Alpách, Karpatoch, v západnom Gruzínsku, na východných svahoch Skalnatých hôr a v Kanade, na Etiópskej vysočine - preto sú v Masave najvyššie priemerné ročné teploty vzduchu na svete.

Vznik föhnu

- Bóra - vzniká hlavne v zime pri pretekaní studeného vzduchu cez horské prekážky, ktoré lemujú morské pobrežia. Pred pohorím sa vzduch hromadí, dosiahne výšku priesmykov a sediel, cez ktoré preteká veľkou rýchlosťou k pobrežiu (lebo je studený a ťažký). Tento vietor je typický pre pobrežie Jadranu, oblasť Novorossijska, Novú Zem, Bajkal,údolie Rhôny (Mistral), pobrežie Mexika a štát Texas (Norther).

Bóra

- Horské a dolinové vetry - príčinou vzniku je nerovnaké zohrievanie a ochladzovanie vzduchu, ktorý leží nad úbočiami a dolinami. Cez deň sa úbočie zohreje, vzduch je ľahší a stúpa hore, na jeho miesto sa nasúva vzduch z doliny. V noci sa vzduch na úbočí ochladí vyžarovaním, je ťažší a klesá do doliny.

A dolinové vetry, B. horské vetry

- Ľadovcový vietor - vzniká ochladzovaním prízemnej atmosféry od povrchu ľadovcov alebo firnu.

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

N. Polčák 2001: Vybrané kapitoly z klimatológie, UMB FPV KKE

Zdroje obrázkov:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Diagrama_de_formacion_de_la_brisa-breeze.png