Keňa

Vypracoval: L. Petrovič

Keňská republika (Republic of Keny, Jamhuri ya Kenya)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Keňa je prímorský štát vo východnej Afrike na pobreží Indického oceánu. Susedí na západe s Ugandou, na severozápade s Južným Sudánom, na severe s Etiópiou, na východe so Somálskom a na juhu s Tanzániou.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Pri pobreží Indického oceánu sa na východe rozkladá rozsiahla nížina, ktorá sa v severnej časti rozširuje ďaleko do vnútrozemia. Pri hraniciach s Etiópiou patrí Keni časť Etiópskej vysočiny. Na zvyšnom území sú rozsiahla plošina a tam, kde sú lávové pohoria, dosahujú výšok až 2 500 m n. m. Náhorná plošina je rozdelená Východoafrickou priekopovou prepadlinou s množstvom menších jazier. Pozdĺž poklesov vystupujú po oboch stranách vulkanické pohoria. Východne od priekopovej prepadliny sa čnie najvyššia vyhasnutá sopka Kirinyaga (Mount Kenya), ktorá meria 5 199 m. N západe na hraniciach s Ugandou je to hora Mt. Elgon s výškou 4 321 m. V Keni sa tiež nachádza úpätie najvyššej hory Afriky Kilimandžára.

Vodstvo

Riečna sieť krajiny je slabo rozvinutá, rieky sú vodné len v období dažďov. Tie najväčšie pramenia na náhornej plošine a ústia do Indického oceánu. Sever a severovýchod má vysychajúce rieky. Malou severovýchodnou časťou náleží Keni aj Viktóriino jazero (Ukerewe). Na severovýchode nájdeme slané bezodtokové Rudolfovo jazero (Turkana). Najdlhšou riekou je Tana meriaca 708 km.

Podnebie

Keňa sa nachádza v rovníkovom a monzúnovom pásme. Na severe a severovýchode je suché, pri pobreží horúce a vlhké. Ročný úhrn zrážok je pri pobreží 1 100 mm, vo vnútrozemí 500 až 1 000 mm. Na náveterných svahoch hôr sú úhrny 1 500 mm a v horách nad 3 500 m n. m. aj sneží. Najteplejším mesiacom je február a marec a najchladnejšími sú jún a júl. Teploty sa pri Indickom oceáne pohybujú okolo 30 °C. Na severných púšťach presahujú teploty 35 °C. Na zvyšku územia sa teploty pohybujú okolo 25 °C.

Rastlinstvo

V nadmorskej výške do 3 000 m prevládajú savany. Vo vnútrozemí sú väčšinou stepi a savany, na východe od jazera Turkana púšte a polopúšte. Pri pobreží a na západe sa nachádzajú husté tropické pralesy. Vo vyšších polohách nad 3 000 m je porast nižší, horský. Rastú tam hlavne senécie (Senecia gigante), lobélie (Lobelia sp.), protei (Protea sp.) a ďalšie. Na savanách prevládajú akácie (Acacia sp.). Využitie pôdy je nasledovné: 37% tvoria pastviny, 30% lesy, 8% orná pôda, 25% ostatné.

Živočíšstvo

Počty niektorých druhov megafauny zaznamenali v Keni stúpajúcu tendenciu. Hlavne slonov (Loxodonta africana) a zebier Grévyho (Equus grevyi) asi o 5%. Okrem nich tu nájdeme klasické druhy ako sú levy (Panthera leo), žirafy (Giraffa camelopardalis), hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius), byvol africký (Syncerus caffer), gazely, gepardy štíhle (Acinonyx jubatus), leopard škvrnitý (Panthera pardus) a veľké množstvo vtáčích druhov.

Ochrana prírody

V krajine je množstvo národných parkov a rezervácií, medzi najznámejšie patira:

Rezervácia Masai Mara je najznámejší a najnavštevovanejší park Kene. Za chránenú oblasť bol vyhlásený v roku 1977. Rezervácia je situovaná do juhozápadného kúta krajiny a tvorí ju 1510 km štvorcových otvorených pasienkov a planín porastených akáciami so širokou plochou korunou. Rezervácia je zavlažovaná významnou kenskou riekou Mara River a jej prítokom Mastenec River. Západnú hranicu tvorí pôsobivé pohorie Esoit Oloololo escarpmente a je to práve táto časť parku, kde je najväčšia koncentrácia divokých zvierat.

Socio-ekonomické pomery

História

História Keni siaha milióny rokov do minulosti. Pri jazere Turkana boli objavené niektoré z najstarších skamenelín ľudských bytostí Homo habilis a Homo erectus staré asi 2,6 miliónov rokov. V 8. storočí vznikli na pobreží prvé arabské obchodné osady. Koncom 15. storočia vstúpili na územie Portugalci. V druhej polovici 17. storočia sa krajina dostala pod vplyv Ománskeho imámu. V polovici 18. storočia sa väčšina pobrežia dostala pod nadvládu ostrova Zanzibar. V roku 1895 prenajal zanzibarský sultán pôdu Britom, ktorých vplyv sa rýchlo rozšíril do vnútrozemia. Do roku 1904 bolo územie spravované spolu s Ugandou ako Východoafrický protektorát. V roku 1920 bola Keňa prehlásená britskou korunnou kolóniou. V rokoch 1952 až 1956 tu vypukla teroristická vzbura tajnej nacionalistickej spoločnosti Mau-Mau. V roku 1962 bola krajine poskytnutá vnútorná samospráva a v roku 1964 sa stala nezávislou republikou.

Obyvateľstvo

Obyvatelia Keni sa delia na 50 rôznych etnických skupín. Najpočetnejší sú Kikujovia. Ostatné kmene majú podiel na celkovom počte obyvateľov iba okolo 10%. V Keni je najviac kresťanov (45% protestantov a 33% rímskych katolíkov), ďalej 10% moslimov, 10% animistov a 2% ostatných.

Územné členenie

Keňa je rozdelená na 8 provincií a 71 dištriktov.

1. Centrálna provincia

2. Pobrežná provincia

3. Východná provincia

4. Nairobi (hlavné mesto)

5. Severovýchodná provincia

6. provincia Nyanza

7. provincia Rift Valley

8. Západná provincia

Hospodárstvo

Keňa je poľnohospodársky štát s pomerne rozvinutým priemyslom – predstavuje výrobu cementu a spracovanie ropy. V krajine sa ťažia menšie ložiská sódy, fluoritu, soli, zlata a nióbu. Najdôležitejším priemyslom je petrochemický, textilný a potravinársky. Pestuje sa tu cukrová trstina, kukurica, pšenica, ryža, batáty, zemiaky, strukoviny, maniok, ovocie, káva, čaj, kokos a sisal. Najviac sa chová hovädzí dobytok, ovce, kozy, hydina a ťavy. Významný je tiež rybolov a ťažba dreva. Vláda podporuje cestovný ruch – safari.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Kenya.svg