Pravda a lož

Láska môže zomrieť na pravdu, priateľstvo na lož. 

(Abel Bonnard)

Úvodom je nutné odpovedať na niektoré základné otázky: čo je to pravda a čo lož? Pravdu respektíve pravdovravnosť by sme mohli charakterizovať ako cnosť, ktorá sa prejavuje v našich slovách a skutkoch, pritom sa snažíme vyvarovať sa dvojakosti, pretvárky a pokrytectva. Lož je opak pravdy, spočíva v tom, že človek hovorí nepravdu s úmyslom oklamať, znamená to jednať proti pravde, aby sme niekoho uviedli do omylu.

Je vždy nesprávne nepovedať pravdu?

Napríklad lekár nepovie pacientovi pravdu o jeho stave, nakoľko by mu mohol vziať elán do ďalšieho boja s chorobou. No ani lekár by nemal klamať. Zamlčanie časti pravdy nie je to isté ako klamstvo. Keď nepovieme niekomu celú pravdu, nemusíme mu tým ublížiť, lebo vieme, že celá pravda by ho „zrazila na kolená“. Tým sa mu vlastne snažíme pomôcť. Ale klamstvom ešte nikto nikomu nepomohol a keď, tak iba krátkodobo, no i tak sa v konečnom dôsledku táto lož obráti proti tomu, kto klame.

 Sú i také oblasti ľudskej činnosti, kde je vyslovene zakázané hovoriť pravdu o určitých veciach, skutočnostiach a javoch. Patria sem štátne a vojenské tajomstvá, tajomstvá na výrobu nápojov (Coca-Cola, Becherovka) a ďalších produktov, najmä tých, ktoré sú životu nebezpečné.

 Zvláštna kategória tajomstva je spovedné tajomstvo. To vychádza z viery v Boha a v histórii nachádzame množstvo príkladov, kedy kňaz radšej položil svoj život, ako by mal prezradiť spovedné tajomstvo.

Najčastejšími porušeniami pravdy sú:

• krivé svedectvo a krivá prísaha;
• opovážlivý úsudok (dopúšťa sa ho ten, kto, čo i len mlčky pripustí ako pravdivú nejakú mravnú vinu bez dostatočných dôkazov);
• nactiutŕhanie (kto bez objektívne platného dôvodu odhalí chyby a prehrešky druhým osobám, ktoré ich nezaujímajú);
• ohováranie (kto tvrdením odporujúcim pravde škodí dobrej povesti a dáva tým príležitosť k mylným úsudkom).

 Pravda je aj v komunikácii potrebná, ba dokonca žiaduca, ale nie za každú cenu. Ak by sme pravdou mohli niekomu ublížiť, necháme si ju radšej pre seba, ak to nie je vec, ktorú musíme nutne povedať. Keď však musíme povedať nepríjemné veci, snažíme sa to robiť s citom a taktom. Hlásanie pravdy a pravdovravnosti sám o sebe nestačí, musí tu byť súlad medzi slovom a skutom. Nemôžeme vodu kázať a víno piť! Ak niekoho stokrát oklamem a sto prvýkrát mu poviem pravdu, už mi neuverí. Preto by sa mal každý sám zamyslieť, akú cestu si zvolí, či cestu pravdy alebo lži.

Klamať sa nepatrí. Vždy treba hovoriť pravdu. Pravda zvíťazí! Lož má krátke nohy..... Počujeme to od detstva. Doma, v škole, a predsa každodenne všade vôkol nás poletuje nespočetne veľa lží. Je ale klamstvo vždy zlé a pravda vždy dobrá? Čo sa už dá považovať za klamstvo? Čo je vlastne pravda? A ako to vyzerá vo svete anonymity – na internete?

Takže kedy je vôbec lož prípustná, tolerovateľná, neškodná?

1.) Klamstvo pre pobavenie:

Nejaký chudák zo zahraničia sa Vás opýta na Hlavnej stanici, ktorým vlakom sa dostane do Prahy a Vy ho pošlete pre pobavenie do Košíc. Toto jednoducho nemožno považovať za vtipné. Žart, ktorý nepobaví aj nachytaného, naopak, spôsobí mu problémy, je iba klamstvom a následná zábava klamára je len plné doznanie vlastnej slizkej povahy.

2.) Klamstvo – pre obohatenie, podvod, poškodenie:

Ak klamete preto, aby ste niekomu priamo, alebo nepriamo ublížili, získali ste akúkoľvek výhodu na jeho úkor, poškodili ho na majetku alebo na zdraví, to je kategória oveľa horšia ako prvá. Takýmito vecami sa už ale zaoberá aj polícia a je jasné, že tento typ klamania nebude ani náhodou patriť medzi nevinné.

3.) Lož každodenná, obyčajná:

Toto je ten najobyčajnejší, veľmi rozšírený spôsob narábania s klamstvom. Je to typ života. Človek klame každý deň, pokojne stokrát. Stáva sa neschopným rozoznávať čo je pravda a čo lož. Hovorí len to, čo chce, nepríjemné veci zamlčiava. Informácie selektuje do takej miery, že sa vyhýba absolútne každej drobnosti s potenciálom priniesť čo len najmenší problém. Tento typ človeka nehľadá pravdu, nemá potrebu byť presný, poctivý. Nakoľko nerozlišuje pravdu od lži, skutočnosť od výmyslu, je ľahko manipulovateľný. To, čomu verí, si vyberá viac podľa atraktivity, zdanlivej zaujímavosti, než na základe kritického úsudku. Je preto nevypočítateľný, nepredvídateľný. 

Ak je takýto človek v dôležitom mocenskom alebo ekonomickom postavení, stáva sa nebezpečným pre morálku svojho okolia, pre ľudí, ktorých ovplyvňuje. Moc a peniaze ešte viac zdeformujú jeho charakter a môže sa z neho stať klamár podľa bodu 2.

Nevinná lož:

Nechcete vysvetľovať, prečo ste telefonovali s osobou XY, tak poviete že ste volali s osobou Z. Dieťa má teplotu 37 a povie že má 38 a radšej teda nepôjde 1 deň do školy, určite ho to prejde... atď. Naozaj je treba rozlíšiť či sa takéto chovanie nezhoršuje a nesmeruje do niečoho, čo už nevinnou lžou nazvať nemožno. Najlepšie je ale samozrejme neklamať vôbec, ale to sa asi nedá. Istá tolerancia je preto namieste. 

Potrebná lož:

Nákupné centrum, 3000 ľudí, ohlásená bomba. Bezpečnostné zložky potrebujú dostať ľudí do bezpečia. K dispozícii sú 3 východy a zhruba 20 minút času. Pravdovravný policajt zahlási – v nákupnom centre je bomba, ktorá vybuchne o 20 minút. Ľudský pud sebazáchovy spôsobí tlačenicu, pri ktorej môže byť zranených alebo usmrtených veľa ľudí. Preto bude rozumnejšie ohlásiť skôr nejaký požiar v jednom z obchodov alebo nejaké evakuačné cvičenie. Iba fabulujem, ale kompetentní by dbali o pokojný organizovaný odchod ľudí do bezpečia a neváhali by klamať. Pravda ide bokom, mohla by paradoxne uškodiť. 

Niekedy sa ťažko chorému človeku zamlčiava pravda o jeho prognóze na prežitie. Robí sa to najmä kvôli psychike pacienta, ktorá môže byť týmto poznaním poškodená. Táto informácia často spôsobí stratu sily bojovať a môže mať fatálne následky. Aj takú nechcenú tvár môže pravda mať. Je ale dôležité, aby sa aj takáto lož starostilo zvážila a „aplikovala“ sa len na povahu, ktorá by pravdu skutočne nezvládla.

Pravda:

Snáď úplne najťažšie je vôbec zadefinovať, čo je pravda. Tou sa oháňajú aj najväčší luhári. Podľa pravidla, že zlo sa rado maskuje za dobro a lož za pravdu je možné paradoxne konštatovať, že len málo z toho, čo sa za pravdu vydáva, ňou aj skutočne je. Pravda je len jedna – áno, platí to v drvivej väčšine prípadov. Je absolútna a nespochybniteľná, bohužiaľ, nie vždy ju poznáme. Mnohé otázky o zmysle nášho života alebo pôvode našej existencie nemôžu byť zo svojej podstaty rozriešené. Dajú sa vysvetľovať podľa aktuálnych poznatkov vedy, istej filozofie alebo nejakej viery, no pravdu pri nich konštatovať nemožno. Napriek tomu to často robia napríklad náboženské sekty. Sú schopné šíriť nezmysly a označovať ich za absolútnu pravdu. 

 

Použitá literatúra: