Reálne a zobrazené vzory

 

Vplyv osobností (iných vzorov) pre etické formovanie mladého človeka

 

Vzory nás ovplyvňujú od detstva bez toho, aby sme si to uvedomovali. Odmalička nás formujú a svojím správaním usmerňuje rodina, najmä však naši rodičia, neskôr sú to kamaráti, spolužiaci a učitelia v materskej škole, na základnej, strednej a vysokej škole. Máme rôzne vzory zo sveta šoubiznisu, či už sú to herci, speváci, moderátori, modelky a pod. Ku tomu sa postupne pridávajú rôzni hrdinovia filmového plátna, prípadne literárne postavy. Po skončení stredoškolského či vysokoškolského štúdia obvykle mladí ľudia nastúpia do zamestnania a tam ich osobnosť ďalej formujú kolegovia a zamestnávatelia. Stávajú sa členmi takejto novej „pracovnej“ rodiny. Okrem toho nemožno zabudnúť ani na formovanie osobnosti z pohľadu viery v Boha či hľadanie vzorov medzi politickými vodcami a diktátormi.

 

 

 

Pojem reálne a zobrazené vzory

 

Primárnymi vzormi, ktoré takto ovplyvňujú naše správanie, je, ako som už vyššie spomínala, rodina. Rodina a jej jednotliví členovia, no najviac rodičia. Oni od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz čiže vedomie seba samého. Samotné formovanie identity sa deje od najútlejšieho veku dieťaťa a je závislé od toho, aké informácie o sebe dieťa od svojich rodičov dostáva. Tieto informácie dieťa získava prostredníctvom vzťahu, ktorý s nimi má, a to v bežných životných situáciách. Vo vytváraní sebaobrazu je rozhodujúce, či je dieťa posudzované a hodnotené prevažne negatívne alebo prevažne pozitívne, a to osobitne v prvých rokoch života, kedy hodnotenie prichádzajúce od rodičov preberá absolútne nekriticky. Vďaka prístupu rodičov si dieťa utvára obraz o sebe obraz alebo „dobrého“, a teda úspešného, užitočného, správneho dieťaťa alebo presne naopak. Tento sebaobraz výrazne ovplyvní celoživotné nazeranie dieťaťa na seba aj z hľadiska etiky a morálky, a toto nazeranie sa premietne do všetkých stránok jeho fungovania v živote. Ak si dieťa potvrdí svojou skúsenosťou svoju cenu a svoj význam pre druhého človeka, bude mať pocit ceny aj samo pre seba. Získa dostatočnú sebaúctu a sebaistotu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom tolerancie k ľuďom a schopnosti akceptovať ich, ako aj schopnosť asertívneho sebapresadzovania sa. Sebapoňatie dieťaťa  ovplyvňujú aj spôsoby, štýly výchovy uplatňované v rodine.

 

Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, oddychujúceho, nakupujúceho, suseda, priateľa a pod. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí  je aj osvojovanie si noriem, vzorcov, hodnôt. Dysfunkcia rodiny vedie k tomu, že dieťa si alebo neosvojí príslušné roly, (napr. aj preto, že rodina nie je úplná), alebo si osvojí roly, hodnoty a normy, ktoré majoritná spoločnosť považuje za nežiaduce. Z takejto rodiny prichádzajú do spoločnosti deti, ktoré neposudzujú svet ako ich rovesníci, ktoré sa správajú inak, ako je bežné a ako sa od nich očakáva. A dostáva sa im, samozrejme, príslušnej spätnej reakcie, ktorá často len posilňuje ich rolovo neprimerané správanie.

 

Modelom, vzorom teda tým koho činnosť či správanie  napodobňujeme , je zvyčajne určitá osoba , môže ním byť aj zviera. Ak je vzorom osoba, potom záleží pri napodobňovaní na jej vlastnostiach( vek, pohlavie, črty osobnosti atď.),na jej sociálnom postavení a prestíži a na mnohých iných znakoch. Modelom môže byť aj dvojica alebo väčšia skupina ľudí.

 

Vzory delíme na:

 

POZITÍVNE sú zosobnením pozitívnych hodnôt, vytvárajú a šíria okolo seba lásku, snažia sa o spravodlivosť a dobré medziľudské vzťahy v akomkoľvek prostredí , každý svojim spôsobom,

NEGATÍVNE sú opakom pozitívneho vzoru, často pôsobia skryto, pritom vedome a manipulatívne (vedia že sú negatívne vzory).

REÁLNE sú to ľudia, ktorí reálne žijú alebo žili

ZOBRAZENÉ vzory zobrazené v literárnych dielach, filmoch, dramatickej tvorbe, ktoré najčastejšie sledujeme v televízii, kine a iných médiách.

 

 

Vzor možno napodobňovať alebo sa sním identifikovať.

 

Imitácia je napodobňovanie, preberanie správania od iných ľudí a ich vykonávanie tak, ako to robia oni.

Identifikácia je prevzatie záujmov a cieľov iných spojené s prianím sa im podobať.

 

1.       Učiteľ – významný faktor ovplyvňovania osobnosti mladého človeka 

Ďalším významným vzorom je určite osoba učiteľa. Učitelia na nás pôsobia na základnej, strednej a vysokej škole, okrem toho sú to rôzni majstri odbornej výchovy alebo vedúci v záujmových krúžkoch. Je samozrejmé, že okrem hlavnej náplne učiteľa, čo je dať študentom vzdelanie, je ich úlohou aj pôsobiť na ich výchovu a správanie. Ako iste vieme, samotní učitelia majú okrem týchto aj iné povinnosti, ktorými sú napr.: organizovanie vzdelávacieho procesu, koordinácia výchovnej a vzdelávacej činnosti a spolupráca s rôznymi organizáciami, inštitúciami, ktoré sú v kontakte so žiakmi. Všetky tieto povinnosti a pôsobenie učiteľa sú zhrnuté v kódexe učiteľa, ktorým by sa mal každý riadiť. Samozrejme, každý pozná prípady zo svojho okolia, kedy dodržanie takéhoto kódexu nie je zo strany pedagóga uplatnené. Existujú tri druhy učiteľov, ktorými sú:

 

1. autoritatívny typ –  v tomto prípade je pozornosť venovaná len osobe samotného učiteľa, neberie ohľad na svojich žiakov či študentov, nerešpektuje ich požiadavky, vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa vzdelávania má výsadné postavenie učiteľ, nie žiaci, ďalej neberie ohľad na žiadne nápady vychádzajúce zo strany a iniciatívy študentov a takto by som mohla vo svojom zozname „učiteľských neduhov“ pokračovať ďalej. Takýto typ učiteľa iste nebude formovať osobnosť žiaka či študenta v pozitívnom zmysle, skôr ho brzdí vo vývoji a nedáva mu šancu na realizáciu vlastných nápadov. Je to negatívny typ osobnosti učiteľa.

2. liberálny typ -  tento, naopak od autoritatívneho typu učiteľa, má nedostatky v tom, že nejaví žiadny záujem o študentov a o ich výchovný proces. V podstate by sa dalo povedať, že tomuto typu učiteľa je jedno, akým smerom sa jeho žiaci uberajú, podstatné je pre neho to, že odprednáša svoju učebnú látku, a tým celý proces pôsobenia na žiaka u tohto typu končí. Taktiež je to negatívny typ osobnosti učiteľa.

3. demokratický typ – tento typ sa vyznačuje záujmom o svojich žiakov, motivuje ich k ďalšej práci, za výkony ich vie pochváliť, ale neúspechy vie aj pokarhať. Tzn. dokáže rozoznať, čo je vo výchove a vzdelaní študentov správne a čo nie. Tento typ je otvorený kompromisom, so svojimi žiakmi o problematike diskutuje otvorene, dáva im priestor na vyjadrenie svojich názorov a postojov. Tento typ učiteľa je pozitívny, a teda je aj správnym etickým vzorom mladých ľudí. 

 

V podmienkach na základnej škole je prvoradým vzorom učiteľ, potom ostatní personál školy. Ako vzory môžu tiež slúžiť známe osoby verejného života , literárne a rozprávkové postavy , ale aj nenápadní a verejnosti neznámi ľudia , z ktorých vyžaduje ľudskosť, pokoj a ochota nezištne pomáhať.

V súčasnosti je problémom široká ponuka nežiadúcich vzorov, prezentujúcich negatívne hodnoty , ako sú násilie, agresivita, snaha po víťazstve za každú cenu apod. Tieto vzory ponúka najmä televízia, film, videoprodukcia, počítačové hry, ale aj niektoré rozprávky.

 

Zopakujte si:

1. Kto je tvoj vzor?
2. Koho radi pozorujete pri práci?
3. Čie slová sú pre vás dôležité?
4. Koho z dospelých si ceníte ako vzor?

Použitá literatúra:

J. Oravcová, L. Ďuricová, O. Bindasová – Psychológia rodiny, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica 2007, ISBN 978-80-8083-490-6, EAN 9788080834906
J. Grác – PERSUÁZIA - Ovplyvňovanie človeka človekom, Vydavateľstvo Osveta, Martin 1988, ISBN 70-005-88 POČ
L.Lencz, O.Krížová,Metodický materiál k predmetu Etická výchova,MC v Bratislave,1993