Správa súborov, priečinky a súbory

Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

Správa súborov

Základnou funkciou a vlastnosťou operačného systému je práca so súbormi. Súbory môžeme považovať za informácie ukladané v počítači. Za súbor môžeme smelo považovať:

• Databázu

• Dokument

• Tabuľku

• Obrázok

• Hudobnú skladbu (pesničku)

• Video a mnoho ďalších.

Ich spoločnou vlastnosťou je to, že:

• Sú v digitálnom formáte

• Sú uložené na nosiči dát

• Je možné s nimi v budúcnosti pracovať:

  •  modifikovať ich

  •  archivovať ich na rôzne nosiče údajov

  •  odosielať ich ako prílohy e-mailov

V ére sálových počítačov bol okruh súborov pomerne obmedzený len na niekoľko druhov. Preto sa tieto ukladali na vymeniteľné disky, alebo magnetické pásky. Tam stačilo, ak pracovník výpočtového strediska vedel nosič na ktorom boli údaje archivované a ten použil.

• Adresárov (zložiek)

• Rôznych typov súborov

   

Už počas inštalácie si operačný systém vytvoril samostatný adresár, do ktorého si nainštaloval všetky komponenty. Tie si počas práce z tohto miesta postupne ťahal do pamäte.

Okrem operačného systému začali adresárovú štruktúru vo veľkom využívať a dodnes využívajú všetky softvérhausy. Takto vytvorené adresáre slúžia nielen na ukladanie programov, ale aj na ukladanie údajov rôzneho formátu. Toto prináša do počítača značný poriadok a pomerne jednoduchú orientáciu.

Priečinky a súbory

Adresáre vytvárajú na počítači takzvanú stromovú štruktúru. Tá pomáha sprehľadniť uloženie informácií na disku. Medzi adresármi platí vzťah nadradenosti a podradenosti. Schematicky to môžem znázorniť ako školu:

• Škola

  •  1. Ročník

    • 1.A trieda

    • 1.B trieda

  •  2. Ročník

    • 2.A trieda

    • 2.B trieda

    • 2.C trieda

  •  3. Ročník

    • 3.A trieda

    • 3.B trieda

    • 3.C trieda

    • 3.D trieda

  •  4.ročník

    • 4.A trieda

    • 4.B trieda

Ako vidieť na tejto schéme, najvyššiu úroveň má škola. Na ďalšej úrovni sú ročníky a na poslednej úrovni v našej schéme sú triedy.

Ako je vidieť, aj na tejto našej schéme platí zásada, že na jednej úrovni môže byť jeden názov len raz. To znamená, že sa názvy na jednej úrovni nesmú opakovať. V rôznych podadresároch však môžem mať súbor s tým istým názvom.

Súbory tvoria rovnorodú skupinu dát. Napríklad v databázovom súbore výrobkov máme všetky dôležité informácie o výrobkoch. Štruktúra databázy je jedna a záznamy v nej dodržiavajú túto štruktúru. Jediný rozdiel je vo vlastných údajoch. Tu každý záznam obsahuje iné informácie o konkrétnom výrobku.

Osobitnou kapitolou týkajúcou sa súborov je kapitola ich názvoslovia a koncoviek. Operačný systém pracuje s obrovským množstvom druhov súborov. Aby sa v tom vyznal, vymysleli sa koncovky súborov, ktoré sa stali akýmsi štandardom. Bežne majú rozsah 3 bajty (to zobrazí OS od Microsoftu), ale používajú sa aj väčšie 4 a viac bajtové koncovky.

Takto nám koncovka prezradí o aký druh súboru ide. Tu si popíšeme len zopár:

• *.dbf databáza

• *.idx index ku databáze

• *. doc dokument

• *.xls tabuľka

• *.jpg obrázok a mnoho ďalších druhov súborov.

   

   

Aj tu platí zásada, že v jednom adresári nesmie byť ten istý súbor s tou istou koncovkou viackrát nahratý. Neumožňuje to ani samotný operačný systém. Ak by sme chceli do určitého adresára nahrať súbor taký, aký tam už je, potom sa nás systém opýta, či chceme pôvodný súbor prepísať. Je to zo strany operačného systému bezpečnostné varovanie a je len na nás, ako sa rozhodneme. Ak odpovieme áno pôvodný súbor sa prepíše.

Otázky:

1. Čo je základnou vlastnosťou a funkciou Operačného systému?

2. Vysvetlite, čo znamená hierarchická štruktúra súborov.

3. Aké zásady platia pri pomenovávaní súborov?

4. Akú úlohu majú koncovky súborov?

5. Akú úlohu majú atribúty súborov z hľadiska ich bezpečnosti?