Začiatok 18. storočia poznamenali 2 vojny, ktoré zmenili Európu. Jedna sa odohrala na severe Európy, druhá na juhu Európy a zapojili sa do nich všetky významné európske mocnosti.
Veľká severná vojna (1700-1721)
Severná vojna sa odohrala medzi Švédskom a ostatnými severoeurópskymi mocnosťami – Ruskom, Poľskom, Saskom a Dánskom. Tie vytvorili severný spolok, na čele s cárskym Ruskom. Hlavnou príčinou severnej vojny bolo ovládnutie Baltského mora, ktoré bolo dôležité pre rozvoj námorného obchodu na severe Európy.
Vojna sa začala v roku 1700, keď Rusko, Poľsko, Sasko a Dánsko zaútočili na Švédsko, na čele s mladým kráľom Karolom XII. Švédsko vtedy porazilo Rusko pri Narve (Estónsko) a prinútilo Sasko, Poľsko a Dánsko ustúpiť. Zdalo sa, že porážka Ruska je definitívna. Lenže ruský cár Peter I. Veľký sa nevzdal a začal v Rusku uskutočňovať hospodársko-politické reformy. Najdôležitejšou bola reforma armády, ktorá nakoniec priniesla Rusom víťazstvo. V roku 1709 porazil Peter I. Švédov v bitke pri Poltave (Ukrajina). Kráľ Karol XII. utiekol do Turecka a Turci sa tiež zapojili do vojny. Neskôr sa vrátil do Nemecka, ale nakoniec bol v roku 1718 zabitý v Nórsku. Švédi, vyčerpaní dvadsaťročnou vojnou, sa v roku 1721 vzdali. Severná vojna sa skončila v roku 1721 Nyštadtským mierom, ktorý potvrdilvíťazstvo Ruska. Vďaka mierovej zmluve získalo nové územie (Livónsko, Estónsko, Ingriu, Kexhol a časť Fínska) a hlavne prístup k Baltickému moru. Rusko sa stalo európskou veľmocou.
Peter I. Veľký a Rusko
Peter I. (1672-1725) vládol ako ruský cár v rokoch 1682 – 1725. Jeho vzorom bola západná Európa a rozhodol sa pretvoriť zaostalé Rusko na vyspelú európsku monarchiu. Bola to ťažká úloha. Rusko bolo síce veľkou a na suroviny bohatou krajinou, ale zároveň aj hospodársky veľmi zaostalou. Hlavnú moc sústredili v rukách ruskí šľachtici – bojari, ktorí bezohľadne vykorisťovali poddaných - nevoľníkov. Peter chcel preniknúť na Západ a potreboval na to prístup k Baltskému moru na severe a Čiernemu moru na juhu. Mladý cár sa v prestrojení za obyčajného človeka vydal v roku 1697 na cesty po západnej Európe, najmä po Holandsku a Anglicku. Na cestách sa nechával najímať na prácu ako tesár, pretože sa chcel naučiť stavať lode. Zaujímal sa o všetky technické výdobytky a spoločenské novinky. Západný spôsob života sa potom usiloval zaviesť v Rusku. Staval manufaktúry, cesty, podporoval priemysel, obchod, vzdelanie a vedy. Zdokonalil armádu a vybudoval silné námorníctvo. Na svojom dvore zaviedol západnú módu, ktorej sa museli všetci prispôsobiť – muži si museli holiť brady, ostrihať vlasy a nosiť oblečenie podľa západoeurópskeho vzoru. V roku 1703, počas severnej vojny, založil na rieke Neva mesto Sankt Peterburg, ktoré sa stalo hlavným mestom Ruska. Pri jeho výstavbe pomáhali architekti a remeselníci so západnej Európy (Talianska, Francúzska ai.). Mesto je dodnes slávne vďaka svojej architektúre a pre svoju polohu na mnohých kanáloch je prezývané „Benátky severu“. Peter I. Veľký je dodnes považovaný za najvýznamnejšieho ruského panovníka, ktorý posunul Rusko smerom k Európe.
Vojna o španielske dedičstvo (1701-1713/1714)
Rod Habsburgovcov ovládal v Európe Rakúsko a Španielsko, preto sa aj delil na dve vetvy – rakúskych a španielskych Habsburgovcov. Habsburgovci boli silne veriaci katolíci, čo v Španielsku viedlo k stredovekej inkvizícii, ale aj k častým príbuzenským sobášom. Tie mali za následok, že sa rodili degenerovaní panovníci, ktorí neboli schopní vládnuť a zabezpečiť budúcich následníkov na trón. Smrť posledného španielskeho Habsburga – kráľa Karola II. v roku 1700 - rozpútala v Európe vojnu o španielske dedičstvo.
Do konfliktu sa dostali dve krajiny – Rakúsko a Francúzsko. Rímskonemecký cisár a rakúsky panovník Leopold I. Habsburskýa francúzsky kráľ Ľudovít XIV. si uplatňovali svoje nároky na rozsiahle a bohaté španielske dedičstvo. Leopold I. sa odvolával na príbuznosť oboch vetiev Habsburgovcov a Ľudovít XIV. na to, že Karol II. na sklonku života určil za svojho nástupcu Filipa z Anjou, vnuka Ľudovíta XIV.
Obava zo silného francúzsko-španielskeho spojenectva vyvolala vojnový konflikt a vznik silnej protifrancúzskej koalície - Anglicka, Holandska a habsburskej rakúskej monarchie. Na jej stranu sa pripojili aj nemecké kniežatstvá. Pruské knieža Fridrich III. využil situáciu a za podporu koalície si vynútil od Leopolda I. kráľovský titul a následne sa v roku 1701 korunoval za prvého pruského kráľa v dejinách (Fridrich I.).
Vojna vypukla v roku 1701 a s prestávkami trvala až do roku 1714. Bojovalo sa v Európe aj v španielskych zámorských kolóniách. Spočiatku sa darilo protifrancúzskej koalícii, pod vedením veliteľa habsburských vojsk princa Eugena Savojského a veliteľa anglických zborov Johna Churchilla, vojvodu z Marlborough. V roku 1704 spojené vojská v bitke pri Höchstädte uštedrili Francúzom porážku. Anglicko však postupne prestalo podporovať protifrancúzsku koalíciu, lebo sa obávalo vzniku nadvlády Habsburgovcov v Európe. Anglicko uznalo nástupníctvo Filipa V. na španielskom tróne. Protifrancúzska koalícia sa rozpadla. V roku 1713 bol podpísaný utrechtský mier medzi bojujúcimi stranami. Cisár Karol VI. sa ešte raz pokúsil bojovať proti Francúzom, ale po porážke v roku 1714 bola podpísaná nová mierová zmluva - rastattský mier. Rakúski Habsburgovci získali územia v Taliansku a v Nizozemsku. Rastattský mier znamenal definitívny koniec vojny o španielske dedičstvo.
Výsledky vojen
Vojny na začiatku 18. storočia priniesli nové rozloženie síl v Erópe. Anglicko sa stalo svetovou námornou veľmocou, oslabila sa moc Španielska, Francúzska, Turecka a Švédska. Naopak, novými európskymi veľmocami sa stali Ruskoa nemecký štát Prusko.
Zopakujte si:
1. Kedy a prečo vypukla severná vojna, ktoré štáty v nej bojovali?2. Kedy a prečo vypukla vojna o španielske dedičstvo, ktoré štáty v nej bojovali?
3. Kto a kedy založil Sankt Peterburg?
4. Aké výsledky priniesli vojny na začiatku 18. storočia?
Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 20012. Kolektív autorov: Dejiny Európy, Mladé letá, Bratislava 1998