Barok

Barok (nespisovne baroko) je historické obdobie a zároveň umelecký sloh. Vznikol okolo roku 1600 v Ríme a v Európe prevládal v 17. - 18. storočí. Ojedinele pretrvával aj na začiatku 19. storočia, pričom sa miešal najmä s obdobím rokoka,ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok súvisel s víťazstvom protireformácie a upevnením postavenia katolíckej cirkvi, ako aj absolutistickej moci panovníkov.

Pôvod slova barok

Názov „barok“ má nejasný pôvod. Uvádzajú sa tieto možnosti vzniku pomenovania:

1. Portugalské slovo „barocco“, ktorým sa označovala perla nepravidelného tvaru.

2. Meno talianskeho maliara Federica Barocciho.

3. Latinské označenie štvrtého druhu druhej figúry sylogizmu v scholastickej logike - baroco.

4. Grécke slovo „báros“, ktoré v preklade znamená ťarchu, hojnosť.

Pomenovanie barok spočiatku označovalo „zlý vkus“, pretože vyumelkovanosť a prezdobenosť vyvolávali dojem nevkusu.

Ako označenie pre štýl umenia sa slovo barok začalo používať v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. V 19. storočí sa slovo barok stalo vedeckým termínom.

Historické pozadie baroka

Barok vznikol v období krízy feudalizmu. Toto obdobie 17. - 18. storočia bolo poznamenané vojnami a náboženskými rozpormi (francúzske náboženské vojny, vojny v Holandsku, náboženské prenasledovanie v Anglicku, protihabsburské povstania v Uhorsku, tridsaťročná vojna, vojny s Turkami), ale aj morové epidémie (v Taliansku, Anglicku, Francúzsku, Rakúsku, Rusku). Všetky tieto udalosti prinášali smrť, utrpenie, zhoršenie životných podmienok, pesimizmus a beznádej, preto ľudia hľadali istotu v mystickom, božskom a nadpozemskom svete.

Charakteristika baroka

Barokový štýl a umenie môžeme rozdeliť na dva prúdy:

1. Náboženský – vplyv protestantskej cirkvi a najmä katolíckej cirkvi, ktorá veľmi silno ovplyvnila barokové umenie. Barokové umenie sa viac a ľahšie rozvinulo v katolíckych ako protestantských krajinách.

2. Svetský – delil sa na šľachtický, mestský a ľudový.

Podstatou baroka je rozpoltenosť (rozdvojenosť), ktorá sa prejavovala v kontrastoch:

• čas - večnosť

• pozemskosť (realita) – nadpozemskosť (mystika)

• pôžitkárstvo - odriekanie

• jednoduchosť - prepych

• statickosť – dynamickosť.

Barokový človek sa zmietal medzi silami dobra (boh a cnostný život) a silami zla (satan a pokušenie). Veľmi dôležitým pojmom bola krása. Vzorom baroka bola antika.

Rozoznávame tri typy barokového hrdinu:

1. svätec – cesta lásky k Bohu a odriekania,

2. hrdina – cesta činu a dôstojnosti,

3. mudrc – cesta myslenia a múdrosti.

Do popredia sa dostali božské, nadpozemské hodnoty, viera v záhrobný život, zosilneli rôzne náboženské kulty (kult Panny Márie), uctievali sa zázračné obrazy, sochy a začali sa konať veľkolepé púte, vďaka čomu sa upevňovala moc náboženstva a cirkvi.

Na druhej strane poznávanie sveta a skutočnosti viedlo k rozšíreniu povier, astrológie, alchýmie, mágie, vyvolávaniu duchov, vieru v bosorky, čary, horoskopy a myšlienkam o konci sveta.

Cieľ baroka

Barokový umelecký sloh sa snažil umeleckými prostriedkami vyvolať pocit pokory a odovzdanosti Bohu, čo sa darilo dosiahnuť mohutnosťou, veľkoleposťou a nádherou stavieb, maliarskych a sochárskych diel, aby sa vyjadrila nadradenosť cirkvi nad poddanými.

Jedným z rádov cirkvi, ktoré sa snažili obnoviť moc katolíckej cirkvi, bol aj jezuitský rád (jeho zakladateľom bol španielsky šľachtic Ignác z Loyoly). Známy je jeho výrok: „Prišiel som, aby som zapaľoval oheň v srdciach.“ Ten oheň mala byť viera, ktorú chcel zapaľovať v srdciach ostatných.

Ignác z Loyoly

Rozdelenie baroka

Barok ohraničujú dve udalosti - Tridsaťročná vojna (1618 – 1648) a Francúzska revolúcia (1789). Jeho vývoj môžeme rozdeliť na tri základné obdobia:

• raný barok (prvá polovica 17. storočia)

• vrcholný barok (druhá polovica 17. storočia)

• neskorý barok – rokoko (18. storočie).

Barok sa preslávil najmä v architektúre, maliarstve,sochárstve, ale aj v hudbe, literatúre, divadle a móde.

Barok v architektúre

V barokovom slohu boli postavené chrámy akláštory. Neskôr sa v tomto slohu stavali aj svetské stavby ako paláce, letohrádky, zámky a kaštiele, vzniklo množstvo tzv. malých architektúr - na vidieku to boli prícestné, poľné, lesné a iné kaplnky, sochy svätých a v mestách sa stavali morové, mariánske a trojičné stĺpy. Okná budov a portály boli ozdobené a nepravidelné. Charakteristickou črtou slohu bola bohatá výzdoba – používalo sa  zlato, mramor a veľa sôch.Významní architekti: Bernini (Námestie sv. Petra v Ríme), Perault, Borromini, Fontana a Johan Bernard Fisher, ktorého preslávila jedna z najvýznamnejších stavieb tohto obdobia – cisársky palác vo Viedni.

Barokové maliarstvo

Pre barokové maliarstvo bolo charakteristické zvýraznenie pohybu, ostré kontrasty svetla a tmy, no taktiež výrazná farebnosť malieb. V tomto období vznikali najmä oltárne obrazy, nástenné maľby (freska) aslávnostné dvorné portréty, medzi najmenej populárne patrili krajinomaľby a zátišia.

Z motívov prevládali najmä: náboženské motívy (obrazy katolíckych mučeníkov a svätcov), tiež mytologické motívy (antickí bohovia), postavy vojvodov a štátnikov. Najslávnejší maliari: Caravaggio, Rembrandt van Rijn, Anthonis van Dyck, Jan Brueghel st. ajml., Rubens, Diego Vélasquez.

Obraz Diega Vélasqueza

Barokové sochárstvo

V barokovom sochárstve vznikalo množstvo sôch a súsoší na priečeliach budov, v kostoloch, na oltároch, v parkoch, alebo na pohrebných sarkofágoch v rodinných hrobkách a vynikajúce reliéfy. Námetom boli najmä postavy katolíckych svätcov, ale aj sochárske portréty. Barokové sochárstvo sa snažilo znázorniť postavy v prirodzenom pohybe, ale aj vystihnúť ich duševný stav (smútok, radosť, hnev alebo strach). Sochy sa zhotovovali najmä z kameňa a mramoru. Slávni sochári - Algardi aBernini.

Baroková hudba, literatúra a divadlo

Baroková hudba sa vyvíjala približne medzi rokmi 1600 až 1750. Vznikli nové hudobné žánre - opera, oratórium alebo kantáta. Vznikali tiež nové hudobné nástroje - napríklad čembalo. Napriek veľkému tlaku reformácie nie je cirkevná hudba vždy v popredí záujmu hudobných skladateľov. Medzi najvýznamnejších barokových skladateľov patrili: Bach, Händel a Vivaldi.

Baroková literatúra

Znaky literárneho baroka:

1. duchovné princípy,

2. márnosť všetkého pominuteľného - pozemský svet stráca význam,

3. metafory, symbolika, senzualizmus, expresivita, mystika,

4. vznik nových žánrov – bájky, anekdoty.

Predstavitelia: T.Tasso, J. Milton, H. Ch. von Grimmelshausen, J. A. Komenský, M. Bel.

Barokové divadlo