Po páde komunistického režimu v ČSSR v novembri 1989 viedli prvé kroky nových predstaviteľov moci k demokratizácii systému, k návratu k zárukám občianskych slobôd a obnove súkromného vlastníctva a podnikania. Dôležitá bola i dohoda so ZSSR o odchode sovietskych okupačných vojsk. Tieto kroky sa diali za viac-menej všeobecnej podpory českej i slovenskej verejnosti, no čoskoro sa ukázalo, že týmto sa končia spoločné priority českej a slovenskej spoločnosti. Akonáhle bolo možné prejaviť slobodne svoj názor, programom dňa sa stala otázka česko-slovenských vzťahov, s ktorou Československo zápasilo už od svojho vzniku v r. 1918.
Znamením nesúladu bol už vznik dvoch rozdielnych organizácií Občianskeho fóra (OF) v Čechách a Verejnosti proti násiliu (VPN) na Slovensku. České politické strany, ktoré sa snažili na Slovensku presadiť (napr. ČSSD a ČSS), tu narazili na nezáujem voličov, takisto strany, ktoré vznikli na Slovensku (napr. DS) nedokázali získať záujem v českých zemiach, pretože slovenská otázka nebola pre českého voliča zaujímavá.
V určitom smere sa teda politický vývoj vrátil do r. 1968 – kým v Čechách prevažovali otázky ďalšieho politického vývoja, ekonomickej reformy a vyrovnania sa s komunistickou minulosťou, na Slovensku bola na prvom mieste otázka postavenia Slovenska v rámci ČSSR. Začiatkom roku 1990 došlo k prirodzenému názorovému štiepeniu hnutí OF a VPN a na Slovensku vznikli dve strany – KDH (Kresťansko-demokratické hnutie) a radikálnejšia SNS (Slovenská národná strana), ktoré oslovovali tých istých voličov, ktorých kedysi získavala HSĽS, a ktoré požadovali v zásade veľmi voľné česko-slovenské spojenie. V oboch stranách pritom bolo množstvo stúpencov samostatného slovenského štátu. K rozdeleniu na národnom princípe došlo i v samotnej KSČ – vznikla KSČM (KS Čiech a Moravy) a KSS (KS Slovenska), ktorá sa neskôr pod vedením Petra Weissa transformovala na SDĽ (Stranu demokratickej ľavice).
Prvý zjavný česko-slovenský konflikt prišiel už v marci 1990 pri jednaniach Federálneho zhromaždenia (FZ) o zmene názvu štátu (tzv. pomlčková vojna, kvôli snahe zmeniť názov Československo na Česko-Slovensko). Nakoniec zvíťazil kompromis a štát dostal názov Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR). Podobnú, búrlivú verejnú diskusiu vyvolal i spor o nový štátny znak - nakoniec bola prijatá podoba znaku vertikálne aj horizontálne rozdeleného na štyri časti. V hornej ľavej a dolnej pravej časti sa nachádzal český lev, symbolizujúci Českú republiku, v hornej pravej a dolnej ľavej časti sa nachádzal slovenský znak – dvojkríž na trojvrší.
V júni 1990 sa konali prvé slobodné voľby. V Čechách (podľa očakávaní) zvíťazilo OF, na Slovensku VPN (s programom realizácie slovenskej štátnosti v rámci federácie s Českom), druhé však skončilo KDH a tretia SNS, čo jasne naznačovalo polarizáciu slovenskej spoločnosti. Nová federálna vláda predstavovala koalíciu OF a VPN (KDH odmietlo do federálnej vlády vstúpiť) a viedol ju bývalý komunista Marián Čalfa.
Nakoľko komunistickým režimom zavedená federácia bola v skutočnosti (podobne ako v ZSSR a Juhoslávii) riadená z jedného mocenského centra, bolo treba upraviť a nanovo definovať kompetencie oboch republík. V auguste 1990 v Trenčianskych Tepliciach sa dohodla podoba presunu federálnych kompetencií, ktorú riešil tzv. kompetenčný zákon z konca roku 1990. I okolo prijímania tohto zákona však prebiehali búrlivé diskusie, pretože český ani federálny parlament nemali v záujme prijať slovenskú verziu kompetenčného zákona – došlo to až tak ďaleko, že tesne pred prijatím zákona, v 7. decembra 1990 predsedníctvo SNR a slovenská vláda schválili uznesenie, podľa ktorého v prípade, že by kompetenčný zákon neprešiel v nimi navrhovanom znení, pristúpi sa k vyhláseniu zvrchovanosti Slovenska.
Václav Havel – prezident ČSFR
I rok 1991 sa niesol v znamení rokovaní o podobe štátoprávneho vzťahu Čechov a Slovákov. Rokovania sa odohrávali v napätej atmosfére, náladu verejnosti ovplyvňovala ekonomická reforma, spustená začiatkom roku 1991, ktorá mala vrátiť centrálne plánovanú ekonomiku k trhovému systému. To znamenalo uvoľnenie cien (a tým ich zvýšenie), devalváciu koruny, privatizáciu a zatváranie nerentabilných podnikov (s ním prišla dovtedy nepoznaná nezamestnanosť). Rozpad sovietskeho bloku a koniec studenej vojny navyše so sebou priniesli i rozpad východného trhového systému a úpadok zbrojárskej výroby, čo sa negatívne prejavilo práve na Slovensku. Do debaty o čs. vzťahoch teda vstúpila i otázka ekonomickej samostatnosti Slovenska (a už za prvej republiky riešený „hlavolam“: Kto na koho dopláca). Na jar 1991 došlo k definitívnemu rozštiepeniu OF, z ktorého vznikla pravicová ODS (Občansko-demokratická strana) Václava Klausa a stredo-ľavé OH (Občanské hnutí) J. Dienstbiera.
Václav Klaus
Na Slovensku sa v podobnom procese rozpadlo VPN, roztržka nastala medzi predstaviteľmi liberálneho krídla (vedenými Fedorom Gálom) a stúpencami Vladimíra Mečiara, ktorý nakoniec VPN opustil a založil Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
Vladimír Mečiar
Dovtedajší predseda slovenskej vlády, V. Mečiar bol odvolaný, novým premiérom sa stal predseda KDH Ján Čarnogurský. Ján Čarnogurský bol stúpencom slovenskej samostatnosti (jeho otec bol poslancov Slovenského snemu v rokoch 1939-45), ale až po vstupe Slovenska do Európskej únie. Štátoprávne usporiadanie čs. vzťahov videl vo vytvorení štátnej zmluvy medzi Českou a Slovenskou republikou, ktorá by sa stala základom spoločného štátu.
Ján Čarnogurský
Myšlienka zmluvy dvoch republík mala svoj pôvod v zlých skúsenostiach s politickými dohodami v minulosti (Pittsburská dohoda, Košický vládny program). Našla podporu napr. prezidenta V. Havla, no väčšina českých politikov s ňou nesúhlasila. Českí politici i verejná mienka totiž nevideli dôvod na udržiavanie Československa, ak malo byť len dočasným štátnym útvarom. Na pretras prišla i myšlienka referenda, predstavitelia oboch strán sa však nevedeli dohodnúť na znení otázok, ktoré by malo obsahovať. Nakoniec bola vo februári 1992 v českej obci Mílovy uzavretá dohoda, podľa ktorej mali republikové parlamenty v mene ľudu oboch republík (teda nie republiky navzájom) uzavrieť zmluvu o federácii. Na Slovensku dohoda spôsobila eskaláciu napätia medzi vládnym VPN a KDH a opozičným HZDS a SNS. HZDS, ktoré dovtedy zastávalo pozíciu federácie, prišlo s návrhom konfederácie, voľného vzťahu oboch republík. ČR a SR mali mať svoju štátnu suverenitu a vlastnú ústavu. Následne by uzavreli štátnu zmluvu a vytvorili konfederáciu.
Keďže Mílovská dohoda nebola úspešná, predstavitelia ČNR a SNR sa dohodli, že o ďalšom osude federácie rozhodnú víťazi budúcich parlamentných volieb. Tie sa mali konať v júni 1992. HZDS vyhlásilo program „Za zvrchovanosť Slovenska“, v ktorom okrem spomenutých návrhov požadovalo i medzinárodnoprávnu subjektivitu pre Slovensko. S týmto programom získalo podporu veľkej časti verejnosti a vo voľbách na Slovensku zvíťazilo a slovenským premiérom sa opäť stal Vladimír Mečiar. V Čechách sa víťazom volieb stala ODS, premiérom bol Václav Klaus. Do rokovaní o podobe spoločného štátu šli obe strany s rozdielnymi predstavami. Slovenská reprezentácia požadovala konfederáciu so zahranično-politickou subjektivitou oboch republík, ODS predložila dve možnosti: federáciu so silným centrom, alebo rozdelenie na dva samostatné štáty. Proces rozpadu štátu sa prejavil i v probléme voľby prezidenta. 5. júla 1992 sa skončil mandát prezidenta ČSFR V. Havla. Podľa zákona bolo treba nového prezidenta zvoliť do troch mesiacov (do tej doby mal funkciu vykonávať doterajší prezident). HZDS nepostavilo svojho kandidáta a V. Havla odmietlo (spolu so SNS) podporiť, čo vyvolalo pobúrenie na českej strane a demonštrácie za osamostatnenie Česka (3. júla 1992).
Prijatie Deklarácie slovenskej zvrchovanosti – I. Gašparovič a V. Mečiar
17. júla 1992 bola SNR prijatá Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorou sa potvrdzovala prvotná suverenita oboch republík a odvodenosť federácie. V Čechách k podobnému aktu nedošlo. V. Havel toho istého dňa abdikoval, nikoho iného sa nepodarilo zvoliť a štát zostal trvale bez prezidenta. V rokovaniach teraz už išlo len o spôsob a rýchlosť rozdelenia štátu, pričom na rýchlom rozdelení trvala predovšetkým česká strana, ktorá sa obávala, že spomalenie rozpadu by vyvolalo hospodársky chaos a finančné straty, ktoré by zasiahli českých daňových poplatníkov. V. Klaus predložil V. Mečiarovi štyri verzie spôsobu zániku federácie: deklaráciu FZ, dohodu národných rád, referendum a vystúpenie jednej z republík z federácie. 26. augusta 1992 na jednaniach v Brne sa dospelo k dohode, podľa ktorej sa ČSFR mala rozdeliť ku koncu rozpočtového roku , teda k 31. decembru toho roku. 1. septembra 1992 prijala SNR Ústavu Slovenskej republiky, koncipovanú ako ústavu samostatného štátu. 25. novembra prijalo Federálne zhromaždenie ústavný zákon o zániku ČSFR a od 1. januára 1993 vznikli dva samostatné štáty Česká republika a Slovenská republika. Nakoľko prieskumy verejnej mienky do poslednej chvíle ukazovali, že väčšina obyvateľov si rozpad štátu nepraje, je treba sa zamyslieť, či predsa len nebolo možné nájsť nejaký česko-slovenský kompromis. Pri analýze celých dejín česko-slovenskej štátnosti však musíme dospieť k názoru, že hlavným problémom neboli kompetenčné spory, či iné problémy, ale to, že počas existencie spoločného štátu sa u väčšiny obyvateľstva nepodarilo vytvoriť spoločné československé povedomie – preto Československo nakoniec nasledovalo cestu svojho predchodcu – Rakúsko-Uhorska.
Zopakujte si:
1). Kedy došlo k nastoleniu otázky vzťahu Čechov a Slovákov v spoločnom štáte?2). V čom spočíval spor o tzv. kompetenčný zákon?
3). Aká bola predstava J. Čarnogurského o ďalších vzťahoch Čechov a Slovákov?
4). Akú pozíciu zaujalo HZDS pred voľbami r. 1992?
5). Kedy bola prijatá Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky?
Použitá literatúra:
Rychlík Jan, Česši a Slováci ve 20. století, Academic Electronic Press, Bratislava, 1998Bartlová A., Letz R., Dejepis pre 3. ročník gymnázií, SPN Bratislava, 2008
Kol. Aut.,Lexikón slovenských dejín, SPN Bratislava, 1997
Zdroje obrazkov:
http://czechfolks.com/plus/category/autori/miroslav-sigl/page/3/http://www.17november1989.sk/verejnost-proti-nasiliu/
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:CSFR.gif
http://www.czech4you.com/readingaboutcz.php
http://zpravy.idnes.cz/vzpominate-ceskoslovenske-volby-v-roce-1990-to-byla-divocina-po9-/kavarna.aspx?c=A100531_180603_kavarna_chu
http://www.sme.sk/c/5893430/dve-desatrocia-s-hzds.html
http://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/rejstrik-predsedu-vlad/jan-carnogursky-590/
http://dnes.atlas.sk/pauza/udalosti/212101/den-prijatia-deklaracie-o-zvrchovanosti-slovenska