Vyhlásenie: v roku 2002 Výmera: 34 611,08 ha Výmera ochranného pásma: 11 741,57 ha
-
Súčasť národného parku tvorí aj 10 národných prírodných rezervácií (výmera 1 199,13 ha), ďalej 6 prírodných rezervácií (výmera 188,73 ha) a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne).
Lesná pôda zaberá z celkovej výmery NP 27 809,23 ha
Poľnohospodárska pôda zaberá z celkovej výmery NP 5 690,55 ha Vodné plochy zaberajú z celkovej výmery NP 34, 81 ha Zastavané plochy: 126,87 ha Ostatné plochy: 949, 62 ha
Najvyšší bod: Matesova skala (925 m.n.m) Najnižší bod: na úpätí Plešivskej planiny (217 m.n.m) Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa: jaskynný systém Skalinského potoka (dĺžka: 5689 m, hĺbka: - 317 m ) Obrázok 1 – Zádielska tiesňava (NP Slovenský kras) Geológia
Geologická stavba: päť paleoalpínskych tektonických jednotiek – silicikum – hlavná stavebná jednotka územia, turnaikum - bezkorenný príkrov - napríklad v Turnianskej kotline alebo v okolí Štítnika, meliatikum, príkrov Bôrky a gemerikum. Tieto jednotky sú z časti prekryté mladšími kenozoickými sedimentami.
Silický príkrov (bezkorenný príkrov) má vrstevný sled, ktorý je charakteristický úlomkovitými usadeninami (spodný trias), vápencovo-dolomitický vývoj (stredný a vrchný trias) s hrubými wettersteinskými vápencami prechádzajúcimi do vrchnotriasových tisovských vápencov smerom do nadložia. Vrchná časť silického príkrovu – furmanské vápence, hallsttatské vápence. Jurské sedimenty sú zachované iba v niektorých častiach. Kriedové usadeniny – Jasovská planina. Štvrtohorné usadeniny – v úpätných častiach svahov planín.
Geomorfológia
Reliéf Slovenského krasu začal vznikať v období mladších a starších štvrtohôr vyzdvihnutím a relatívnym poklesávaním, čím vznikali kotliny a zníženiny, ktoré boli dotvárané pôsobením denudačnými procesmi a eróziou riek. Slovenský kras je charakteristický vysokopoloženými náhornými plošinami (plošiny sú málo členité, výškové rozdiely do niekoľkých desiatok metrov, z reliéfu výraznejšie vystupujú kužeľovité kopce), strmými stráňami plošín (výška stráni cca 200 až 550 m), kotlinami, dolinami a tiesňavami.
Pôsobením vodných tokov je povrch rozčlenený na podcelky: Jelšavský kras, Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina so Silickými úbočami, Horný vrch s Borčianskou brázdou, Zádielska planina, Jasovská planina, Dolný vrch a Turnianska kotlina.
Krasový reliéf: vznikol pôsobením hydrosféry na litosféru. Krasové formy sú formy, ktoré vznikli rozpúšťaním vápenca vodou. Na území NP Slovenský kras sa vyskytujú: škrapy, krasové jamy (predtým nazývané závrtmi), bogazy, úvaly, krasové priehlbne, krasové jamy a kopy. Súčasťou krasu sú jaskyne a priepasti. Existuje viacero morfologických typov jaskýň - jaskyne horizontálne, vertikálne (priepasti) a jaskynné dutiny. Napríklad Jasovská, jaskyňa Domica, Gombasecká jaskyňa alebo napríklad priepasť Silická ľadnica.
Klimatické pomery
Slovenský kras sa nachádza na rozhraní oceánskeho a kontinentálneho typu podnebia a leží na prechode nížinného a horského typu podnebia.
Najteplejší mesiac: júl (priemerná teplota 19 °C až 20°C) Najchladnejší mesiac: január (priemerná teplota -4°C až -6 °C) Priemerná ročná teplota vzduchu: 5,7 °C – 8,5 °C Ročný priemerný úhrn zrážok: 630 mm – 990 mm Snehová pokrývka: 50 – 115 dní, priemerné maximum snehovej pokrývky 18 – 45 cm Relatívna vlhkosť vzduchu: najvyššie hodnoty v mesiaci december, najnižšie hodnoty apríl - máj
Zopakujte si:
1. Charakterizujte klimatické pomery NP Slovenský kras.2. Charakterizujte geologické a geomorfologické pomery NP Slovenský kras.
Použitá literatúra:
http://www.sopsr.sk/slovkras/http://www.sopsr.sk/index.php?page=posobnost&id=23
http://www.ssj.sk/jaskyne/najvyznamnejsie/svetove-dedicstvo/slovensky-kras/?lang=sk