V rámci literatúry rozlišuje tri literárne druhy: LYRIKA, EPIKA a DRÁMA.

 

Zhrnutie základných znakov jednotlivých literárnych druhov:

 

 

 

 

Lyrika

Epika

Dráma

verš (rytmus)

próza

verš/próza

nesujetovosť

sujetovosť

sujetovosť

nedejovosť

dejovosť

dejovosť

gnómický čas

minulý čas

prítomný čas

statické motívy

dynamické motívy

dynamické motívy

monologickosť

dialogickosť

dialogickosť

obraznosť

hovorovosť

hovorovosť/obraznosť

opis, reflexia

rozprávanie

dianie (akčnosť)


 

EPIKA:

 

Z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozprávanie

  • Najrozšírenejší literárny druh.

  • V epike prevláda a dominuje rozprávanie.

  • Má veršovanú aj prozaickú podobu.

  • Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.

  • Zachytáva rôzne udalosti.

  • Sled udalostí tvorí epický dej.

  • Dôležitú úlohu v epike zohrávajú postavy.

  • Rozlišujeme tri druhy epiky: veľká (epos, román)

stredná (novela, humoreska, poviedka)

krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)

 

 

ZNAKY EPIKY: objektívnosť – nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť

sujetovosť - dejovosť

naratívnosť - rozprávanie

hovorovosť

minulý čas

dynamické motívy

dialogickosť

rozprávanie

 

 

Zhrnutie rozdelenia jednotlivých epických žánrov:

 

 

 

 

Veršovaná epika

Neveršovaná epika

Veršovaná/neveršovaná

epos

román

legenda

idyla

novela

bájka

balada

poviedka

báj

romanca




 

Žánre vecnej (odbornej) literatúry:

 

Prvky epiky sa nachádzajú aj v žánroch vecnej literatúry, napr. v žánroch:

Esej, dejepisné kroniky, životopisy, nekrológy, pamäti, výťah, referát, recenzia,...

 

Kronika: grécky chronos – čas, chronika – dejepisné knihy

  • Vznikla v antike, najväčší rozmach zaznamenala v stredoveku.

  • Epický žáner založený na zachytení udalostí v časovom slede.

  • Vyznačuje sa chronologickým radením historických udalostí – udalosti sú teda zaznamenané tak v takom poradí, v akom sa naozaj udiali.

  • Nedisponuje snahou o preniknutie do hlbšej príčinnej podstaty udalostí, neanalyzuje ich, nerozoberá, nevyjadruje k nim stanovisko.

  • Ide hlavne teda o ich zaznamenanie.

  • Autor iba referuje, uvádza fakty, nehodnotí.

  • K spracovávanému materiálu autor nepristupuje s umeleckým zámerom.

  • Kronika nemá jednotnú kompozičnú výstavbu.

  • Môže byť napísaná vo veršoch i v próze.

 

 

Kronika môže byť:

 

  1. Druh antickej a najmä stredovekej literatúry.

  2. Obecná kronika (systematické, často povinné, záznamy o súdobých udalostiach v meste alebo obci).

  3. Pamätná kniha (klubu a podobne) zachytávajúca udalosti v časovom slede.

  4. V žurnalistike: rubrika faktograficky zaznamenávajúca pozoruhodné skutočnosti z prítomnosti alebo minulosti (napr. spoločenská kronika, čierna kronika).

 

 

Kroniky na Slovensku

 

Medzi významné kroniky dotýkajúce sa slovenského stredoveku patria:

  • Fredegarova kronika

  • Kronika Reginona - informácie o Veľkej Morave

  • Kronika biskupa Ditmara - zač. 11. storočia

  • Kosmasova kronika - do 1125

  • Gallova kronika - zač. 12. stor.

 

Medzi uhorské kroniky významné pre Slovensko patria:

  • Anonymova kronika - okolo 1200

  • Kronika Šimona z Kézy - koniec 13. stor.

  • Uhorsko-poľská kronika

  • Dubnická kronika - 14. st.

  • Bratislavská kronika - 14. st.

  • Viedenská maľovaná kronika - 14. st.

  • Knauzova kronika - 2. pol. 15. stor.

  • Spišskosobotská kronika - 2. pol. 15. stor.

 

 

Kroniky v Česku

 

Medzi významné kroniky českého stredoveku patria:

  • Kosmasova kronika

  • Kanovník vyšehradský

  • Zbraslavská kronika

  • Dalimilova kronika

  • Kronika Františka Pražského

  • Kronika Jana Marignoly

  • Kronika Vavřince z Březové

  • Cronica domus Sarensis (Kronika žďárského kláštera)


 

FREDEGAROVA KRONIKA

 

  • Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo Historia Francorum alebo Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV („Štyri knihy kroník takzvaného Fredegara scholastika“) je franská kronika spísaná v 7. storočí v Burgundsku.

  • Má šesť častí.

  • Najstaršia stredoveká kronika týkajúca sa aj územia Slovenska.

  • Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart.

  • Je najstarším dôveryhodným zdrojom informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše.

 

 

ANONYMOVA KRONIKA

  • Anonymova kronika alebo Činy Uhrov (Gesta Hungarorum) - je to kronika neznámeho kráľovského notára, známeho neskôr pod označením Anonymus alebo Magister P..

  • Vznikla okolo roku 1200 alebo o čosi skôr - v 12. stor.

  • Kronika opisuje dejiny Maďarov od pravlasti v Skýtii až po knieža Gejzu a založenie uhorského štátu.

  • Anonymova kronika zakladá stredovekú, latinsky písanú uhorskú historiografiu.

  • Väčšina osôb a udalostí je autorovou fikciou, sčasti zrejme prevzatou zo staršej orálnej tradície.


 

Ukážka:

 

Úvod Anonymovej kroniky

Magister zvaný P a niekdajší notár najslávnejšieho uhorského kráľa Bela blahej pamäti posiela svojmu najmilšiemu priateľovi N., mužovi ctihodnému a v spisovateľskom umení vzdelanému, pozdrav a zvesť o splnení jeho žiadosti. Požiadal si ma, aby som napísal o pôvode uhorských kráľov a ich veľmožov, ďalej to, ako sedem náčelníkov, ktorí sa nazývajú Hetumoger, odišlo zo skýtskej krajiny, to, aká je skýtska krajina a ako bol splodený knieža Álmoš, prečo sa prvý maďarský knieža, od ktorého si uhorskí králi odvodzujú svoj pôvod, volá Álmoš, koľko kráľovstiev a kráľov si podmanili, a to, prečo ľud, ktorý sa v jazyku cudzincov volá Hungari a vo svojom vlastnom zasa Maďari, odišiel zo skýtskej krajiny.


 

 

KRONIKA ŠIMONA Z KÉZY

  • Kronika Šimona z Kézy je významná stredoveká kronika o dejinách Uhorska, pôvode Maďarov a ich príchode do Panónskej panvy.

  • Pochádza z rokov 1272 - 1285.

 

Má dve časti:

  • Tzv. hunská kronika (hunská história): zaoberá sa údajným príbuzenstvom starých Maďarov a Hunov, nemá historickú hodnotu, veľmi pravdepodobne ju prevzal z Kroniky magistra Ákoša (alebo magister Ákoš je priamo autorom).


  • Tzv. uhorská kronika (uhorská história): skrátená verzia Kroniky magistra Ákoša, doplnená o posledné historické udalosti (napr. bitku na Moravskom poli).



 

KRONIKA ČESKÁ (CHRONICA BOEMORUM)

 

Kosmas

  • 1045 – 1125

  • Prvý kronikár a zakladateľ českého dejepisectva.

  • Študoval v belgickom Lutychu.

  • Okolo roku 1120 sa stal dekanom svätovítskej kapituly.

  • Na svoju dobu bol veľmi vzdelaný.

  • Mal veľké vedomosti v súdobom písomníctve, v antickej literatúre.

  • Autor nasledovnej kroniky:

 

Kronika česká (Chronica boemorum) – predstavuje významný zdroj informácií o najstarších dejinách našich krajín.

  • Nachádza sa v nej dosť nepresností.

  • Zobrazuje české dejiny od vybájených čias do začiatku 12. storočia.

  • Autor sa usiloval uvádzané historické udalosti zachytiť umelecky.



 

DALIMILOVA KRONIKA

 

  • Dalimilova kronika (asi po roku 1309) je česká kronika.

  • Zachytáva české dejiny od najstarších čias.

  • Pochádza zo začiatku 14. storočia, záznamy končia rokom 1314. Podľa svojho najdôležitejšieho zdroja býva označovaná aj ako Boleslavská kronika.

  • Je písaná vo veršoch.

  • Pochádza od anonymného autora.

  • Autorom uvedenej kroniky bol pravdepodobne nižší šľachtic, vlastenec.

  • Označenie prívlastkom „Dalimilova“ sa objavuje až v 17. storočí.

  • Autor, boleslavský kanonik Dalimil Meziříčský (Mezeřícký), nie je historicky doloženou postavou (kronika sa preto niekedy označuje aj ako Kronika takzvaného Dalimila).

  • Už v 14. a 15. storočí bolo vytvorených veľa jej opisov a prekladov. Pre svoje silno vlastenecké ladenie bola predmetom zvýšeného záujmu vždy v časoch národného útlaku.

 

 

 



Zopakujte si:
1. Charakterizujte epiku ako literárny druh.
2. Charakterizujte kroniku ako literárny žáner.
3. Vymenujte najstaršie kroniky na Slovensku a v Čechách.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
KOLEKTÍV AUTOROV: Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva, I. Stredovek, 1. vyd. 1997. Slovenský Tatran Bratislava. ISBN 80-222-0462-5
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ŽILKA, T., OBERT, V., IVANOVÁ, M.: Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 1. vyd. 1997. Litera. Bratislava. ISBN80-85452-52-9