Pod deviáciou rozumieme také správanie jednotlivca, ktoré porušuje tak písané, ako aj nepísané normy správania sa v spoločnosti. Hodnotenie a klasifikácia deviantného správania závisia od kultúry, v ktorej človek žije. Za deviantné správanie sa môže napríklad považovať, ak niekto v moslimskej krajine pije alkohol, alebo konzumuje bravčové mäso. Tieto činnosti sú totiž v moslimských spoločnostiach zakázané. Môžeme teda povedať, že to či sa jedinec správa deviantne záleží od zvykov, tradícií, času a predovšetkým kultúry.

 

Správanie, ktoré porušuje konvencie však nemusí byť automaticky zlé. Pod pojmom funkčná deviácia rozumieme predovšetkým také správanie, ktoré sa síce vymyká istým spoločenským normám, ale zároveň spoločnosť zlepšuje, či modernizuje a robí humánnejšou. (Pred rokmi nebolo možné, aby žena išla pracovať. Dnes je to však úplne bežné. Pred rokmi sa pracujúca žena brala ako deviantka, no dnes už nie a to je funkčná deviácia).

 

Existuje niekoľko teórii, ktoré vysvetľujú deviantné správanie a to sú:


Teória anómie – jej autorom je Émile Durkheim. Durkheim v tejto teórii ohraničuje prechod medzi starým a novým normovým systémom. Je to čas, ktorý vzniká keď prestanú platiť normy starého systému a normy nového ešte stále nie sú stanovené. Je to prakticky isté bezvládie, respektíve legislatívna diera. V tomto období sa najviac darí kriminalite. (Anómia ako pojem sa prekladá ako nezákonnosť a ľubovôľa).


Etiketizačná teória. Je to nálepkovanie na základe istých predsudkov. Viditeľná je táto teória predovšetkým na skupinách obyvateľstva, kde ostatní s týmito nemajú prakticky žiadne skúsenosti. Napr. homosexuáli. Automaticky sú považovaní za niečo čoho sa treba strániť a treba od nich bočiť. Rovnako je to aj s chorými ľudmi či istou rasou. U nás nálepkovanie môžeme vidieť na Rómoch, ktorých sa ľudia automaticky na základe predsudkov stránia.


Teória kultúrnej rôznorodosti – je to teória, ktorá poukazuje na to, že aj v rámci istej spoločnosti môžu existovať rôzne skupiny (napr. etniká), ktorých kultúra môže byť odlišná. Tak môže byť správanie takýchto kultúr označené ako deviantné.


 

V prípade, že si spoločnosť vyvinula isté normy správania a konania, ktoré každý akceptuje, môže si vyvinúť aj mechanizmy kontroly týchto noriem a pravidiel. Sociálna kontrola sa uskutočňuje pomocou sankcií, ktoré majú byť natoľko účinné, aby zamedzili výskytu deviantného správania. Sociálna kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej spoločnosti. Sociálnu kontrolu môžeme podľa úradnosti rozdeliť nasledovne:


  1. Oficiálna kontrola – Správanie je posudzované formálnymi štátnymi kontrolami a to políciou, súdmi či prokuratúrou.

  2. Neoficiálna kontrola – Správanie je pozitívne ovplyvňované pochvalou či odmenami (napr. v práci), naopak negatívne je trestané pokarhaním (v práci napr. odobratie odmien)


Z hľadiska vykonávania kontroly, túto môžeme rozdeliť nasledovne:


  1. Vonkajšiu – je to kontrola, ktorú vykonávajú iní

  2. Vnútornú - môžeme ju definovať ako sebakontrolu


Cieľom sociálnej kontroly je, aby sa správanie skupiny, či jednotlivca nevymykalo očakávaniam. V prípade, že sa tak stane nastupujú sankcie. Sankciami chce spoločnosť dosiahnuť očakávané správanie danej osoby alebo skupiny. Sankcie, ktoré sa udeľujú v prípade deviantného správania môžeme charakterizovať ako:


  1. Pozitívne - je to ocenenie správneho a dobrého správania jednotlivca a skupiny v rámci noriem a pravidiel (udelenie ocenenia )

  2. Negatívne – je to sankcionovanie (trestanie) za porušenie pravidiel a noriem definovaných spoločnosťou (napr. pokarhanie)


Významný sociológ R. K. Merton zostavil v súvislosti so sociálnou kontrolou a deviantným správaním 5 typov postojov jedinca k sociálnym hodnotám, normám a kontrole:


  1. Konformizmus – nastáva vtedy, keď sa človek absolútne adaptuje na sociálne normy a nemá problém tieto aj dodržiavať.

  1. Inovácia – človek chápe všetky hodnoty a postoje spoločnosti. Na dosiahnutie týchto hodnôt a postojov však používa iné ako tradičné prostriedky. (pozitívna a negatívna adaptácia)

  2. Ritualizmus – človek nechápe ciele a postoje spoločnosti a slepo ich nasleduje, pričom presadzuje stále rovnaké postupy.

  3. Ignorácia – človek absolútne ignoruje ciele, postoje a nerešpektuje ani cestu ako ich dosiahnuť.

  4. Vzbura – je to nestotožnenie sa jednotlivca s cieľmi, hodnotami a postupmi na ich dosiahnutie.


 



Zopakujte si:
1. Čo je to sociálna kontrola?
2. Definujte deviáciu!
3. Aká je to funkčná deviácia?
4. Čo je to etiketizačná teória?
5. Ako delíme deviáciu?
6. Ako delíme sociálnu kontrolu – definujte!
7. Akých 5 typov postojov jedinca k sociálnym hodnotám definuje R. K. Merton?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
A. Bocková a kol., Náuka o spoločnosti, SPN 1998, Bratislava