Pojem skupina je v sociológii veľmi podstatný. Sociálna skupina sa chápe ako združenie minimálne dvoch ľudí, ktorí sa spájajú na základe spoločných hodnôt, cieľov, názorov a postojov. Pojem skupina pochádza z francúzskeho slova groupe, čo znamená v slovenčine skupina. Sociálna skupina predstavuje spojenie istého počtu ľudí, ktorí sú účasťou v tejto skupine prepojení so spoločnosťou. Súčasťou sociálnej skupiny pritom môže byť ktokoľvek, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, názory, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava ich. Normy skupiny si pri tom definuje skupina sama.

Veľmi zásadným znakom každej sociálnej spoločnosti je totožnosť. Nečlenovia tejto spoločnosti musia jej členov vnímať ako tých, ktorí patria do tej konkrétnej skupiny. Sociálna skupina plní dve veľmi podstatné funkcie a to nástrojovú a citovú funkciu. Nástrojová funkcia znamená, že skupina pomáha svojim členom lepšie a efektívnejšie dosiahnuť nejaký cieľ. Citová funkcia znamená, že skupina uspokojuje sociálne a psychologické potreby svojich členov.


Sociálnu skupinu môžeme rozdeliť z rôznych hľadísk. Z hľadiska početnosti a teda veľkosti skupiny rozlišujeme:


  1. veľkú sociálnu skupinu - je to skupina, ktorá má väčší počet členov. Jej členovia pochádzajú z rôznorodých spoločenských vrstiev. Počet členov vo veľkej soc. skupine je viac ako 40.

  2. malá sociálna skupina – má menej členov ako 40 a nepochádzajú z mnohých rôznorodých spoločenských vrstiev (to však neznamená, že aj táto skupina nemôže mať rôznorodých členov).


 

Z hľadiska trvania skupiny rozdeľujeme soc. skupiny na:


  1. situačnú skupinu – je to skupina, ktorá vzniká na základe istej situácie v istom okamihu. Jej základným znakom je „dav“(masa ). Táto skupina nemá žiadne štruktúry, normy či pravidlá. Má však dôležitú postavu vodcu. Tento sa stavia na čelo istého davu a dokáže ho zmanipulovať. Jednotlivec stráca auto-kontrolu a pridáva sa k davu – vzniká davová psychóza. Takáto skupina vzniká pri demonštráciách či istých zhromaždeniach, kde šikovný jednotlivec môže takúto skupinu zmanipulovať.

  1. dočasná skupina – je to skupina, ktorá má za účel splniť istý cieľ, po ktorého naplnení celá skupina zaniká. Typický príklad je skupina väzňov, ktorá po odsedení si trestov zaniká.

  1. dlhodobá skupina – je to skupina, v ktorej členovia chcú zotrvať dlhšiu dobu. Môžu to byť napr. skupina kamarátov či priateľov.

  1. trvalá skupina – je to skupina, ktorej členstvo je stále. Človek z takejto skupiny nemôže vystúpiť a už navždy bude jej členom. Ako typický príklad mám poslúži rodina.


 

Z hľadiska sociálnej angažovanosti rozlišujeme:


  1. Psychologická skupina – jej členovia sú psychicky navzájom prepojení a konanie jedného člena veľmi ovplyvňuje všetkých ostatných. Je to skupina, ktorej pravidlá sa musia dodržiavať, pričom sa vyvinuli prirodzeným fungovaním skupiny (pracovný kolektív)

  2. Spoločenské organizácie – sú to skupiny, ktoré vznikajú na základe dosiahnutia istého cieľu. Jej členovia sa nemusia navzájom spoznať (odbory).


 

Z hľadiska hodnoty skupín rozlišujeme:


  1. primárna skupina – je to skupina, ktorej členovia majú osobné kontakty a vyskytuje sa aj istá citovosť (napr. v rodine)

  2. sekundárna skupina – je to skupina, ktorej členovia sa ani nemusia poznať. Prevládajú tu skôr neosobné kontakty a nevyskytuje sa tu žiadna forma citovosti. Táto skupina má voľnejšiu štruktúru a vytvára sa väčšinou za cieľom dosiahnutia istých cieľov – napr. politické zoskupenie, politická strana.


 

Z hľadiska organizácie rozdeľujeme skupiny takto:


  1. Formálna skupina – je to skupina vytvorená zvonku. Typickým príkladom je pracovisko. Vopred sú stanovení nadriadení a podriadení ako aj všetky ciele, ktoré má táto skupina dosiahnuť. Nie je tu žiadna citovosť ani osobné kontakty.

  2. Neformálna skupina – je to skupina vytvorená zvnútra a na základe „chcenia“. Každý člen sa stáva jej členom, lebo to chce. Nájdeme tu aj osobné kontakty. Túto skupinu môže tvoriť istý záujmový spolok.


 

Z postoja jednotlivca ku skupine rozlišujeme:


  1. Pozitívne skupiny – so skupinou je pozitívne spätý, pokladá jej činnosť za dobrú a nasledovaniahodnú.

  2. Negatívne skupiny – so skupinou sa nestotožňuje a jej činnosť nepovažuje za dobrú či schopnú. Jednotlivej sa takejto skupine radšej vyhýba.



 



Zopakujte si:
1. Čo je to sociálna skupina?
2. Aké funkcie má soc. skupina mať?
3. Ako rozdeľujeme skupiny z hľadiska postoja jednotlivca k skupine?
4. Ako rozdeľujeme skupiny z hľadiska ich organizácie?
5. Ako rozdeľujeme skupiny z hľadiska hodnoty skupín?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005