LIBANON


Libanonská republika (al-Jumhūrīyah al-Lubnānīyah, اَلْجُمْهُورِيَّة اَللُّبْنَانِيَّة)

 

 

rozloha

 

počet obyvateľov

 

hustota zaľudnenia

 

hlavné mesto

 

úradný jazyk

 

10 400 km² 

 

4 224 000

 

406 ob./km²

 

Bejrút

 

arabčina, francúzština, arménčina


http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Coat_of_Arms_of_Lebanon.svg&filetimestamp=20110121230136

 

štátny znak

 

 

Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Lebanon.svg&filetimestamp=20091014180148

 

štátna vlajka



Poloha


Libanon je štát (a rovnomenné pohorie) na Blízkom Východe, pri východnom pobreží Stredozemného mora. Hraničí na východe so Sýriou a na juhu s Izraelom.


 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationLebanon.svg&filetimestamp=20100128043831

 

 

Prírodné pomery


Geografia a geológia


Libanon je hornatá krajina, ktorej viac ako polovica územia leží v nadmorskej výške viac ako 1000 m. Od rovinatého pobrežného pásu Stredozemného mora sa dvíha okolo 3 000 m vysoké pohorie Libanon. Údolie Bikáa delí toto pohorie od rovnobežného Antilibanonu na hraniciach so Sýriou. Najvyšším bodom krajiny je Qarnat as Sawda vysoký 3 083 m.



Vodstvo


Krajina patrí k úmoriu Stredozemného mora. Významnejšími riekami sú tu Orontes, ktorá tu pramení a tečie do mora cez Sýriu a Turecko. Ďalšou významnou riekou je Litani tečúca do Stredozemného mora smerom na juh. V horách sa tiež nachádzajú významné ľadovce (slovo „laban“ znamená „biely“).



Podnebie


V Libanone prevláda mediteránne podnebie. Vo väčších nadmorských výškach je v zime častý mráz a sneh. Vyskytujú sa tu štyri ročné obdobia. Leto trvá od júna do septembra a zima od decembra do polovice marca. Letá sú na pobreží horúce, v pohoriach mierne. Jar a jeseň sú teplé a príjemné. Zima je okrem pohorí daždivá.


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Lebanon_Topography.png&filetimestamp=20070701190010

 

 

Rastlinstvo


V pohoriach krajiny sa vyskytujú chránené zvyšky lesov cédrov libanonských (Cedrus libani). Nájdeme tu viac ako 3 000 druhov rastlín ako olivy (Olea sp.), figy (Ficus sp.), javore (Acer sp.) a ďalšie. Natrafíme tu na vegetáciu od stredomorskej a púštnej po vysokohorskú.



Živočíšstvo


Intenzívny lov zapríčinil vyhynutie množstva divých zvierat. Šakaly (Canis aureus) môžeme ešte stretnúť v menej obývaných oblastiach, gazely a zajace sú početnejšie na juhu. Žije tu množstvo druhov hlodavcov ako sú myši (Mus sp.), škrečky (Cricetidae), pieskomili (Scoma sp.), mnoho druhov jašteríc a hadov (veľa jedovatých) a vtákov.



Ochrana prírody


Najznámejšími chránenými územiami sú Sväté údolie Ouadi Qadisha a posvätný cédrový les Horsh Arz el-Rab.



Socio-ekonomické pomery


História


Od cca 2 700 po 450 rokov p. n. l. na území Fényčania, ktorých neskôr obsadili Peržania, Rimania a Byzantská ríša. V stredoveku tadiaľto tiahli križiacke vojská do Jeruzalemu a južná časť krajiny bola pripojená k Jeruzalemskému kráľovstvu a sever ku kniežatstvu Tripolisu. V 13. storočí patrila krajina k Mameluckej ríši a v roku 1516 k Osmanskej. Po prvej svetovej vojne sa Libanon pripojil k Sýrii pod francúzskym protektorátom a v roku 1926 vytvorili Francúzi Libanonskú republiku. Posledné francúzske vojská opustili krajinu v roku 1946.



Obyvateľstvo


Arabi tvoria 95% obyvateľov, Arméni 4% a iné 1%. 59,7% obyvateľov sú moslimovia (sunniti, šiíti, drúzi a ďalšie), 39% kresťania (hlavne maroniti, ortodoxní, arménska apoštolská cirkev, grécki katolíci a ďalšie) a ostatných 14 náboženský siekt tvorí 1,3%. Okrem arabčiny sa používa francúzština, angličtina a arménčina.



Územné členenie


Krajina je administratívne členená na 6 územných celkov (krajov) a 25 okresov a tie na obce a mestá.

 

Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Lebanon_governorates_numbered_geo.png&filetimestamp=20050714063303


  1. Bejrút

  2. Pohorie Libanon

  3. Severný Libanon

  4. Bikáa

  5. Nabatije

  6. Južný Libanon



Hospodárstvo

 

Poľnohospodárstvo zamestnáva asi 15% obyvateľstva. Pestuje sa réva, rajčiny, olivycitrusy. Chová sa hlavne hydina, menej kozy a ovce. Ťažia sa stavebné hmoty, vyrába sa cement, odevy a šperky. Čiastočne sa vyváža aj elektrická energia.


 

 

 

IZRAEL


Izraelský štát (Jisra'el, יִשְרָאֵל)


 

rozloha

 

počet obyvateľov

 

hustota zaľudnenia

 

hlavné mesto

 

úradný jazyk

 

20 770 km² 

 

7 730 400

 

355,8 ob./km²

 

Jeruzalem

 

hebrejčina, arabčina


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Emblem_of_Israel.svg&filetimestamp=20101006213714

 

štátny znak

 

 

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Israel.svg&filetimestamp=20100602091721

 

štátna vlajka



Poloha


Izrael je štát na Blízkom Východe na východnom pobreží Stredozemného mora. Na severe susedí s Libanonom, na severovýchode so Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom.


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationIsrael.svg&filetimestamp=20110214052148

 

 

Prírodné pomery


Geografia a geológia


Napriek tomu, že Izrael je malou krajinou, nachádzajú sa tu rozmanité geografické javy a zvláštnosti, napríklad Negevská púšť na juhu či horské chrbty Galileje, Karmelu a Golan na severe. Východne od centrálnej vysočiny Cisjordánska sa nachádza Jordánske údolie, ktoré je časťou Veľkej priekopovej prepadliny. Na juhu sa rozkladá údolie Vádí al-Araba. Pre Izrael a Sinajský polostrov sú jedinečné erodované kráterovité útvary nazývané machteš.



Vodstvo


Hlavným tokom krajiny je rieka Jordán, ktorá je dlhá 118 km. Tečie cez Tiberské (Galilejské) jazero do Mŕtveho mora. Väčšina potokov z centrálnej vysočiny tečúcich do Stredozemného mora a Jordánu sú sezónne.



Podnebie


Teplota vzduchu v Izraeli kolíše, a to hlavne počas zimy. V horských oblastiach prevláda chladné a veterné podnebie, často sprevádzané snežením. Vrchol vrchu Hermon má po väčšinu roka snehovú pokrývku a každoročne obyčajne sneží aj v Jeruzaleme. V dedine Tirat Cvi v severnej časti Jordánskeho údolia bola zaznamenaná najvyššia teplota v celej Ázii (53,7 °C). Medzi májom a septembrom je v Izraeli dážď vzácnosťou.


zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Israel_Topography.png&filetimestamp=20070701191309

 

 

Rastlinstvo


Značná rozmanitosť izraelskej flóry a fauny je daná rozmanitosťou reliéfu a klímy krajiny a jej polohou na styku troch významných a odlišných biogeografických provincií. Lesy rastú v Izraeli v jeho severnej mediterárnej časti. Dnešná celková rozloha lesov je 1150 km2 . Z toho iba 430 km2 je prirodzených lesov. Ostatné sú vysádzané lesné kultúry. Prirodzené lesy, nachádzajúce sa hlavne na Golanských výšinách, v Galilei, Samarskej vysočine, Karmelskom pohorí, v pobrežnom nížinnom pásme a na svahoch Judskej vysočiny, obrátených ku Stredozemnému moru, sú prevažne listnaté. Ani púšte nie sú v Izraeli bez života, práve naopak, sú to rozmanité ekosystémy. Stretneme sa tu s piatimi základnými typmi púštnych rastlín.



Živočíšstvo


V Izraeli je fauna typická pre subtropické pásmo a stredomorie. Je možné sa tu stretnúť s kozorožcami (Capra ibex), vlkmi (Canis lupus), hyenami (Hyaena hyaena), líškami (Vulpes vulpes), rôznymi druhmi hadov a pavúkov. Žijú tu ťavy (Camelus dromedarius), damany (Procavia capensis), gepardy (Acinonyx jubatus) a supy. Červené more prekypuje špecifickou faunou morských živočíchov. V Izraeli je zaznamenaných asi 70 druhov cicavcov, 430 druhov vtákov a 80 druhov plazov.



Ochrana prírody


Prvý Izraelský zákon o národných parkoch a prírodných rezerváciách bol vydaný v roku 1963. Prvá prírodná rezervácia Hula bola vyhlásená 26.11.1964.



Socio-ekonomické pomery


História


Územie dnešného Izraela bolo obývané už v paleolite, no až v neolite sa začali budovať trvalé sídla. Za najstaršie mesto sa považuje Jericho, ktoré vzniklo okolo roku 8 000 p. n. l. Až do 10. storočia p. n. l. vznikali na tomto území iba mestské štáty, ktoré boli pod vplyvom niektorej vtedajšej veľmoci. Prvým suverénnym štátom bolo až Izraelské kráľovstvo (cca 931 – 722 p. n. l.). Cez túto oblasť (spoločné územie s Libanonom) však viedli najdôležitejšie obchodné križovatky, čo priťahovalo záujem veľmocí, takže toto územie postupne spadalo pod asýrsku, babylonskú, perzskú, grécku, rímsku, sásánovskú, byzantskú a od 7. storočia pod arabskú nadvládu. Potom oblasť ovládali Umajjovci, Abbásovci, križiaci a v roku 1260 bola pripojená k mamlúckemu sultanátu. V roku 1516 sa stala súčasťou Osmanskej ríše, ktorej zostala až do 20. storočia. V roku 1919 bolo na Parížskej mierovej konferencii územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol tak protektorát Britský mandát Palestína. 14. mája 1948, deň pred ukončením Britského mandátu Palestína bola vyhlásená nezávislosť Štátu Izrael.



Obyvateľstvo


Väčšina obyvateľov Izraela sú národnosťou Židia. V pásme Gazy žije 95% Palestíncov a 5% Židov. V Cisjordánsku 60 – 70 % Židov a 40 – 30 % Palestíncov. Golanské výšiny sú prevažne arabské. Väčšina obyvateľstva sa hlási k judaizmu a islamu. K judaizmu, islamu a kresťanstvu sa hlási obyvateľstvo prevažne v Jeruzaleme.



Územné členenie


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Israel_districts_numbered.svg&filetimestamp=20070328073522

 

Izrael je rozdelený do šiestich hlavných dištriktov (mechozot).Dištrikty sú ďalej rozdelené do pätnástich subdištriktov (nafot). Každý subdištrikt sa ďalej delí na prirodzené oblasti, ktorých je celkovo päťdesiat.


 

  1. Severný dištrikt

  2. Haifský dištrikt

  3. Centrálny dištrikt

  4. Telaviv

  5. Jeruzalem

  6. Južný dištrikt

 

Sporné územia:

 

1. Golanské výšiny

2. Západný breh Jordánu (Cisjordánsko)

3. Pásmo Gazy

 

 

Hospodárstvo


Izrael patrí k svetovej špičke v odboru ochrany vody a využitia geotermálnej energie. Jeho úspechy v špičkových technológiách v oblasti softwaru, komunikáciach a prírodných vedách sú porovnateľné so Silicon Valley v USA. Nerastné bohatstvo Izraela je obmedzené. Ťaží sa draselná, horečnatá a brómová soľ (z Mŕtveho mora), fosfáty a stavebné suroviny (sadra a stavebný kameň). V malej miere sa ťaží medená a železná ruda, ropa a zemný plyn. Medzi najvýznamnejšie a najrozvinutejšie odvetvia priemyslu patrí letecký priemysel, komunikačný, softwarový, elektronický, zbrojný, potravinársky, textilný, tabakový a chemický, ďalej spracovanie diamantov, výroba dopravných prostriedkov, elektronika, papierenský a polygrafický priemysel, rafinácia ropy a hutníctvo železa. Väčšina poľnohospodárskej pôdy patrí kibucom, čo sú osady pracujúce na základe kolektívneho vlastníctva výrobných prostriedkov (s výnimkou pôdy). Ďalším typom poľnohospodárskych osád v Izraeli sú mošavy, družstva samostatných sedliakov, ktorí sa združujú iba za účelom predaja úrody alebo nákupu surovín. Množstvo pôvodne poľnohospodárskych podnikov tiež zriadilo pridruženú priemyslovú výrobu. Medzi pestované plodiny patrí obilie, citrusové plody, olivy, zemiaky, bavlna, cukrová repa, tabak, vinná réva a rajčiny. Dôležitý je tiež chov dobytka, väčšinou hovädzieho dobytka, tiav, kôz, oviec a ošípaných. Rybolov sa prevádzkuje v Stredozemnom mori, zaujímavosťou je chov teplomilných rýb v púšti, kde sa k ich chovu používa poloslaná voda čerpaná z termálnych vrtov.

 



Zopakujte si:
1. Čo všetko majú spoločné Libanon a Izrael?
2. Charakterizuj hospodárstvo oboch krajín.
3. Ktoré sú sporné územia Izraela?

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com
http://www.skrz.sk

Zdroje obrazkov:
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Coat_of_Arms_of_Lebanon.svg&filetimestamp=20110121230136
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Lebanon.svg&filetimestamp=20091014180148
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationLebanon.svg&filetimestamp=20100128043831
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Lebanon_Topography.png&filetimestamp=20070701190010
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Lebanon_governorates_numbered_geo.png&filetimestamp=20050714063303
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Emblem_of_Israel.svg&filetimestamp=20101006213714
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Israel.svg&filetimestamp=20100602091721
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationIsrael.svg&filetimestamp=20110214052148
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Israel_Topography.png&filetimestamp=20070701191309
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Israel_districts_numbered.svg&filetimestamp=20070328073522