Vypracoval: L. Petrovič
Somálska republika (Jamhuuriyadda Soomaaliya, الصومال aṣ-Ṣūmāl)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
637 657 km² |
7 114 431 |
12,9 ob./km² |
Mogadišo |
somálčina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Somálako je „de jure“ štát nachádzajúci sa na Somálskom poloostrove („Africký roh“) vo východnej Afrike. Susedí na západe s Etiópiou, na severozápade s Džibutskom a na juhozápade s Keňou. Z východu ho obmýva Indický oceán a zo severu Adenský záliv. Somálsko v súčasnosti existuje iba formálne.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Severnú časť krajiny charakterizuje z pobrežia sa schodovito zdvíhajúce polopúštne pohorie Karkaar. Pobrežie Indického oceánu sprevádza k juhu sa rozširujúca rovina. Medzi najväčšími riekami sa rozprestiera Somálska náhorná planina. Nachádzajú sa tu nevyužité ložiská rúd, sadrovca a uránu.
Vodstvo
Juhozápadnej časti Somálska dominujú prevažne dve stále rieky a tými sú Webi Jubba a Webi Shabeelle. Pramenia v Etiópskych vysočinách a pretekajú južným smerom, pretínajúc široké údolia na Somálskej náhornej planine. Webi Jubba (Džuba) je rieka prameniaca na Etiópskej vysočine a ďalej pretekajúca Somálskom. Je 1 600 km dlhá od prameňov Ganale-Dorija. Povodie má rozlohu 196 000 km². Rieka Webi Shabeelle pramení na vysočinách Etiópie a cez Somálsko tečie smerom k hlavnému mestu Mogadišo. Neďaleko Mogadiša sa prudko stáča na juhozápad, kde tečie pozdĺž pobrežia. Rieka na úseku pod Mogadišom sezónne vysychá. Celková dĺžka rieky je 1 130 km, z toho 1 000 km v Etiópii a 130 km v Somálsku. Počas období náhlych dažďov odvodňujú väčšinu územia Somálska občasné vodné toky (vádi).
Podnebie
Somálsko je polopúštna krajina (len 2% krajiny sa dajú poľnohospodársky využívať) so sezónnymi monzúnmi a nepravidelnými zrážkami. Priemerná denná teplota je 30-40 °C, okrem najvyšších polôh a východného pobrežia. Minimálna denná teplota je 15-30 °C. Juhozápadné monzúny, morské vánky zmierňujú podnebie od mája do októbra v okolí Mogadiša. Od decembra do februára severovýchodné monzúny sú tiež pomerne mierne, ale podnebie v Mogadišu je veľmi horúce. Obdobie medzi monzúnmi (október–november a marec–máj) je horúce a vlhké.
Rastlinstvo
V Somálsku je semiarídny (polopúštny) typ klímy a k tomu je prispôsobená aj vegetácia. Somálsko je charakteristické bohatou a rozmanitou vegetáciou, podobnou ako v iných častiach Afriky. Nájdeme tu akácie (Acacia sp.), baobaby (Adansonia sp.), borovice (Pinus sp.), borievky (Juniperus sp.), kokosy ale aj introdukované rastliny z iných krajín.
Živočíšstvo
Živočíšstvo Somálska je bohaté a rozmanité. Vzácne druhy živočíchov sa nachádzajú hlavne v riedko zalesnených oblastiach krajiny. Bežne tu uvidíme levy (Panthera leo), žirafy (), zebry (Equus zebra), slony (Loxodonta africana), krokodíly nílske (Crocodilus niloticus) a mnohé ďalšie africké druhy. Z hadov sú tu bežné napríklad pytón mriežkovaný (Python reticulatus) alebo vretenica útočná (Bitis arietans). Nájdeme tu aj veľké množstvo vtákov bežných pre Afriku.
Ochrana prírody
V minulosti existovala v krajine rozsiahla sieť národných parkov a chránených území. V súčasnosti sa o stave týchto území vie len málo, ale nie je pravdepodobné, že by sa bojujúce strany príliš starali o stav chránených území.
Socio-ekonomické pomery
História
Somálsko bolo obývané rôznymi etnickými skupinami, z ktorých najpočetnejšie boli Somálske kmene. Usadili sa tu už pre 3 500 rokmi. Okolo roku 800 n. l. prenikol do oblasti islam. V neskorom stredoveku tu vznikali somálske mestské štáty a kráľovstvá, z ktorých najvýznamnejší bol Adalský sultanát. Etiópsko-somálske vojny v 15. Storočí značne obrátili vývoj krajiny, keď boli Etiópčania porazení somálskym sultánom. Neskôr prišli na pomoc Etiópii Portugalci, ktorí Somálsky sultanát rozvrátili. Následne bola krajina rozdelená do dvoch kolónií, britskej a talianskej. Somálsko získalo nezávislosť v roku 1961. V roku 1969 sa k moci dostal diktátor Maxamed Sivaad Barre, ktorý zostal u moci 22 rokov. Ten bol zvrhnutý v roku 1991ale situácia zostala nestabilná. Na severozápade medzitým územie Somaliland vyhlásilo nezávislosť, ktorá však nebola medzinárodne uznaná, podobne, ako východný Puntland a juhozápadný Jubaland.
Obyvateľstvo
V etnickom zložení dominujú Somálčania 98%, ďalej Bantuovia, Arabi a iní 2%. Náboženské zloženie kopíruje etnické. Sunnitských moslimov je 98% a iných náboženstiev 2%. Údaje sú vďaka nestabilite krajiny približné.
Územné členenie
Krajina sa administratívne člení na 18 regiónov (gobolka).
1. Awdal Somaliland
2. Bakool
3. Banaadir
4. Bari Puntland
5. Bay
6. Galguduud
7. Gedo
8. Hiraan
9. Jubbada Dhexe
10. Jubbada Hoose
11. Mudug Puntland
12. Nugaal Puntland
13. Sanaag Somaliland
14. Shabeellaha Dhese
15. Shabellaha Hoose
16. Sool Somaliland
17. Togdheer Somlaliland
18. Wogooyi Galbeed Somaliland
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda
Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Somalia.svg&filetimestamp=20100214083257
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Coat_of_arms_of_Somalia.png&filetimestamp=20081129052047
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationSomalia.svg&filetimestamp=20070221192900
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Somalia_Topography.png&filetimestamp=20070629205851
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Somalia-regions-states_2.PNG&filetimestamp=20061211225743




