Keď v roku 1789 vypukla Francúzska revolúcia, európski panovníci sa obávali jej šírenia do ďalších krajín, a preto sa usilovali Francúzsko vojensky poraziť. Vojenské ťaženie proti Francúzsku pokračovalo aj po nástupe Napoleona Bonaparta k moci. Za Napoleona I. sa však obranné vojny zmenili na útočné, pretože francúzsky cisár sa usiloval ovládnuť celú Európu.
Rakúsko a Francúzsko
Vzťahy Rakúska a Francúzska boli napäté od roku 1793, keď bola popravená francúzska kráľovná Mária Antoinetta, dcéra Márie Terézie a teta cisára Františka II. Rakúsky cisár František II., ktorý nastúpil na trón v roku 1792 (vládol až do roku 1835), sa spolu s Ruskom zapojil do vojny proti Napoleonovi v severnom Taliansku. Toto stretnutie sa skončilo porážkou Rakúska (1796-1797). Obdobie vlády Františka II. bolo poznačené politikou Napoleona Bonaparta. Ako odpoveď na Napoleonovo vyhlásenie francúzskeho cisárstva bolo 11. augusta 1804 vyhlásené rakúske cisárstvo a panovník prijal dedičný titul rakúskeho cisára (ako František I., ale používa sa aj jeho titul František II.). V roku 1806 sa vzdal koruny cisára Svätej rímskej ríše a prehlásil rímsku cisársku hodnosť za zrušenú. Jeho vláda sa tak obmedzila iba na rakúske dŕžavy a na české a uhorské kráľovstvo.
Rok 1805
S Napoleonom I. sa František I. vojensky stretol v októbri 1805, keď rakúska cisárska armáda utrpela od francúzskej armády porážku pri Ulme. V novembri Francúzi obsadili Viedeň, časť západného Slovenska s Bratislavou a Trnavou. V bitke pri Slavkove, 2. decembra 1805, sa proti sebe postavili francúzske jednotky a spojené armády cisára Františka I. a ruského cára Alexandra I.
Bitka však dopadla pre rakúsko-ruskú armádu katastrofálne jej dôsledkom pre Rakúsko bola strata niektorých uzemí a zmena jeho hraníc v Nemecku.
Bratislavský mier
Hneď po výhre pri Slavkove sa začala časť francúzskych vojakov presúvať do Bratislavy, aby tu pripravila potrebné veci na podpis mierovej zmluvy. 12. decembra 1805 dorazilo do mesta 12 tisíc mužov s 2 tisícami koní. Armáda požadovala zásoby na jeden mesiac: chlieb, mäso, víno alebo pivo. Pre zvieratá požadovali slamu a seno a nezabudli ani na drevo na kúrenie. Francúzi armádu rozdelili na menšie jednotky, ktoré boli ubytované v Devínskej Novej Vsi, Dúbravke, Devíne a Lamači. V samotnej Bratislave tak ostalo len asi 5000 mužov. Po odchode posledných Francúzov do Viedne (8. januára 1806) magistrát mesta vyčíslil výdavky na „návštevu“ vo výške skoro 90 tisíc zlatých.
Bratislavský mier bol podpísaný po bitke pri Slavkove (1805) v Bratislave 26. decembra1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskom a Rakúskom.
Na rokovaniach o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Lichtenstein, Francúzsko de Talleyrand-Périgord. Rakúsko sa okrem vojnových pokút vzdalo v prospech Francúzska alebo jeho spojencov svojich území:
- Benátsko,
- Augsburg, Tirolsko a
-
Breisgau (získalo Badensko)
-
zvyšné Predné Rakúsko (získalo Bádensko a Württembersko)
Cisár František I. musel uznať Napoleona za cisára a vopred dať súhlas na vznik spolku, ktorý sa neskôr nazýval Rýnsky spolok. Tento mier nepriamo spôsobil zánik rímskonemeckej ríše, lebo ním funkcia rímskonemeckého cisára fakticky stratila význam.
Väčšina územných presunov podľa Bratislavského mieru bola zrušená v rámci viedenského kongresu 1815, no Salzbursko zostalo dodnes súčasťou Rakúska.
Tento mier dnes pripomína v Períži Rue Presbourg (Bratislavská ulica) a vo vestibule Primaciálneho paláca mramorová pamätná tabuľa.
Primaciálny palác
Rok 1809 V roku 1809 cisár František I. opäť vstúpil do vojny proti Napoleonovi I. V bitke pri Asperne (dnes súčasť Viedne) 21. a 22. mája 1809 utrpel Napoleon I. porážku. Po tomto neúspechu vydal rozkaz prebojovať sa na druhú stranu Dunaja pri Bratislave. V bojoch na pravom brehu Dunaja sa zúčastnilo na oboch stranách do 40 tisíc vojakov. Rakúske cisárske jednotky, ktorých podstatnú časť tvorili slovenskí vojaci (z Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej a Turčianskej stolice), pod velením brigádneho generála Bianchiho vybudovali na pravom brehu Dunaja opevné valy na mieste dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke.
3. júna 1809 Francúzi Petržalku obsadili a pokračovali v dobýjaní Bratislavy. Ani po krvavých útokoch sa Bratislava nevzdala a veliteľ francúzskych vojsk generál Louis Dessaix poslal 26. júna do mesta posla s listom, v ktorom vyzval obrancov, aby sa do hodiny vzdali, inak dá rozstrieľať mesto. V tom čase sa tu zdržiaval samotný cisár František I., ktorý toto ultimátum odmietol.
Francúzi sa pomstili bombardovaním mesta od 26. do 28. júna 1809. Mestu spôsobili veľké škody. Petržalka vyhorela, Devínsky hrad bol vyhodený do povetria (odvtedy je v ruinách), v meste bolo zničených alebo poškodených množstvo domov, zahynuli stovky obyvateľov. Tí sa pred bombardovaním ukryli v okolitých vinohradch.
Obrana Bratislavy však odolala a otvorila dobyvateľom brány až 14. júla 1809, na základe prímeria po prehre Rakúšanov pri Wagrame a Znojme. Francúzi Bratislavu bez boja obsadili. Počas ich okupácie, ktorá trvala až do 19. novembra muselo mesto a okolité obce (Karlova Ves, Dúbravka, Záhorská Bystrica, Lamač, Prievoz) vydržiavať vojakov.
Francúzov dodnes pripomínajú delové gule v múroch niektorých budov, kam si ich obyvatelia mesta neskôr vmurovali.
Ostreľovanie Bratislavy z Petržalky
Dôsledky porážky
Po prehraných vojnách bol cisár František I. nútený stať sa Napoleonovým spojencom a dokonca mu dal za manželku svoju dcéru Máriu Luisu (1810). Ale nenávisť k Francúzsku zostala a keď bol Napoleon I. v Rusku porazený (1812), utvorili jeho nepriatelia nové spojenectvo, ku ktorému sa pripojil aj cisár František I. Po porážke Napoleona I. v roku 1815 sa Rakúsko, vedené kancelárom Matternichom, stalo jednou z vedúcich európskych mocností.
Zopakujte si:
1. Aké boli vzťahy Rakúska a Francúzska od konca 18. storočia?2. Čo vieš o Bratislavskom mieri?
3. Opíš, kde na Slovensku prebiehali v roku 1809 boje s Napoleonovou armádou.
4. Aké boli dôsledky porážky Františka I. Napoleonom I.?
Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 20002. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
3. Hradský, J.: Napoleon a Bratislava 1805, 1809, Vydavateľstvo PT - Albert Marenčin, Bratislava 2005