Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (1769 - 1821) patril k najvýznamnejším postavám francúzskej a aj svetovej histórie konca 18. a začiatku 19. storočia. Bol generálom francúzskej armády, prvým konzulom Francúzska, talianskym kráľom a francúzskym cisárom (1804-1814, 1815).
Napoleon Bonaparte do roku 1804
Napoleon Bonaparte sa narodil 15. augusta 1769 na ostrove Korzika v Stredozemnom mori, v rodine advokáta.
Vzdelanie získal na vojenskej akadémii, venoval sa delostrelectvu. Bol bystrý, usilovný, sčítaný a veľmi ctižiadostivý. Pre svoj nízky vzrast trpel komplexom.
V roku 1785 nastúpil do francúzskej armády ako poručík delostrelectva a jeho vojenská kariéra bola veľmi úspešná – stal sa brigádnym generálom.
Direktórium, ktoré vládlo vo Francúzsku po skončení revolúcie (1795-1799), povolalo v roku 1796 Napoleona do čela francúzskej armády bojujúcej s Rakúšanmi v Taliansku. Napoleon Rakúšanov porazil a v roku 1797 ich donútil kapitulovať. Toto víťazstvo mu prinieslo veľký rešpekt vo vojenských a politických kruhoch.
V rokoch 1798-1799 viedol ťaženie do Egypta, na ktorom ho sprevádzala aj vedecká výprava. Egyptské ťaženie nebolo úspešné a Napoleon sa v roku 1799 vrátil do Francúzska. Najvýznamnejším objavom bolo nájdenie Rosettskej dosky, vďaka ktorej rozlúštil vedec Champollion hieroglyfy.
Po návrate z Egypta prevzal v roku 1799 Napoleon moc do vlastných rúk. Vytvoril nový vládny systém na čele s troma konzulmi - Napoleon bol prvým konzulom. Svoju moc si upevňoval reformami a vojenskými viťazstvami.
Napoleon ako vojvodca
Napoleon I. v rokoch 1804-1814
Napoleon sa v roku 1804 vyhlásil a bol korunovaný za francúzskeho cisára (údajne sa sám korunoval, keď vytrhol pápežovi korunu z ruky a nasadil si ju na hlavu).Napoleon viedol v tomto období vojny s Anglickom, Rakúskom a Ruskom. Ich cieľom bolo udržať veľmocenské postavenie Francúzska a usporiadať Európu podľa Napoleonových predstáv. Napoleon I. vytvoril nové republiky, spojené s Francúzskom a do ich čela dosadzoval svojich príbuzných.
V roku 1805 sa odohrali dve významné bitky. V októbri 1805 utrpel Napoleon I. rozhodujúcu porážku na moriv bitke pri Trafalgare, keď britská flotila pod vedením admirála Horatia Nelsona porazila spojené francúzske a španielske flotily. Nelson v boji zahynul, ale Anglicko získalo trvalú kontrolu na mori.
2. decembra 1805 Napoleon zvíťazil v bitke pri Slavkove (neďaleko Brna) nad spojenými vojskami Ruska a Rakúska. Bitka je známa aj ako Bitka troch cisárov, podľa panovníkov: francúzsky cisár Napoleon I. Bonaparte, rakúsky cisár František I. a ruský cár Alexander I. Rakúsko tak bolo donútené podpísať mier v Bratislave 28. decembra 1805.
V roku 1806 Napoleon porazil Prusko a Sasko v bitke pri Jene. Bojoval s Ruskom, ktoré utrpelo porážku pri Friedlande a v roku 1807 uzavrel Tilsitský mier s Ruskom a Pruskom.
Napoleon I. vyhlásil po porážke pri Trafalgare Anglicku obchodnú vojnu - kontinentálnu blokádu (zákaz obchodovania s Anglickom), ktorú mali rešpektovať všetky krajiny, ovládané Francúzskom. Ku kontinentálnej blokáde sa nepridalo Portugalsko, porušovalo ju Španielsko a v roku 1810 ju prestalo rešpektovať aj Rusko. Preto v roku 1807 Napoleon obsadil Portugalsko, 1808 vpadol do Španielska a vymenoval svojho brata Jozefa za španielskeho kráľa. Prepukla španielska partizánska vojna (guerilla). Boje v Španielsku trvali štyri roky, až do roku 1813, keď v bitke pri Vittorii zvíťazili britsko-španielske jednotky nad Francúzmi a donútili ich k ústupu. Anglické vojská viedol vojvoda z Wellingtonu.
Ťažkosti Napoleona v Španielsku sa snažilo využiť Rakúsko a Napoleon I. odpovedal rýchlym ťažením popri Dunaji a obsadením Viedne. Francúzi v bitke pri Wagrame v júli 1809 zvíťazili a podpísali mier s Rakúskom.
Do roku 1809 bol Napoleon na vrchole svojej moci. Francúzsko ovládalo takmer celú Európu.
Ruský cár Alexander I. odmietol dodržiavať kontinentálnu blokádu a preto Napoleon začal výpravu do Ruska. V júni 1812 prekročila polmiliónová francúzska armáda (Veľká armáda) ruské hranice. Po krvavej bitke pri Borodine v septembri 1812 vstúpil Napoleon do Moskvy, ale tá bola vyľudnená a podpálená. Napoleon cestou naspäť nemal dostatok zásob a mnoho vojakov zomrelo od hladu, zimy a v dôsledku chorôb. Rusi, vedený generálom Kutuzovom zasadili Napoleonovi porážku pri rieke Berezina. Do Francúzska sa vrátilo iba niekoľko tisíc Napoleonových vojakov a ruská porážka bola začiatkom Napoleonovho konca.
Ďalšou ranou pre Napoleona I. bola Bitka národov v októbri 1813 pri Lipsku (Sasko). Armády protifrancúzskej koalície (Rusko, Prusko, Rakúsko, Švédsko,) v nej porazili armádu Napoleona. Na začiatku roku 1814 spojené armády napadli Francúzsko. V apríli bol obsadený Paríž a Napoleon I. bol prinútený 6. 4. 1814 abdikovať (vzdať sa vlády). Zostal síce cisárom, ale iba vo svojom domácom väzení, vo vyhnanstve na ostrovčeku Elba v Stredozemnom mori.
Cisárska korunovácia Napoleona a jeho manželky Josephine
Admirál Nelson Generál Kutuzov
Napolen Bonaparte v rokoch 1814 - 1821
V roku 1814 bol Napoleon I. protifrancúzskou koalíciou donútený vzdať sa trónu a bol poslaný do 1. vyhnanstva na ostrov Elba. V októbri 1814 bol zvolaný Viedenský kongres, ktorý mal rozhodnúť o definitívnej podobe európskeho kontinentu po skončení napoleonských vojen. Na francúzsky trón bol dosadený mladší brat Ľudovíta XVI. - Ľudovít XVIII. z rodu Bourbonovcov. Nebol však obľúbený, čo Napoleon využil. Vďaka pomoci svojich verných priateľov sa mu podarilo z Elby ujsť.
1. marca1815 pristál vo Francúzsku a na jeho ceste do Paríža sa k nemu pridávali vojenské posádky. Jeho druhé cisárstvo však trvalo iba „sto dní“. Počas ťaženia do Belgicka boli francúzske vojská 18. 6. 1815 v bitke pri Waterloo definitívne porazené Angličanmi a Prusmi (pod vedením vojvodu z Wellingtonu). Napoleon I. druhýkrát abdikoval 22. 6. 1815 a bol poslaný do doživotného vyhnanstva na ostrov Svätej Heleny v južnom Atlantiku, kde zostal pod britským dozorom až do svojej smrti v roku 1821. Okolnosti jeho smrti boli predmetom pochybností. Tvrdilo sa, že bol otrávený arzénom, ale dobové originály zápisov z pitvy a novodobé lekárske výskumy potvrdili, že francúzsky vládca podľahol rakovine žalúdka.
Napoleon je od roku 1840 pochovaný v parížskej Invalidovni, ktorú založil ešte Ľudovít XIV.
Európa v čase Napoleonovej slávy
Napoleonovo súkromie
Vieme, že Napoleon I. bol dvakrát ženatý. Prvou manželkou bolacisárovná Joséphine de Beauharnais, bohatá, o šesť rokov staršia vdova, ktorú mal Napoleon I. skutočne rád. Ich manželstvo trvalo 13 rokov (1796-1809). Napoleon sa s Joséphine rozviedol, pretože potreboval dediča a ona už nemohla mať deti.
V roku 1810 sa oženil s rakúskou princeznou Máriou Lujzou Habsbursko-lotrinskou a v roku 1811 sa im narodil syn Napoleon II. (1811-1832), prezývaný Orlík, neskôr vojvoda z Reichstadtu. Napoleon I. sa chcel vzdať trónu v prospech svojho syna, spojenecké sily mu však túto možnosť zamietli. V marci 1814 (pred vyhnanstvom na Elbe) princ s matkou, cisárovnou Máriou Lujzou, opustili Paríž a odišli do Viedne, na dvor cisára Františka I. S Napoleonom I. sa už nikdy nestretli. Orlík zomrel iba 21ročný vo Viedni, na tuberkulózu.
Okrem jediného manželského syna vieme ešte o dvoch nemanželských synoch Napoleona I. Boli to Charles Léon (1806 - 1881), syn Kataríny Denuelle de la Plaigne a Alexandre Walewski (1810 - 1868), syn poľskej šľachtičnej Márie Walewskej. Stal sa ministrom zahraničia vo vláde Napoleonovho synovca, Napoleona III.
Napoleonove reformy
Napoleon I. vytvoril nové zákony, prepísal občiansky zákonník, zariadil prvú Francúzsku národnú banku a zaviedol nový školský systém. V roku 1804 vydal Občiansky zákonník - Code civil, ktorý obsahoval: zrušenie viacerých privilégií šľachty, zavedenie prísneho policajného režimu, posilnenie ústrednej vlády, zníženie nezamestnanosti zadávaním štátnych objednávok atď. Riadil sa heslom: „Vlastníctvo, rovnosť, sloboda!“
Pod vplyvom manželky Joséphine zaviedol nový štýl – empír – cisársky sloh. Prejavil sa najmä v obliekaní a v bytovej kultúre a inšpiroval sa antickým umením.
Zopakujte si:
1. Kedy a kde vládol Napoleon I.?2. Vymenuj významné bitky Napoleona I..
3. Ktoré tri ostrovy sú spojené so životom Napoleona Bonaparta a prečo?
4. Aké reformy uskutočnil Napoleon I.?
Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 20012. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011
3. Kolektív autorov: Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010
Zdroje obrazkov:
1. Tkadlečková, H. a Skladaný M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 20012. Bednárová, M., Krasnovský, B., Ulrichová, B.: Dejepis pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2011