Hromadné podstatné mená (nombres colectivos), sú najčastejšie tvorené príponami. Tieto prípony sa vyznačujú tým, že označujú miesto, ktoré vyjadruje podstatné meno, ku ktorému sú pripojené. Pri všetkých novovytvorených slovách sa odporúča overenie ich existencie v slovníku.

 

Rozdelíme si ich na niekoľko skupín:

 

  1. Prípony –ío, ería

 

Môžu označovať skupinu osôb alebo zvierat:

 

 

la mujer

 

žena

 

el mujerío

 

húf žien

 

el judío

 

žid

 

la judería

 

židovská štvrť

 

el marinero

 

námorník

 

la marinería

 

posádka

 

el ganado

 

dobytok

 

la ganadería

 

stádo dobytka

 

la vaca

 

krava

 

la vaquería

 

stádo kráv

 

la oveja

 

ovca

 

la ovejería

 

chov oviec

 

 


 

stádo oviec

 

 

 

 

ovčinec


 

Toda la marinería ya estaba preparada para empezar la navegación.

(Celá posádka bola pripravená začať plavbu.)


No hay muchas vacas en esa vaquería.

(V tom stáde nie je veľa kráv.)


 

  • Prípona –erío/-ería vyjadruje abstraktnejší celok a môže byť mužského aj ženského rodu:

 

La voz (hlas) – el vocerío/la vocería (hurhaj, hučanie, krik, pokrik, kričanie)

 

 

  • Ak k podstatnému menu pridáme príponu –ería, vytvoríme tak pomenovanie pre miesto, kde sa predáva:

 

El café (káva) – la cafetería (kaviareň)

El pescado (ryba) – la pescadería (obchod s rybami)

El pastel (koláč) – la pastelería (cukráreň)


 

  1. Prípony –al, -ar, -edo, -eda

 

Slová, ktoré sa spájajú s príponami sú:

 

 

el roble

 

dub

 

el robledal

 

dubina, dubový háj

 

 

 

la robleda

 

 

 

 

el robledo

 

 

el pino

 

borovica

 

el pinar

 

borovicový les

 

el arroz

 

ryža

 

el arrozal

 

ryžové pole

 

la arena

 

piesok

 

el arenal

 

pieskovitý terén

 

el conejo

 

králik

 

el conejar

 

králikáreň

 

 

 

el conejal

 

 

el hombre

 

muž

 

hombrear

 

zmužnieť


 

En China hay muchos arrozales en los cuales crece arroz.

(V Číne je veľa ryžových polí, na ktorých rastie ryža.)


Hay cinco conejos en un conejar.

(V jednej králikárni je päť králikov.)


En un robledal crecen sobretodo unos robles.

(V dubovom háji rastú predovšetkým duby.)


 

  1. Prípona –ada

 

Príponu môžeme použiť nasledovne:

 

La perra (fena) – la perrada (svorka psov)


 

Touto príponou môžeme vyjadriť buchnutie, úder:


 

un cuchillo

 

nôž

una cuchillada

 

bodnutie nožom

la cabeza

 

hlava

 

la cabezada

 

buchnutie hlavou

 

el pincel

 

štetec

 

la pincelada

 

ťah štetcom

 

un martillo

 

kladivo

 

una martillada

 

úder kladivom


 

Slová môžu s pomocou prípony –ada nadobúdať aj prenesený význam:


El corazón (srdce) – la corazonada (predtucha)

Se escuchan las martilladas. (Je počuť údery.)

A veces tengo unas corazonadas. (Niekedy mávam predtuchy.)


 

  1. Prípona – azo

 

Pomocou prípony –azo môžeme vytvoriť slovo, ktorým vyjadrujeme silný úder:

 

 

el cañón

 

delo

 

el cañonazo

 

výstrel z dela

 

el codo

 

lakeť

 

el codazo

 

úder lakťom


 

A veces me da un codazo para llamar la atención.

(Občas ma udrie lakťom, aby vzbudila pozornosť.)


Rovnako ako predchádzajúca prípona, aj prípona –azo môže nadobúdať prenesený význam:

 

 

el teléfono

 

telefón

 

el telefonazo

 

telefonát

 

la chiripa

 

šťastná náhoda

 

el chiripazo

 

veľké šťastie

 

la vista

 

pohľad

 

el vistazo

 

zbežný pohľad


 

  1. Prípona –ón

 

Príponou –ón tvoríme zveličenie, ale aj úder alebo náraz. Pripájame ju najmä namiesto neurčitkovej koncovky –ar:

 

 

empujar

 

tlačiť

 

un empujón

 

potlačenie, buchnát

 

sacudir

 

potriasť

 

un sacudón

 

potrasenie


 

Dale un empujón a la silla.

(Potlač do stoličky.)


 

Príponou –ón vieme vytvoriť aj prenesený význam:


 

la novela

 

román

 

la novelación

 

vymýšľanie

 

porro

 

hlúpy, ťarbavý

 

porrón

 

nemotorný


 

Parece ser un porrón.

(Vyzerá byť nemotorný.) 

 



Zopakujte si:
Keď skončil telefonát, prezrel zbežne papiere.
Pocítil trhnutie.
Niekedy môže byť zakopnutie aj vinou niekoho druhého.

Použitá literatúra:
1. Oľga Macíková, Ľudmila Mlýnková: Manual de Español Actual I
2. Jana Lenghardtová: Španielčina 1, 2
3. Jean Chapron, Pierre Gerboin: Praktická španielska gramatika