Ak si uvedomíme, že počítač je vlastne programovateľný automat , je najvyšší čas si niečo povedať aj o programovaní, jeho histórii a súčasnosti. My už vieme, z čoho sa počítač skladá, poznáme jeho základné stavebné prvky. Čiže, už by sme si vedeli zostaviť konfiguráciu počítača tak, aby spĺňal naše požiadavky.
Vieme aj to, že samotný počítač je bez operačného systému prakticky nepoužiteľná kopa železa. Preto je treba do počítača nainštalovať operačný systém. Nakoľko dnes sa dodávajú operačné systémy pracujúce pod GUI (Graphic User Interface), musíme si aj my vybrať také programovacie prostredie, ktoré pod GUI je schopné pracovať.
Ak si uvedomíme, že čo je vlastne program musíme si niečo povedať aj o programovacích jazykoch. Program je vlastne aritmeticko – logická postupnosť matematických inštrukcií. To znamená, že každý program musí v sebe obsahovať aritmetiku – aritmetické operácie tak, aby sme sa dopracovali ku reálnemu výsledku. A logiku tak, aby jednotlivé algoritmy boli logicky ošetrené a aby fungovali na danej množine premenných správne.
Prvé počítače boli programované tak, že sa používali prepínače, ktorých nastavením sa vlastne vytvoril program. Prepínače mali hodnoty 0 a 1 a ich postupnosť vytvárala určitý algoritmus. Neskôr boli vyvinuté prvé veľmi zložité programovacie jazyky, ktoré sa z veľkej časti ešte programovali v strojovom a polostrojovom kóde. Hovorilo sa o programovacích jazykoch nízkej úrovne. Neskôr boli vyvinuté vyššie programovacie jazyky ako boli:
-
Fortran IV., ktorý sa používal na vedecko-technické výpočty
-
Algol 60, ktorý bol sčasti využívaný na vedecko-technické výpočty a sčasti na spracovanie údajov.
-
Cobol bol to a ešte aj dnes je programovací jazyk používaný na hromadné spracovanie údajov.
-
Neskôr vznikli ďalšie programovacie jazyky a databázové prostredia.
Sem by sme ešte mohli počítať programovací jazyk PL/1, databázové prostredie Dbase, FoxBase, FoxPro a mnohé iné.
-
Pre potreby výuky programovania na školách bol v roku 1971 vyvinutý programovací jazyk, ktorý bol vlastne pokračovateľ programovacieho jazyka Algol 60. Tvorcom prvej verzie programovacieho jazyka Pascal bol Nicolas Wirth švajčiarsky matematik pôsobiaci na Zürišskej univerzite.
Nicolas Wirth tvorca Pascalu.
Programovací jazyk Pascal prešiel od roku 1971 určitým vývojom a bol publikovaný vrámci ISO normy a odvtedy hovoríme o referenčnom jazyku zachovávajúcom určité štandardy. V súčasnosti ešte stále bežia rôzne verzie Pascalu ako Turbo Pascal, Borland Pascal, Delphi, GNU Pascal, HP Pascal, Free Pascal.
Ja som si pre potreby nášho krátkeho úvodu do programovania stiahol z internetu Free Pascal z tejto stránky: http://www.freepascal.org/down/i386/win32-hungary.var. Po stiahnutí sa nám na disk uložil 40 MB samorozbaľovací súbor, ktorý stačilo len spustiť. Pomerne rýchlo prebehla jednoduchá inštalácia, počas ktorej stačilo potvrdiť navrhovaný adresár, do ktorého sa program sám nainštaloval.
Nakoľko dnešné operačné systémy sú 32 a 64 bitové, musel som vyhľadať takú verziu programu, ktorá bude bez nejakých väčších problémov pracovať. Na vyššie uvedenej stránke je presne takáto verzia porgramovacieho jazyka Pascal. Nakoľko sa jedná o free verziu, nebudem rušiť žiadne licenčné podmienky. Okrem samotného adresára nám inštalátor vytvorí ešte ikonu na ploche. To preto, aby sa dal Pascal ľahšie spúšťať.
Tým, že budeme používať programovací jazyk, budeme program vytvárať v takzvanej zdrojovej forme. Tá však nie je priamo spúšťateľná. Preto musíme zdrojový program skompilovať. Kompilácia nie je nič iné ako preklad a kontrola syntaxu – pravopisu zo zdrojového formátu do strojového kódu. Pokiaľ sa v zdrojovom formáte nájdu syntaktické chyby, prekladač – kompilátor svoju prácu skončí. Pokiaľ v programe nie sú syntaktické chyby, prekladač – kompilátor svoju prácu dokončí a vytvorí výstupný súbor s koncovkou *.exe , exe je skratka výrazu execute – spustiteľný.
Graficky by som to mohol naznačiť nejak takto:
.jpg)
Ak sme sa už dopracovali ku tomu, že nám kompilátor preložil program a vytvoril exe tvar, nastáva najťažšia časť práce programátora. Takzvané logické testovanie programu. Pod týmto termínom musíme rozumieť to, že nami vytvorený program je síce z hľadiska syntaxe – pravopisu správny, ale nevieme ešte ako nám program funguje. Či nám robí tie činnosti, ktoré sme od neho požadovali a požadujeme. Či výsledky jeho práce sú správne a či nám poskytuje bezchybne spracované informácie.
Takéto testovanie robíme buď na umelo vytvorených údajoch s množstvom zámerne urobených chýb, a tak sa snažíme odhaliť všetky jeho časti a ich funkcionalitu. Ak sme už vychytali všetky zámerne vytvorené chyby a odstránili sme všetky logické chyby programu, až potom môžeme program testovať na reálnych údajoch v tzv. skúšobnej prevádzke.
Samozrejme, ak programujeme programy spracujúce ekonomické údaje zvyčajne je pre tento účel vytvorené obrovské množstvo na seba nadväzujúcich programov. Ak však programujeme len nejakú dielčiu matematickú úlohu, napríklad výpočet obsahu a obvodu kruhu, nemusíme takýto program prispôsobovať nejakému systematickému celku.